Hraboš poľný v niektorých regiónoch Slovenska zožral zrná či poškodil steblá znateľnej časti hustosiatych obilnín. Ešte v júli najväčšia samosprávna organizácia roľníkov vyčíslila škody spôsobené hrabošom v sume 13,5 milióna eur. V závere minulého roka podporilo ministerstvo pôdohospodárstva monitoring hlodavca sumou 70 tisíc eur. Peniaze získalo Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, ktoré nemalo s hrabošom žiadne skúsenosti. Rezortní výskumníci, ktorí podpísali s ministerstvom pôdohospodárstva v závere roka 2023 sumárny kontrakt na všetky výskumné úlohy v hodnote viac ako 5 miliónov eur, svoje výsledky v čase kalamitného výskytu hraboša odbornej verejnosti nekomunikovali.

Informácie chýbali

Úlohu s názvom Systémové predchádzanie nadmernému premnoženiu hraboša poľného od začiatku roka realizujú vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby, ktorý spadá pod NPPC. Jedným z požadovaných a očakávaných výstupov za 70 600 eur mali byť čiastkové správy o stave hraboša poľného po zime.

Výskumníci aj rezortné ministerstvo v odpovediach, na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, zhodne tvrdia, že čiastkové výsledky boli predložené 9. mája 2024. Ani jedna z organizácií pritom realizované či získané výsledky stavov hraboša po zime poľnohospodárom neodprezentovala. Pestovatelia sa tak o blížiacom sa probléme s hrabošmi dozvedeli až v čase, keď problém vypukol priamo na ich parcelách.

„O kalamitnom premnožení hrabošov sme sa dozvedeli od našich členov z regiónu Levíc. Na túto skutočnosť sme poukázali na tlačovej konferencii v júli tohto roka. Žiadne informácie o premnožení hraboša poľného sme dovtedy nemali,“ informuje portál poľnoinfo.sk Jozef Artim, ústredný riaditeľ Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Ministerstvo v odpovediach uvádza, že čiastkové úlohy síce samostatne neprezentovalo, ale 23. júla 2024 sa uskutočnilo z podnetu SPPK pracovné stretnutie. Uvedené rokovanie sa realizovalo takmer týždeň po tlačovej konferencii agrokomory, kde už poľnohospodári jasne pomenovali problém a novinárom aj pestovateľom prechádzali popri nohách premnožené hlodavce.

„Podľa mojich informácií, na základe výskumnej úlohy zhotoví Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy verejne dostupné mapy výskytu hlodavcov na celom území Slovenska, kde bude presne uvedené, kde môže dôjsť k problému. Na základe týchto máp bude možné dať výstrahu pre poľnohospodárov, aby včas aplikovali rodenticídy. V tomto roku mapa ešte k dispozícii nebola, veríme, že v ďalších rokoch bude,“ hovorí Robert Kovács, poľnohospodár, ktorému hraboše zožrali úrodu obilnín v hodnote asi 50 tisíc eur.

Podporení sú tí bez skúseností

NPPC do tohto roka nemalo žiadne skúsenosti s monitoringom hraboša poľného. Vysvetľuje to tak, že do roku 2024 neboli požiadaní o riešenie úloh, ktoré by súviseli s hrabošmi a tak nemôžu mať ani adekvátne skúsenosti.

„Uvedenou úlohou sme začali zaoberať až nedávno a to v reakcii na zvýšený výskyt hrabošov a potrebu riešiť tento problém. NPPC začalo systematicky budovať svoje odborné kapacity a skúsenosti v oblasti riešenia problémov spojených s hrabošmi, aby mohlo efektívne reagovať na výzvy, ktoré tieto škodcovia predstavujú pre poľnohospodárstvo,“ uvádza odpoveď NPPC.

Skúsenosti majú iní

Už viac ako desať rokov monitoruje na Slovensku hraboša poľného tím okolo profesora Ivana Baláža z Katedry ekológie a environmentalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Svoje výsledky najmä v kalamitných rokoch komunikujú pred poľnohospodármi alebo novinármi. Napriek tomu sa podpory ešte nedočkali a na výskumnej úlohe NPPC sa nepodieľajú.

“Za ostatných 10 rokov sme podávali štyri projekty na Agentúru na podporu vedy a výskumu na riešenie situácie s hrabošmi, ale neboli sme úspešní. Minulý rok nám schválili projekt z Programu rozvoja vidieka z plánovacieho obdobia 2014 – 2022, výzva 16.1 pod názvom Monitoring priestorovej aktivity hraboša poľného. Do dnešného dňa však Pôdohospodárska platobná agentúra nepodpísala zmluvu na uvoľnenie financií, takže projekt sa nerieši,“ informuje Ivan Baláž.

