V agrárnom odvetví bol hlavnou témou minulého roku prepad nákupných cien mlieka, prípadne obilia či olejnín. Menej sa však už hovorilo o ošípaných, hoci ani ich ceny nepokryli chovateľom výrobné náklady. O tom, aký bol uplynulý rok pre „posledných mohykánov“ z radov chovateľov ošípaných a čo môžu očakávať od roku 2010, sme hovorili s Andrejom IMRICHOM, predsedom Zväzu chovateľov ošípaných – družstvo.

Ako by ste zhodnotili aktuálnu situáciu v chove ošípaných?
Situácia stále nie je dobrá, ale v posledných mesiacoch sa podarilo aspoň zastaviť pokles stavov ošípaných a počty prasníc sa stabilizovali na úrovni 45-tisíc kusov. Pokiaľ ide o produkciu jatočných ošípaných, tá dosiahla v minulom roku zhruba 85-tisíc ton živej hmotnosti. To znamená, že v tomto segmente sme sebestační už len na 40 – 45 percent z celkovej potreby. Priemerná nákupná cena jatočných ošípaných za rok 2009 dosiahla 1,11 eura za kilogram jatočnej hmotnosti. Od konca minulého roku však začali nákupné ceny klesať a padli až na úroveň 1,04 eura za kilogram. V posledných dvoch týždňoch sa však začali mierne zvyšovať a momentálne sa pohybujú na úrovni 1,08 – 1,09 eura za kilogram.

Môžu byť chovatelia jatočných ošípaných spokojní s minuloročnou cenou?
To určite nie, pretože bola pod úrovňou výrobných nákladov, a to aj napriek pomerne výraznému poklesu cien obilnín. Avšak dobrí chovatelia, ak majú vlastné obilie, sa mohli vďaka podporám, ktoré vlani po veľmi dlhom čase konečne dostali aj chovatelia ošípaných, dostať aspoň na nulovú rentabilitu. Chovatelia, ktorí dosahujú priemerné alebo podpriemerné úžitkové parametre, a chovatelia bez pôdy, odkázaní na nákup kŕmnych zmesí, vykázali aj za minulý rok stratu.

Vlaňajšie podpory, ktorých sa chovatelia ošípaných konečne dočkali, sa teda minuli účinkom?
V žiadnom prípade. Aj vďaka tým zhruba 8,66 milióna eur, ktoré sa v minulom roku ušli chovateľom ošípaných, sa po dlhých rokoch podarilo zastaviť pokles stavov prasníc. Dovolím si tvrdiť, že vyplatenie týchto podpôr malo jednoznačne pozitívny vplyv pre odvetvie chovu ošípaných. Veď napríklad chovatelia dojníc dostali oveľa vyššie podpory, ale stavy kráv napriek tomu klesali.

Minulý týždeň ste rokovali s ministrom pôdohospodárstva. Hovorili ste zrejme aj o možnosti podpory chovu ošípaných v tomto roku…
Áno hovorili, a pán minister sa jednoznačne vyjadril, že má eminentný záujem na tom, aby sa na Slovensku zachovala výroba bravčového mäsa. Je síce pravda, že zatiaľ nie je isté, či chovatelia ošípaných nejakú podporu dostanú, ale tak ministerstvo, ako aj náš zväz budeme hľadať možnosti a spôsoby, ako by sa dalo chovateľom ošípaných pomôcť.
Predstavitelia zväzu navštívia napríklad okolité štáty, aby sme zistili a prípadne sa aj poučili, ako tam podporujú chov ošípaných. Nie je predsa možné, aby napríklad poľskí chovatelia dokázali „vyrábať“ ošípané po 85 – 90 centov za kilogram bez toho, aby dostávali nejaké podpory či úľavy.

