Po dlhom suchu, ktoré na Slovensku pretrvávalo na veľkej časti územia sa do polí, sadov aj viníc konečne dostala voda. A bola jej poriadna nádielka. Miestami napršalo aj viac ako 200 milimetrov, a to za tak krátky čas už môže byť úhrn, ktorý pôda, hoci týždne vysušená, nemusí prijať bez problémov. Inak to nie je ani tentoraz. Dážď síce na mnohých miestach priniesol vytúženú vlahu, miestami aj uškodil.

„Od konca júna pršalo v našom regióne veľmi málo. Od štvrtka nám ale padlo 195 až 230 milimetrov zrážok. V niektorých oblastiach to bolo aj o niečo viac. Prvých 100 až 120 mm to bol veľmi dobrý dážď. Husto pršalo a drobné kvapky postupne zatvárali pukliny na suchom vyprahnutej pôde. Keď ale zo soboty na nedeľu napršalo ďalších 80 mm zrážok, to už začalo spôsobovať na poliach lokálne problémy. Vytvárali sa 20 – 30 árové oká, kde stála voda. Zatopené boli aj časti polí, kde sa zlievajú potoky,“ skonštatoval pre poľnoinfo.sk Peter Morávek, predseda Poľnohospodárskeho družstva Senica.

Stojacu vodu na poliach možno vidieť v rôznych častiach najmä západného Slovenska. Ide však skôr o lokálne problémy.

„V oblasti Senice, Skalice, Holíča a Radošoviec vznikli väčšie problémy v podobe zaplavených polí, zaplaveného družstva, situácia je miestami náročná. V Trenčianskom kraji sú problémy na pohraničnom území  Morava – Slovensko, napríklad v oblasti Moravského Lieskového a Bošácej. V oblasti Čadce sú zaplavené najmä spodné časti regiónu, tamojší poľnohospodár však nehlási zatiaľ veľké problémy. Voda bola potrebná, keďže bolo výrazné sucho,“ vysvetlila Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Škody sú, ale nejde o katastrofu

Peter Morávek je aj podpredsedom Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Senici. Väčšie problémy, ako oni na družstve, mali v regióne napríklad poľnohospodári v Sobotišti, alebo v Radošovciach, kde voda spôsobila škody aj v skladoch.

„U nás na podniku máme poškodené cukrové repy, slnečnice a kukurice. Obrovská výhoda bola, že neprišlo silné veterné počasie, lebo ako bola pôda nasiaknutá vodou, slnečnice a kukurice by poškodil aj silný vietor – zvalil by ich, alebo zlomil. Samozrejme, tento týždeň do poľa asi nevkročíme, ale vzhľadom na to obrovské množstvo vody ktoré u nás padlo, nemáme enormné škody,“ popísal situáciu na obhospodarovaných plochách poľnohospodár Peter Morávek.

Čiastočné ťažkosti zaznamenal aj v chove dojníc.

„Vyskytli sa drobné problémy so spodnou vodou, ktorá nám vyrážala v čakárňach či dojárni. Na túto situáciu sme mali pripravené čerpadlá, cisterny a teleskopické manipulátory,“ dodal Morávek.

Ako sa bude situácia vyvíjať, ukáže počasie nasledujúcich dní. Enormné zrážky by počas nich prísť nemali.

„Musíme počkať na to, keď voda opadne. Až následne poľnohospodári určia, aký je rozsah škôd. V tých miestach, kde voda bola, môže mať vplyv na zasiatu repku olejnú a ďalšie operácie na poliach. Jesenným plodinám tieto zrážky už nepomohli. Teraz však bude ešte otázne, nakoľko sa budú môcť pozbierať jesenné plodiny v lokalitách, kde boli výrazné záplavy. Lebo kukurica, slnečnica a cukrová repa sú na mnohých miestach ešte na poliach,“ dodala Holéciová.

Hniloba, praskanie, padanie

Priveľa vlahy nepotešilo vinohradníkov, ktorí svoju úrodu nestihli pozbierať pred dažďom. Hroznu totiž hrozia hubové ochorenia. V ovocných sadoch zas nastáva problém s praskaním plodov.

„Nedostatok vody robí veľké problémy, ale nadbytok vody tiež. Pri ovocných stromoch, keď je vody priveľa a pôda je premočená, vznikajú ťažkosti s tým, že rastlina nemôže dobre dýchať koreňmi. To má potom aj priamy dopad na plody,“ vysvetlil Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie SR.

Výhodou je, že pre posunutú sezónu a skoršie dozrievanie je už istá časť jabĺk aj hrušiek pozbieraná. Stále je však viacero odrôd na stromoch – z jabĺk sú to napríklad odrody Pinova, Evelina či Fuji.

„Im tieto nadmerné zrážky uškodia, pretože jablko, keď ide do skladu príliš vodnaté, môžu nastať problémy so skladovaním. Nevydrží toľko, koľko by sme potrebovali, alebo sa objavia choroby. Čo je tiež veľký problém je to, že pre nadbytok vody časť plodov praská,“ dodal Varga.

Podľa neho škoda zasiahne asi 5 percent plodov, ktoré sú ešte na stromoch, respektíve pod nimi. Práve padanie je totiž ďalší problém súvisiaci s výdatnými dažďami.

„Jablko prívalom vody naberá na objeme a tým sa zvyšuje jeho váha. Potom stačí aj menší vietor, a zo stromu padá. Takto nám veľa jabĺk popadalo pod stromy, a tie sa tiež dajú využiť len na spracovanie, čo znamená stratu oproti priamemu konzumu,“ dodal predseda Ovocinárskej únie SR.

V niektorých sadoch, napríklad v Ostraticiach, zrážky priniesli aj ďalší problém – podmočená pôda neudržala konštrukcie popri stromoch a niektoré sa zvalili na zem. Nateraz však nejde o škody veľkého rozsahu.