Ministerstvo pôdohospodárstva by v budúcom roku malo hospodáriť so sumou 943 miliónov eur. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu, o ktorom dnes rokovala vláda aj sociálni partneri. Oproti tomuto roku ide o výrazný pokles. Vlani totiž sektor pôdohospodárstva dosiahol historicky jeden z najvyšších rozpočtov – 1,19 miliardy eur.

„Výdavky EÚ a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu predstavujú sumu 793 mil. eur. Rozpočtové prostriedky kapitoly sa navrhujú v objeme 149 mil. eur. Oproti schválenému rozpočtu roku 2019 klesajú o 95,4 mil. eur, teda o 39,1 percenta,“ uvádza sa v návrhu rozpočtu v súvislosti s rokom 2020.

V ďalších rokoch by mal navyše rozpočet kapitoly pôdohospodárstva postupne klesať. V roku 2021 sa ráta so sumou necelých 601 miliónov eur, v roku 2022 by to malo byť len asi 439 miliónov eur.

Z tohtoročného rozpočtu by asi 56 miliónov eur malo ísť na takzvané osobné výdavky. Tie súvisia s platmi zamestnancov, ktoré sa majú valorizovať. Na tovary a služby by v budúcom roku malo ísť asi 40 miliónov eur a ďalšie 2 milióny eur na kapitálové výdavky. Z nich časť peňazí má ísť na rekonštrukciu budov, nákup strojov a zariadenia či úpravu softvéru.

Zelená nafta a nič iné

Rozpočet do budúceho roka ráta aj so štátnou pomocou vo výške 31 miliónov eur.

„Výdavky na bežné transfery určené na štátnu pomoc a národné podpory sú rozpočtované spolu v sume 31 mil. eur. Ako štátna pomoc sa rozpočtujú výdavky na pomoc v poľnohospodárskej prvovýrobe formou vrátenia časti spotrebnej dane z minerálnych olejov v sume 30 mil. eur. Výdavky na národné podpory sa rozpočtujú v sume 1 mil. eur,“ uvádza sa v návrhu.

So zelenou naftou návrh rozpočtu verejnej správy ráta aj v rokoch 2021 a 2022, rovnako v sume 31 miliónov eur.

Zmeny oproti minulosti by však mali nastať vo vzťahu k priamym platbám. Tie pre budúci rok štát odhaduje na úrovni 470,7 milióna eur. Oproti aktuálnemu roku ide o pokles o 1,38 milióna. V návrhu sa ďalej uvádza:

 „Priame platby sú najviac koncentrované medzi najväčšie farmy. Koncentrácia priamych platieb je na Slovensku najvyššia spomedzi členských štátov EÚ. Pätina najväčších poberateľov dostáva približne 94 percent všetkých priamych platieb. Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka navrhuje zavedenie stropu na sumu priamych platieb na farmu. Strop pre maximálnu výšku dotácie je možné navýšiť o osobné náklady. Prerozdelením peňazí sa výraznejšie podporia malé a stredné farmy a farmy s vyššou zamestnanosťou. Revízia výdavkov navrhuje zavedenie redistributívnej platby, ktorá sa bude vyplácať iba na prvých 100 hektárov. Navrhovaná sadzba je 30 percent priemernej priamej platby na hektár. Opatrenie viac podporí malé farmy,“ informuje návrh.

Rozpočet verejnej správy ráta aj s peniazmi v projektových podporách.

Zefektívnenie by malo priniesť centralizovanie niektorých činností

„V budúcom programovom období sa navrhuje nepresúvanie prostriedkov z 2. piliera (rozvoj vidieka) do 1. piliera (priame platby), čím sa zvýši alokácia na celkový rozpočet PRV v porovnaní so súčasným obdobím. Podpora v 2. pilieri by sa mala zamerať na konkrétne ciele ako sú riadenie rizík, sceľovanie vlastníctva pôdy, investície do hydromeliorizačných zariadení, mladí a malí poľnohospodári, pestovanie ovocia a zeleniny, životné prostredie a ekologická produkcia, najmenej rozvinuté okresy, resp. na farmy obhospodarujúce menej kvalitnú pôdu alebo na rozvoj vidieckej infraštruktúry a služieb,“ uvádza sa v návrhu.

Rozpočet verejnej správy v kapitole pôdohospodárstva poukazuje aj na potrebu zriadenia nástrojov na riadenie rizík v poľnohospodárstve, napríklad v podobe spolufinancovania komerčného pripoistenia, či na nevyhnutnosť sceľovania pozemkov.

„Slovensko by malo z Programu rozvoja vidieka SR 2021 – 2027 výrazne investovať do sceľovania vlastníctva pôdy. Regulácia trhu s pôdou je na Slovensku 4. najvyššia v rámci EÚ, čím vytvára prekážky na rozvoj poľnohospodárskej produkcie a na nevyhnutnú zmenu štruktúry výroby. Zároveň ale nedostatočne bráni ďalšej fragmentácii vlastníctva pôdy. Fungovanie trhu s pôdou revízia navrhuje zjednodušiť a sprehľadniť. Zmena legislatívy by tiež mala obmedziť drobenie pôdy,“ uvádza sa v návrhu.

Návrh rozpočtu konštatuje, že v rezorte pôdohospodárstva je vysoká zamestnanosť. Zefektívnenie by malo priniesť viacero krokov, napríklad centralizovanie niektorých činností, spájanie inštitúcií s podobným zameraním, podrobnejšie audity či posilnenie manažérskej zodpovednosť za výsledky organizácií. Návrh v tejto súvislosti hovorí o zefektívnení čerpania peňazí z Programu rozvoja vidieka alebo o spojení Úradu verejného zdravotníctva so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou.

Návrh rozpočtu verejnej správy ešte musí schváliť parlament.