Cestu do Poľska ste absolvovali už koncom minulého týždňa. S akým výsledkom?
Priama podpora chovateľov ošípaných v Poľsku je pomerne nízka, avšak cez rôzne formy nepriamych podpôr poľnohospodárov vytvára štát podmienky na obhospodarovanie každého hektára pôdy a využitie každej pracovnej sily. Na rozdiel od Slovenska sú tam vytvorené priaznivé podmienky pre tých občanov, ktorí pracujú. Ide napríklad o nižšie odvody sociálneho a zdravotného poistenia pre súkromne hospodáriacich roľníkov a ich rodinných príslušníkov, vrátane zamestnancov. Poľnohospodári, ktorí investujú, môžu získať úver za výhodnejších podmienok. Okrem toho, roľníci neplatia daň z pozemkov a ak investujú, majú úľavy pri platení dane z príjmu. Nehovoriac o tom, že sú tam znížené, respektíve nulové sadzby DPH na vybrané produkty. Aj v tomto prípade teda platí staré porekadlo: Babka k babce, budú kapce.

Kedy by mohlo byť jasné, či naši chovatelia ošípaných môžu aj v tomto roku počítať s nejakou formou podpory?
V tejto chvíli na túto otázku nedokážem odpovedať. Ďalšie rokovanie s ministrom pôdohospodárstva je naplánované na začiatok marca a vtedy by sme už mali hovoriť o konkrétnych návrhoch na podporu chovu ošípaných. Potom už hádam budeme vedieť povedať viac.

Môžu byť chovatelia optimisti, aspoň pokiaľ ide o vývoj nákupných cien jatočných ošípaných?
Ani na túto otázku sa dnes nedá odpovedať. Vývoj cien jatočných ošípaných na dlhšie obdobie sa jednoducho nedá predpokladať. Ovplyvňuje ho totiž veľmi veľa ťažko odhadnuteľných faktorov. Ceny ošípaných určuje napríklad vývoj kurzu dolára voči euru, ako aj to, aké množstvo bravčového mäsa sa vyvezie z Európskej únie na trhy juhovýchodnej Ázie či do Ruska a na Ukrajinu. Asi netreba zdôrazňovať, že slovenský trh z tohto pohľadu neznamená doslova nič. Ceny sa určujú niekde inde – v Nemecku, Dánsku, Holandsku či vo Francúzsku.

Spomenuli ste, že sa podarilo aspoň stabilizovať stavy prasníc. Ako to v tejto súvislosti vyzerá s produkciou odstavčiat?
Možno povedať, že v produkcii odstavčiat momentálne pokrývame domácu potrebu asi na 90 percent. Platí však pritom zásada, že chovatelia ponúkajú na trhu iba prebytky odstavčiat, pretože chovať prasnice len kvôli produkcii odstavčiat sa u nás nevypláca. Ich cena sa momentálne pohybuje na úrovni 2,30 – 2,40 eura za kilogram, pričom ešte v lete minulého roku sa v západnej Európe predávali odstavčatá aj po 1,70 eura za kilogram.

Chov ošípaných prešiel v posledných 8 – 10 rokoch veľmi zložitým a ťažkým obdobím. Výsledkom tohto procesu je výrazný pokles chovateľov i stavov ošípaných, ako aj príchod zahraničných podnikateľov do tohto odvetvia. Nehrajú už u nás prím chovatelia z Dánska?
Celkovo pôsobí na Slovensku už len asi sto chovateľov, ktorí majú viac než sto prasníc. Takpovediac domáci chovatelia pritom vyprodukovali vlani asi 60 percent z celkového objemu jatočných ošípaných a zvyšných 40 percent pripadá na zahraničných chovateľov. Avšak chovy s najväčším počtom ošípaných už patria práve zahraničným podnikateľom. V súčasnosti u nás pôsobí asi 4 – 5 dánskych firiem, ktoré majú viac než 25-tisíc ošípaných.
Náš najväčší chovateľ ošípaných – PD Sokolce – má zhruba 12- až 15-tisíc ošípaných, pričom domácich chovateľov s počtom ošípaných nad 5-tisíc je už len necelých dvadsať. Ešte pred desiatimi rokmi ich pritom bolo vyše 50 a, samozrejme, aj priemerné počty chovaných ošípaných boli oveľa vyššie než teraz.“