Slovenské poľnohospodárstvo zaznamenalo druhú najhoršiu žatvu od nášho vstupu do EÚ. Podobná situácia je aj vo významných pestovateľských štátoch, najmä v USA, Rusku, na Ukrajine a v okolitých štátoch.

„Pokiaľ ide o zabezpečenie Slovenska obilninami, je objem dostatočný. Keďže je zdecimovaná živočíšna výroba, aj potreba kŕmneho obilia je oveľa nižšia,“ hovorí Milan Semančík, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Tohtoročná žatva potvrdzuje, že vplyv klimatických podmienok zachytil obilnicu Slovenska, teda južné a juhozápadné okresy a hornú Nitru. Ekonomiku firiem to ovplyvní najmä v okresoch Partizánske, Bánovce nad Bebravou či Topoľčany, ktoré od žatvy odvíjajú celkové hospodárenie.

„Trh je globalizovaný, takže výpadok nemôže mať dopad na sektory prvovýroby, najmä živočíšnej výroby. Problémom však je, že napríklad v oblasti hustosiatych obilnín ceny medziročných vstupy mali vzostupnú tendenciu. Predajná cena vzrastá indexom 119% v porovnaní s minulým rokom, ale nákladová cena sa zvyšuje indexom 133%. Keď si zoberieme výšku cien vstupov nafty, hnojív, všetko má index okolo 120%. Má to teda logiku aby cena rástla. Otázne je ako sa to prejaví u spotrebiteľa na pulte. Tu zisťujeme, že ťaháme za kratší koniec, marže obchodu sú neprimerané najmä v kategórii produktov živočíšnej výroby, ale aj mlieka,“ hovorí Jozef Urminský, predseda Združenia pestovateľov obilnín a upozorňuje, že situácia výrazne negatívne ovplyvní ekonomickú bilanciu podnikov.

Aj preto vítajú návrh ministerstva kompenzovať aspoň sčasti tento stav.

„Ministerstvo navrhlo sedem nosných opatrení, ktoré by mohli zlepšiť situáciu v sektore. Ide o urýchlené vyplatenie doplnkových národných platieb z roku 2012, pomoc poľnohospodárskym prvovýrobcom vo forme zvýhodnených pôžičiek, štátnu pomoc na zamestnávanie znevýhodnených zamestnancov, štátnu pomoc na úhradu spotrebnej dane z minerálneho oleja, skvalitnenie funkčnosti činnosti centrálnej evidencie hospodárskych zvierat, maximálne využitie údajov z kontroly úžitkovosti s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti živočíšnej výroby, návrh odklad splátok na prenajaté pozemky Slovenského pozemkového fondu a predĺženie prechodného obdobia pre vybrané typy poľnohospodárskych vozidiel a strojov s cieľom umožniť obmenu týchto strojov. Celkovo by mal byť objem pomoci za 70 miliónov eur,“ hovorí Jana Vargová, riaditeľka Odboru rastlinnej výroby Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Podľa zástupcov poľnohospodárskej samosprávy, ale aj pestovateľov obilnín sa dlho čakalo na pomocnú ruku od rezortu pôdohospodárstva

„Myslíme si, že toto je len začiatok, pretože k problémom a postaveniu slovenského poľnohospodárska vo vzťahu k vidieku a k občanovi treba pristupovať komplexne. Nemôžeme sa stať z producenta potravín exportérom suroviny, a na druhej strane dovážať potravinárske výrobky. Veď to je cesta do pekla,“ hovorí Jozef Urminský.

Do konca roka by mal byť pripravený materiál s opatreniami a potom by sa k nemu mali vyjadriť aj jednotlivé zložky pôsobiace v agrorezorte.

„Aj keď sa neraz hovorí o pomoci v hodnote 70 miliónov eur, nemožno to považovať za sumu nad rámec toho, čo bolo pridelené do rozpočtovej kapitoly ministerstva na rok 2012. Ide o 10 miliónov eur na vratku spotrebnej dane z minerálneho oleja, sú tam pôžičky, ktoré sú vratnými. Takže nemožno celkom hovoriť o priamej pomoci poľnohospodárom. Nad rámec rozpočtovej kapitoly na rok 2012 ide o prostriedky zhruba 10 miliónov,“ hovorí Milan Semančík.

Ako pripomína Jana Vargová, rezort si uvedomuje, že nejde o systémové riešenie, skôr o preklenutie zložitej situácie. Dobudúcna sa bude musieť špecifikovať ako nastaviť systémové riešenia v každej zložke, teda v rastlinnej i živočíšnej výrobe.