Profesor Baláž komunikoval aj priamo s ministerstvom pôdohospodárstva. K téme monitoringu hraboša absolvoval stretnutie ešte v roku 2023.

„Výsledkom bolo, že úlohou monitorovania hraboša poľného bol poverený Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany. Ak by sme boli úspešní pri získaní projektových peňazí, resp. inak finančne podporení, plánovali sme rozšíriť monitoring hrabošov, ktorý realizujeme viac ako 10 rokov. Za toto obdobie disponujeme výsledkami za kalamitné roky 2014, 2019 a súčasné premnoženie v roku 2024. Populácie hrabošov mapujeme na základe ich odchytu do pascí a počítania aktívnych dier. Vďaka tomu vieme odhadnúť veľkosť populácií hraboša na najbližšie mesiace,“ hovorí profesor.

Baláž mal záujem získané peniaze využiť aj na letecké monitorovanie hrabošov a tak posunúť celý výskum čo najviac k moderným technológiám.

Hrabošov skúmajú dvaja ľudia dennodenne

Ministerstva pôdohospodárstva sme sa pýtali, na základe akých kritérií poverilo danou úlohou NPPC.

„NPPC je vedecko-výskumnou inštitúciou v zriaďovateľskej pôsobnosti MPRV SR, ktorá plní úlohy v rámci výskumu a vývoja v oblasti poľnohospodárstva,“ uvádza v odpovedi MPRV SR.

Celkovo rezort podporil NPPC sumou 70 600 eur. Podľa kalkulácie predpokladaných nákladov, ktorá je súčasťou verejne prístupnej zmluvy, najväčšiu časť rozpočtu pri výskumnej úlohe zhltnú mzdové náklady. Celkovo majú výskumníci stráviť úlohou v tomto roku 4 400 osobohodín. To pri prepočte na štandardný pracovný úväzok znamená, že o niečo viac ako dve osoby budú počas celého roka 2024, v celom svojom pracovnom čase, dennodenne monitorovať len situáciu s hrabošmi.

„Konkrétne môžeme uviesť, že doteraz boli realizované pozorovania v katastroch obcí Trnavského kraja: Piešťany, Sládkovičovo, Madunice a Špačince; Trenčianskeho kraja: Rybany a Považany; Nitrianskeho kraja: Prašice, Preseľany, Rastislavice a Nové Sady; Košického kraja: Košický Klečenov, Horňa, Trebišov, Parchovany, Krásnovce a Veškovce,“ uvádza sa v odpovediach NPPC, v ktorých lokalitách už jeho zamestnanci situáciu monitorovali.

Výskumníci chcú v budúcnosti skúmať aj biopásy

Do budúcnosti je podľa odpovedí výskumníkov cieľom zvýšiť počet monitorovaných a vyhodnotených plôch aj na základe jednotlivých systémov obrábania pôdy. Výskum by sa mal ďalej realizovať aj na biopásoch a potvrdiť, respektíve vyvrátiť ich vplyv na populáciu hraboša. Práve na biopásy ako priestor šírenia hrabošov poukázali počas júlovej tlačovej konferencie aj poľnohospodári.

Otázka by mohla znieť, či 2,26 plného pracovného úväzku výskumníka, čo je zazmluvnených 4 400 osobohodín v rámci jedného roka, nie je dostatočný rozsah k tomu, aby sa takéto úlohy realizovali už aktuálne a poľnohospodári tak získali informácie komplexné a najmä včas už v kalamitnom roku 2024.

V rámci úlohy NPPC, ktorú financuje MPRV zo štátneho rozpočtu má byť ešte realizované vyhodnotenie údajov z pozorovania vývoja populácie či vyhodnotenie údajov z pozorovania stavu hraboša poľného pred zimou. V závere roka má byť publikovaná záverečná práca z úlohy.

„Problematike hraboša poľného sa venuje pozornosť len v období jeho premnoženia, to znamená každých päť rokov, kedy sa stáva skôr politickou témou. Kladiem si otázku, do akej miery je záujem riešiť situáciu hraboša poľného systémovo, preventívne, aj v období keď nespôsobuje problémy a škody na poliach?” uzatvára profesor Ivan Baláž z Katedry ekológie a environmentalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.