Patria k chráneným živočíchom, vrásky na čele však spôsobujú vinohradníkom. Škorce dokážu vinohrad zlikvidovať doslova za pár chvíľ, najmä, ak ich je veľa. Na jeseň patria k hlavným škodcom vo viniciach.

Každoročné problémy

„Škorce evidujeme najmä pri neskorších zberoch, do vinohradov prichádzajú, keď už nemajú čo jesť inde, teda najmä koncom septembra a októbra, keď na poliach už prakticky nie je takmer žiadna iná úroda,“ uviedol výrobný riaditeľ najväčšieho slovenského vinárstva v Topoľčiankach Samuel Waldner.

Problémy so škorcami zažívajú vinohradníci pravidelne a každoročne. Škorce totiž u nás patria k početným druhom, a často vytvárajú aj niekoľkotisícové kŕdle. Práve tie vedia narobiť obrovské škody v priebehu desiatok minút. Na naše územie neraz prilietajú aj vtáky spoza hraníc, najmä z Česka či Maďarska, kde je vyhláškou povolené aj ich strieľanie. Rovnako je to možné v Taliansku, Nemecku či Rakúsku. To vtáky môže vyplašiť a spôsobiť migráciu na územie, na ktorom im vyrušovanie vo vinohradoch do takej miery nehrozí.

Práve k takýmto krajinám patrí aj Slovensko – plašenie je totiž dlhodobo možné len na základe výnimky udelenej ministerstvom životného prostredia. Tento rok ju udelilo na viacero spôsobov ochrany vinohradov a patrí k nim aj streľba, nie slepými, ale aj ostrými nábojmi.

„Výnimka rušenia škorcov platí od 1.8. do 31.10. vo všetkých vinohradníckych oblastiach. Vinohradníci môžu pri nej používať akustické plašenie aj formu odstrelu, avšak maximálne 3 výstrely do minimálne 5-tisícového kŕdľa škorcov. Odstrel musí byť však vopred nahlásený na príslušnú správu chránenej krajinnej oblasti, ktorá má právo sa zúčastniť a kontrolovať spôsob rušenia škorca,“ vysvetlila Jaroslava Kaňuchová Pátková zo Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Škody vo výške 3 milióny eur

Pri odstrele musí byť na mieste aj poľovník, ktorý ako jediný môže po škorcoch strieľať. Nesmú byť pri tom ohrozené iné živočíchy.

 „Plašenie kŕdľov škorcov je potrebné obmedziť na obdobie, kedy sa nalietavajúce vtáky v oblasti vinice skutočne vyskytujú. Samotné plašenie počas migrácie za účelom ochrany úrody viniča nepredstavuje žiadne ohrozenie pre daný druh, ako ani pre ostatné živočíchy. Priame usmrcovanie škorcov za stanovených podmienok taktiež nepredstavuje pre druh významné ohrozenie populácie,“ vysvetlil štátny tajomník envirorezortu Juraj Smatana.

Udelenie výnimky vinohradníci vítajú. Ročne totiž na Slovensku evidujú škody spôsobené škorcami vo výške asi 3 milióny eur.

„Celý rok sa staráte o vinohrad a nálet kŕdľa škorcov za hodinu zlikviduje celý hektár a vám ostávajú iba oči pre plač,“ skonštatoval Karol Motyka z poľnohospodárskeho družstva v Šenkviciach.

Problémy so škorcami sú na Slovensku dlhodobé, rovnako ako aj snahy vinohradníkov problém efektívne vyriešiť tak, ako je to v niektorých krajinách za hranicami.

„Vinohradníci sa už viac ako 10 rokov snažia presvedčiť ministerstvo životného prostredia, aby v čase zberu platila na Slovensku zákonná výnimka a bolo automaticky povolené plašenie a odstrel škorca,“ skonštatovala Jaroslava Kaňuchová Pátková.

Dravé vtáctvo

Na Slovensku sa pri plašení škorcov používajú aj iné metódy. Patria k nim napríklad aj šarkany a plynové delá, alebo plašenie za pomoci sokoliarov s dravými vtákmi. Efekty sú podľa vinohradníkov skôr pri menších kŕdľoch. Dobré skúsenosti evidujú napríklad aj na Tokaji, kde so sokoliarmi spolupracujú už dlhšie.

V plašení škorcov môžu pomôcť aj voľne žijúce dravé vtáky.

„Veľkým pomocníkom môže byť sokol rároh alebo sokol sťahovavý. Rovnako aj jastrab krahulec, v menšej miere jastrab veľký. Najmä u sokolov tvoria škorce značnú časť potravy,“ vysvetlil ornitológ Roman Slobodník z OZ Ochrana dravcov na Slovensku.

Dravé vtáctvo možno do okolí vinohradov prilákať aj vyvesovaním búdok, ktoré je vhodné v zimnom období, aby na jar pri utváraní hniezdiacich párov našli pri viniciach hniezdne príležitosti. Ďalšou možnosťou môže byť aj vypúšťanie týchto dravcov vo viniciach, napríklad z rehabilitačných staníc. Neďaleko Nitry tak vypustili niekoľko mláďat sokolov myšiarov, ktoré rehabilitovali po vypadnutí z hniezd. Ide o experiment, nakoľko tento druh nie je pri plašení škorcov ideálny. Keďže boli vtáky zrehabilitované a tak či onak by sa dostali na slobodu, ochranári si vybrali práve prostredie viníc.

„Prostredie na vypustenie je tu vhodné, pretože pri vinici je aj les a môžu tu byť aj iné živočíchy, ktoré slúžia ako potrava, teda aj hraboše a myši, ktoré tieto vtáky lovia. Keďže sú to predátori, môžu pôsobiť aj na škorce – či už ich vyplašiť, alebo nejakého aj uloviť. Je to len experiment, budeme lokalitu cez dobrovoľnú stráž prírody sledovať a uvidíme, ako sa to ujme. V zime máme v pláne osadiť do okolia aj búdky,“ dodal ochranár Viktor Mlynek.