Agropotravinársky sektor patrí medzi tie, ktoré sú odchodom do predčasného dôchodku výrazne zasiahnuté. V odvetví už teraz pracuje mnoho ľudí v dôchodkovom veku. Zatiaľ čo popri starobnom dôchodku pracovať môžu, popri predčasnom to zákon nedovoľuje. Nakoľko sa práve odchod do predčasného dôchodku v tomto roku oplatí viac, ako to bude v budúcom, žiadostí je stále viac. Pre zamestnávateľov v agropotravinárskych podnikoch to znamená výpadok pracovných síl.

„V sektore chovu a spracovania hydiny je strata naozaj citeľná. V podnikoch už teraz pracuje mnoho ľudí v dôchodkovom veku, mladí sa sem nehrnú. V niektorých podnikoch pritom evidujeme odchod do predčasného dôchodku aj na úrovni 10 až 15 percent,“ potvrdil Daniel Molnár, predseda Únie hydinárov Slovenska.

Problémy s výpadkom zamestnancov sa objavujú naprieč celým agropotravinárskym sektorom.

„Je to výrazný problém. Musíme sa reálne zamýšľať nad tým, ako motivovať starších zamestnancov v potravinárstve a poľnohospodárstve, aby neodchádzali na predčasný dôchodok, ale aby zostali v podnikoch ešte pracovať,“ skonštatovala aj Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Chystajú sa zmeny

„V súvislosti s touto situáciou by sme aj my uvítali, ak by štát umožnil súbeh predčasného dôchodku a ďalšej práce,“ uviedol Molnár.

Takéto opatrenie zaznieva aj z iných segmentov národného hospodárstva. Nateraz sa však o ňom reálne neuvažuje.

„Súbeh predčasného dôchodku a plného úväzku ide proti logike, pretože na predčasný dôchodok odchádzajú ľudia, ktorí už nevládzu pracovať a chcú ukončiť svoju pracovnú kariéru tesne pred dovŕšením dôchodku, alebo prišli o prácu a je veľmi malá možnosť, že si nájdu nové miesto, alebo si dlhodobo nevedia nájsť nové zamestnanie,“ vysvetlilo tlačové oddelenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Odchodu do predčasného dôchodku z dôvodu, že sa v tomto roku viac oplatí, rezort neuvádza. Prax však ukazuje, že v mnohých prípadoch je to tak. Pri odchode na penziu v roku 2023 sa totiž vďaka dvom tohtoročným valorizáciám dôchodok vyšplhá vyššie, ako keď zamestnanec o predčasný odchod požiada až v novom roku. Ministerstvo práce avizuje, že situáciu bude riešiť zmenou zákona.

„Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš považuje súčasný nárast žiadostí o predčasný dôchodok za alarmujúci. Aj preto rezort práce, po dohode so sociálnymi partnermi, pripraví riešenie v podobe zmeny legislatívy, pričom na stole máme viacero rozpracovaných opatrení, ktoré si ešte vyžadujú diskusiu. Zámerom je predložiť ju v skrátenom legislatívnom konaní už na januárovej schôdzi parlamentu. Bližšie o navrhovaných zmenách budeme včas informovať,“ uviedlo tlačové oddelenie rezortu práce.

V praxi by malo ísť o sprísnenie podmienok odchodu do predčasného dôchodku. V prípade súbehu predčasného dôchodku a plného pracovného pomeru aj podľa odborníkov hrozí, že by o takúto možnosť požiadal každý zamestnanec po odpracovaní 40 rokov. Náklady na vyplácanie penzií zo strany štátu by tak výrazne narástli.

Zachránia nás tretie krajiny?

Ku krokom, ktoré by mali zlepšiť situáciu s dostupnosťou pracovných síl, by v najbližšom čase mali patriť aj zmeny podmienok pre zamestnávanie ľudí spoza hraníc, respektíve z tretích krajín.

„Vláda schválila vznik medzirezortnej pracovnej skupiny pre koordináciu zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín. Cieľom medzirezortnej pracovnej skupiny bude okrem iného zrýchlenie a zlepšenie procesu zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín. Zároveň ministerstvo vnútra opätovne predložilo do legislatívneho procesu návrh novely zákona o pobyte cudzincov, kde sa navrhujú úpravy v procese udeľovania prechodných pobytov na účel zamestnania s cieľom jeho zefektívnenia a zrýchlenia tak na strane zamestnávateľov, občanov tretích krajín, ako aj štátu,“ dodalo tlačové oddelenie rezortu práce.

Otázne je, či tieto opatrenia pomôžu aj agrosektoru. Hoci niektoré podniky už teraz zamestnávajú aj ľudí z tretích krajín, ide o výrazne menší podiel, ako napríklad automobilový priemysel či strojárstvo. Podľa samotných poľnohospodárov a potravinárov sa zahraniční zamestnanci do agrosektora na Slovensko vo veľkom nehrnú a ak majú príležitosť, spravidla volia iné oblasti národného hospodárstva, kde sú mzdy vyššie.

Generačná obmena

Problémy so zháňaním zamestnancov sú v slovenskom agrosektore dlhodobejšie. Priemerný vek v poľnohospodárstve dosahuje asi 47 rokov, v potravinárstve je to o asi štyri roky menej. V praxi je preto potrebné nielen zastaviť odliv zamestnancov v staršom veku, ale aj možnosť ich adekvátne doplniť a nahradiť mladšími ročníkmi.

„Musíme hovoriť o tom, ako motivovať mladých ľudí už na základných školách alebo na stredných školách, aby neodchádzali pracovať do iných oblastí národného hospodárstva. Treba ich motivovať, aby si podávali viac prihlášok na stredné odborné školy agropotravinárskeho či veterinárneho zamerania, aby sme spoločne vzkriesili a aj zatraktívnili celý sektor poľnohospodárstva a potravinárstva,“ skonštatovala Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.

„Súčasný potenciál spočíva najmä v mladých ľuďoch bez pracovných skúseností a v dlhodobo nezamestnaných. Cieľom je podporovať ich aktivizáciu a vytvárať podmienky na zamestnanie mladých ľudí, aby získali pracovné skúsenosti, aj v súlade s konkrétnymi požiadavkami trhu práce,“ skonštatovalo aj ministerstvo práce. Konkrétne kroky, ako to docieliť, neuviedlo.

Aj v prípade potreby generačnej obmeny však ide o cieľ, ktorý sa dlhšie nedarí v praxi efektívne realizovať, hoci sa o ňom hovorí už niekoľko rokov. Faktom zostáva, že populácia na Slovensku neustále starne, nedá sa teda vylúčiť, že problémy budú v budúcnosti ešte narastať.