Po sérii opatrení, ktoré prijala Európska komisia v uplynulých mesiacoch na zlepšenie postavenia poľnohospodárov, je na dosah ešte zásadnejšia zmena. Pokiaľ sa bude utváranie poľnohospodárskej politiky EÚ riadiť podľa návrhov Strategického dialógu o budúcnosti európskeho poľnohospodárstva, európska agropolitika sa zmení od základov. Dokument Spoločné vyhliadky pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo v Európe, výsledok Strategického dialógu prevzala v stredu po sedemmesačnej práci zástupcov jednotlivých hráčov v poľnohospodárskom a potravinovom sektore Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie.

„V tejto správe máme seriózny základ novej vízie potravinárstva a poľnohospodárstva v Európe,“ uviedla Ursula von der Leyenová.

Nový prístup k udržateľnosti

Na začiatku strategického dialógu, ktorý si vyžiadala predsedníčka eurokomisie v januári, bola sformulovaná pätica otázok. Tie mali povahu „kedy bude vlk sýty a ovca ostane celá“. Teda ako má byť poľnohospodárstvo udržateľné, šetrné k prírode, ku krajine a k zvieratám a zároveň konkurencieschopné, lepšie povedané ešte viac udržateľné a viac konkurencieschopné ako je teraz. Ako dosiahnuť, aby ekológia nebola na úkor životnej úrovne poľnohospodárov a ich konkurencieschopnosť na úkor ekológie? Strategickému dialógu sa napokon podarilo prísť s návrhmi, ako tieto hľadiská priblížiť a ako celý proces financovať.

Európska únia má financovať transformáciu poľnohospodárstva podľa zásad udržateľnosti a smerom k ekologickejším postupom. Túto ťarchu nebudú musieť niesť roľníci. Za týmto účelom vniknú dva nové fondy nad rámec rozpočtu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Agropotravinársky fond spravodlivej transformácie (Agrifood Just Transition Fund, AJTF) vznikne podľa vzoru nástroja, ktorý funguje v oblasti priemyslu na ozeleňovanie prevádzok. Poľnohospodárom poskytne investičné injekcie na zvýšenie biodiverzity, ozdravenie pôdy, zníženie emisií alebo zlepšenie životných podmienok zvierat na základe vypracovania dlhodobých biznis plánov.

Druhý, Fond na obnovu prírody, by mal byť určený na opatrenia v súvislosti s bojom proti klimatickým zmenám a ochranou ekosystémov a prírodných zdrojov vrátane vody, pôdy, vzduchu, biodiverzity a krajiny.

Takáto vízia prinesie viac peňazí poľnohospodárom, ktorí majú ambície zmeniť hospodárenie na ekologickejšie, no nezahŕňa podporu pre tých, ktorí tak urobili už v minulosti na vlastné náklady. Avšak isté rozlišovanie medzi poľnohospodármi pri stanovení výšky podpôr, ktoré zohľadňujú ich ekologický a spoločenský prínos, dokument predsa len obsahuje.

Koniec veľkých monokultúrnych podnikov?

V dokumente sa jednoznačne uvádza, že by sa mal zmeniť systém dotácií na pôdu. Peniaze by sa mali rozdeľovať podľa zásady viac tým, ktorí to najviac potrebujú, alebo majú nejaké zásluhy – zaslúžili sa  o zvýšenie zamestnanosti či udržateľnosti. Napríklad tým, ktorí hospodária v znevýhodnených prírodných podmienkach či platia vysoké prenájmy za pôdu, ktoré zhoršujú ich ekonomické výsledky. Zároveň aj tým, ktorí vykazujú úspechy v ekologickej či sociálnej oblasti alebo pri zlepšení životných podmienok zvierat. Zvýhodnené by mali byť malé farmy, mladí farmári i farmy so zmiešanou produkciou.

