Budúca podoba poľnohospodárskej politiky EÚ sa zrodí aj na základe priameho dialógu s farmármi. V rozhovore pre TASR to uviedol výkonný podpredseda EK Maroš Šefčovič, ktorý sa v stredu (7. 2.) v pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu zúčastnil na rozprave o situácii európskych poľnohospodárov.

Európska komisia vydala v utorok (6. 2.) odporúčanie o znížení uhlíkových emisií do roka 2040 a návrhy na udržateľné zachytávanie, skladovanie a využívanie uhlíka, čo má pomôcť pri dodržaní cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Časť z týchto návrhov sa týka aj odvetvia poľnohospodárstva, ktoré tiež musí pomôcť pri zelenej tranzícii.

Šefčovič upozornil, že európski poľnohospodári prechádzajú zložitým obdobím, keď čelia vysokým cenám energií a hnojív a boria sa s vysokou konkurenciou na medzinárodnom trhu.

„Len v oblasti obilnín stratili v priebehu minulého roka okolo 20 miliárd eur, keď ich príjmy klesli z 80 na 60 miliárd eur,“ opísal situáciu slovenský eurokomisár.

Zdôraznil, že eurokomisia si váži prácu poľnohospodárov, lebo sú to hlavne oni, ktorí sa starajú o to, ako čo najlepšie využívať prírodné zdroje, a je si vedomá toho, že budúce riešenia pre spoločnú poľnohospodársku politiku treba hľadať spolu s nimi.

To sú podľa neho dôvody, prečo šéfka EK Ursula von der Leyenová odštartovala strategický dialóg o budúcnosti európskej poľnohospodárskej politiky. Spresnil, že tento dialóg bude pokračovať každých štyri až päť týždňov a mal by vyústiť do vypracovania správy, ktorá do veľkej miery ponúkne riešenie pre zarámcovanie nového sedemročného rozpočtu EÚ. Cez dlhodobý rozpočet viac ako tretina zdrojov EÚ, čiže viac ako 300 miliárd eur, ide práve na spoločnú poľnohospodársku politiku.

„Zároveň by to malo viesť ku kľúčovým záverom nového spoločenského konsenzu o poľnohospodárstve a lesníctve v Európe, ktoré by mali ovplyvniť dotváranie budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ,“ skonštatoval Šefčovič.

Upozornil, že načasovanie je veľmi dôležité, lebo celý tento proces sa musí začať už v budúcom roku, a to tak na rozpočte, ako aj na budúcej jednotnej agropolitike.

„Hľadáme možnosti, ako prinášať ďalšie zdroje do poľnohospodárstva, spôsoby ako zabezpečiť, aby farmári mali férové príjmy, aby boli zisky a príjmy spravodlivo rozdelené v rámci celého reťazca – od vypestovania plodín až po ich predaj,“ vysvetlil.

A dodal, že je snaha odmeňovať tých, ktorí investujú viac do udržateľnejšieho spôsobu poľnohospodárstva.

V praxi to podľa Šefčoviča znamená napríklad zavedenie uhlíkových certifikátov pre farmárov, ktorí prispejú k znižovaniu emisií CO2 alebo budú uskladňovať uhlík či už prostredníctvom svojej agrárnej práce, alebo lesníci vysádzaním nových stromov. Cieľom je, aby takéto aktivity mali nielen pridanú ekologickú hodnotu, ale aj primerané finančné ocenenie.