Na parcele s výhľadom na panorámu Bratislavy majú vysiate medziplodiny – reďkovku, pelušku, horčicu, ovos, viku, požlť farbiarsky, facéliu a ramtilu. Poľnohospodárske družstvo Vajnory ich zasialo bezorbovou metódou „no till“ po žatve ozimnej pšenice.

„Slamu sme nechali na poli a priamo do strniska zasiali medziplodinovú zmes,“ hovorí Ondrej Mišák, ktorý na PD Vajnory realizuje projekt regeneratívneho poľnohospodárstva.

Už pšenicu sme rok predtým siali bezorbovo priamo do zvyškov po kukurici a pred kukuricou sa táto parcela orala naposledy. Regeneratívne poľnohospodárstvo vychádza z toho, že orba narušuje štruktúru mikro a makroorganizmov v pôde a zhoršuje jej vodozádržnú schopnosť, preto sa jej treba vyhnúť. Pôda by mala byť neustále niečím pokrytá a za týmto účelom sa využívajú medziplodiny.

„Medziplodinu necháme v zime vymrznúť a na jar do nej zasejeme slnečnicu strip tillom,“ hovorí Ondrej Mišák pre polnoinfo.sk.

Strip till znamená pásové obrábanie pôdy.

Päť rokov budú skúmať

Päť podobných parciel predstavilo družstvo vo Vajnoroch počas dňa otvorených dverí v októbri. Pestujú na nich kukuricu, pšenicu a slnečnicu.

Úroda pšenice tu bola nižšia. Oproti predchádzajúcemu priemeru sedem ton na hektár sa jej urodilo iba päť ton a tak aj finančný výnos bol nižší.

„Neodradí nás to, máme v pláne skúmať, ako sa to bude vyvíjať po dobu piatich rokov. Každý rok sa poučíme na vlastných chybách a upravíme postup na naše podmienky,“ hovorí Ondrej Mišák.

Ondrej Mišák je povolaním ekonóm a itéčkar, ktorý sa poľnohospodárskej problematike venuje v rámci medzinárodnej organizácie Conscious Planet – Save Soil (Vedomá planéta – Zachráňme pôdu). Do PD Vajnory prišiel pracovať pred rokom.

„Vedenie družstva už dlhšie uvažovalo nad regeneratívnym obrábaním pôdy, preto si ma pozvalo, aby som o tom presvedčil zamestnancov,“ hovorí Mišák.

Ľubomír Marhavý zo spoločnosti Biopratex vo svojej prezentácii uvádza, že zdravá pôda by mala byť ako špongia, porézna, potom voda zatečie hlbšie do pôdneho profilu a pre korene rastlín bude dlhodobou zásobárňou. Ak je pôda prašná, vznikne vrstva blata, ktorá upchá vodné póry a vodu nepustí nižšie. Podľa Marhavého si môže každý všimnúť, že nad pooraným poľom je vždy najväčšia hmla, voda sa z neho vyparuje oveľa viac ako tam, kde niečo rastie.

„Význam medziplodín spočíva v tom, že rastliny vďaka fotosyntéze neustále posielajú organické látky do pôdy. A v zime, keď je dostatok vlahy, sa rosa vyzráža na listoch a stečie do pôdy,“ vysvetľuje Marhavý.

Ako uviedol, na Slovensku sa regeneratívnym spôsobom obrába len asi percento pôdy.

Glyfosát

Na inej regeneratívnej parcele bola kukurica, ktorá sa zberala v októbri a v novembri. Ani tu nebola úroda vysoká, dosiahla len 4 tony z hektára. Pred kukuricou tu rástla pšenica.

„Pšenicu z výdrolu sme po žatve nechali, aby vyrástla znovu. Celú zimu rástla a na jar sme ju ukončili herbicídom, lebo ak sme nechceli orať, to nešlo inak. Kukurica by nám cez tú pšenicu neprešla,“ hovorí Mišák

Ľubomír Marhavý predtým v prezentácii uviedol, že glyfosát, ak je aplikovaný zodpovedne, vraj spôsobí menej škôd než orba.

Plány

PD Vajnory spolupracuje aj s firmou Carboneg, ktorá vypláca odmeny za viazanie CO₂ v rámci regeneratívneho poľnohospodárstva. Na dvore tiež v spolupráci so sociálnym podnikom Živá krajina vyrábajú kompost pre vlastné potreby. Osivo medziplodín zatiaľ kupovali namiešané.

„Na budúci rok by sme si chceli vypestovať napríklad facéliu, ďatelinu purpurovú či hrach, dokúpiť osivo a namiešať vlastnú zmes,“ hovorí Mišák.

Ušetrili by tým náklady – a tiež aj tým, keď si kúpia vlastnú bezorbovú sejačku.

„Máme dosť veľký nápor na mechanizáciu, ale keď sa ukážu pozitívne výsledky a pomôže nám to neorať, mechanizácia sa môže venovať iným aktivitám a ušetrené finančné prostriedky budeme schopní investovať udržateľným spôsobom,“ uzatvára Ondrej Mišák.