Nezávislý orgán z ekonomických, poľnohospodárskych a sociálnych expertov má vymyslieť ako na to –  mechanizmus a kritériá pre lepšiu distribúciu platieb sa teda ešte len musia narodiť. Ambícia, aby sa to stihlo do nasledujúceho programového období tu však je.

V súčasnosti sa až 75 percent prostriedkov SPP dostáva k farmárom formou priamych platieb na pôdu. Odklon od takejto praxe je jednoznačne zlá správa pre poľnohospodárske podniky, ktoré na veľkých plochách pestujú monokultúry. Ale možno aj pre ďalšie – platby na pôdu boli totiž jednou z mála istôt, na ktoré sa poľnohospodári mohli spoľahnúť.

Byrokracia

Strategický dialóg zároveň navrhuje eurokomisii a členským štátom „vypracovať komplexnú analýzu administratívnych, regulačných a oznamovacích povinností a identifikovať možnosti ich zjednodušenia a zníženia príslušných nákladov.“

Zníženiu administratívnej záťaže by pomohlo aj to, že certifikáty (ako bio, organic…) platné v Európe majú byť akceptované aj v procese žiadania podpory. Dokument navrhuje, aby boli farmári, ktorí sa dobrovoľne zaradili do rôznych certifikačných schém, oslobodení od ďalšieho dokazovania splnenia požiadaviek a štandardov. Certifikát garantuje ich automatické splnenie.

Vznik nových nástrojov, fondov i inštitúcií v procese navrhovanom Strategickým dialógom, však môže priniesť viac administratívnej záťaže – tá sa však väčšinou prejaví na vyšších úrovniach, ako je koncový poberateľ pomoci.

Ďalšie opatrenia

V záujme zvyšovania konkurencieschopnosti poľnohospodárov by sa mala zvýšiť podpora pre ich združovanie sa do asociácií, v ktorých by mali spoločne lepšie šance na trhu. Spomína sa aj podpora pre krátke dodávateľské reťazce.

Dokument sa dotýka aj férových obchodných praktík. Nedávno založené Observatórium výrobných nákladov, cien, marží a obchodných praktík (Observatory of production costs, prices, margins, and trading practices) by malo okrem iného systematicky monitorovať výrobné náklady podľa sektorov aj regiónov. Ak budú tieto údaje verejne známe, pomôže to zabrániť praxi obchodníkov, ktorí nútia farmárov predávať svoje výrobky pod cenou.

Strategický dialóg má pokračovať ďalej, už nie ako špeciálne fórum hráčov v odvetví, bude ho mať pod palcom nový orgán, Európsky panel pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo (European board on agri-food, EBAF). Mal by pôsobiť ako poradný orgán Európskej komisie.

Naplnenie vízie

Dokument komplexne analyzuje problémy v agrosektore a navrhuje riešenia, avšak je to stále iba odporúčanie predsedníčke EK. Uvedenie riešení do praxe môže okrem iného znamenať ďalší nárast byrokracie. Tieto návrhy majú byť základom pre prácu Európskej komisie pri sformulovaní novej vízie pre poľnohospodársky a potravinový sektor, ktorú má predložiť predsedníčka EK do 100 dní od začiatku druhého funkčného obdobia. Ten už bude mať povahu platných politických direktív, však ich uvedenie do praxe ešte vyžaduje veľa práce a času.

Správu expertnej komisie si predsedníčka Leyenová sama vyžiadala v januári a preto je pravdepodobné, že sa bude EK o ňu opierať pri vypracovaní ďalších zásad poľnohospodárskej politiky.

Dokument pod vedením nemeckého profesora Petra Strohschneidera vypracovali zástupcovia jednotlivých hráčov v poľnohospodárstve v krajinách EÚ i na európskej úrovni:  malých i veľkých poľnohospodárov, samosprávnych organizácií, potravinárov, vidieckych komunít, mimovládnych organizácií, finančných inštitúcií, zástupcov občianskej spoločnosti a akademickej obce. Na úrovni EÚ sa do tohto procesu zapojila Rada ministrov a Európsky parlament.