Začiatok septembra sa v Spoločnom poľnohospodárskom družstve vo Veselom nesie v znamení konzervovania kukurice. Takmer nový silážny žľab je len druhý raz svedkom zvýšeného záujmu traktorov, valcov a nakladačov. Ani významný pohyb techniky nespôsobí, že by rezky v nadmernom priestore pribúdali rýchlejšie. Dokonca výhľad z novovybudovaných obilných síl vyvoláva predstavu, že sa v priestore žľabu nepreháňajú reálne stroje, ale detské hračky na ihrisku.

„Pri silážovaní skúšame nový nakladač s rozhŕňačom o ktorý máme záujem. Využívame aj požičaný cestný valec s vibráciou, ktorý vie veľmi slušne utlačiť siláž,“ opisuje technologický postup hlavný mechanizátor Pavol Karlík a vedľa neho v krátkych intervaloch prechádzajú vlečky naplnené rezkami kukurice. Tempo prác je obdivuhodné, veď je potrebné zabezpečiť dostatok krmiva pre viac ako tisíc kusov dobytka a pre bioplynovú stanicu. Tá je v prevádzke len od novembra minulého roka a pozmenila osevný postup piešťanských hospodárov. Výmera kukurice vzrástla o 150 hektárov. Výkon zelenej elektrárne by potreboval väčší objem siláže. O dôvodoch nižších nárokov na biomasu hovorí predseda družstva Pavol Bábsky, ktorý poukazuje na to, že bioplynová stanica slúži aj ako hnojná koncovka živočíšnej výroby. Tú okrem hovädzieho dobytka reprezentuje aj uzavretý chov ošípaných pozostávajúci z 260 prasníc.

Výnimočnosť chovu, ktorá napríklad v ukazovateľoch odstavu na prasnicu ničím nezaostáva za dánskymi chovateľmi podkopáva len nedokonalá konverzia krmiva, ktorá pramení zo zastaralého výkrmu. Rozpočtový náklad tejto investičnej aktivity pre tritisíc zvierat dosahuje 1,2 milióna eur a družstvo sa už teraz v prípade vyhlásenia výzvy snaží kompletizovať všetky potrebné dokumenty k výstavbe.

Dobudovanie nového výkrmu je aj snom mladej pracovníčky živočíšnej výroby Kataríny Hornákovej. Tú hnevá, že ostatné úseky poľnohospodárskeho družstva sa aj napriek ich snahe pozerajú na chov ošípaných cez prsty.

„Táto oblasť bola v minulosti v strate. Tento rok sa nám vraj vedie o niečo lepšie,“ hovorí Katarína Hornáková, ktorá si v predkrízovom období vyskúšala aj zootechnickú prácu. Po redukcii počtu zamestnancov pracuje ako ošetrovateľka. Práca ju teší, sama si ju manažuje a určuje priority, ktoré sú nevyhnutné v bezchybnom chode pôrodnice a škôlky. Presvedčil nás o tom i jej letmý pohľad na koterec, kde si okamžite všimla niekoľkodňové prasiatko, ktoré bude pravdepodobne potrebovať zvýšenú starostlivosť a opateru.

„Ľahšie dýchanie v chove ošípaných nám v tomto období zabezpečili nižšie ceny rastlinných komodít a a stúpajúce ceny pri predaji produkcie za kilogram živej váhy. Žiaľ z dlhodobého hľadiska nám aktuálny výpadok podpôr z agroenvironmentu a welfare zvierat spôsobí zníženie príjmov v chove spolu o približne 100 tisíc eur,“ hovorí Pavol Bábsky, ktorý ale verí, že v budúcnosti bude štát hľadať možnosti ako podporiť aj monogastrické zvieratá.

Zatiaľ totiž neustále straty v chove vykrývajú z výkonnej rastlinnej výroby. Pri repke tento rok dosiahli rekordné úrody, keď sypala 4,3 tony z hektára. Pri ostatných plodinách sa výnosy pohybovali na úrovni dlhodobého priemeru. Pšenica slušných 6,3 ton z hektára a jačmeň 5 ton z hektára, aj keď jeho úrody zdecimovali tak ako u väčšiny ostatných pestovateľov mrazivé teploty okolo Veľkej noci. 

Pavol Bábsky verí, že sa dočká situácie, že rastlinná a živočíšna výrobu budú na miskách pomyselných váh v rovnováhe.

„Teraz sa mi zdá, že tí čo sa definitívne vzdali živočíšnej produkcie nie sú tak citliví na výkyvy, ako my. Pokles úrod nevnímajú tak dramaticky, lebo nemusia neustále vykrývať straty zo živočíšnej výroby,“ hovorí Pavol Bábsky. Vďaka schopnosti manažmentu hľadať neustále riešenia rozvoja sa Veselé dostalo aj napriek tomuto handicapu medzi  top slovenské agropodniky a neustále investuje. V súčasnom období aj do pôdy. Bez nej by totiž udržanie zamestnanosti na úrovni 80 pracovníkov nebolo dlhodobo možné.