Hovorí sa, že „papier znesie“ a to platí aj v prípade nekonečného príbehu s názvom pozemkové úpravy na Slovensku. Už pred niekoľkými rokmi sa štát zaviazal, že ich bude realizovať  a financovať zo štátneho rozpočtu.

„Uznesením Vlády SR bol prijatý záväzok každoročne začať pozemkové úpravy v približne 120 katastrálnych územiach a financovať ich zo štátneho rozpočtu sumou v priemere 39 miliónov eur ročne. Ak budú k dispozícii aj iné zdroje financovania, bude ich možné využiť,“ potvrdil aj tlačový odbor ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Materiál bol vládou schválený ešte za predchádzajúcej vládnej garnitúry, keď rezort viedla Gabriela Matečná. Vláda ho odobrila v auguste 2019. Zoznam katastrálnych území, v ktorých v roku 2020 mali pozemkové úpravy začať, schválila vláda v decembri.

Išlo o 120 katastrálnych území, v ktorých vykonanie pozemkových úprav malo stáť asi 68 miliónov eur. Malo ísť o územia, v ktorých je potreba vykonania sceľovania pozemkov najnaliehavejšia.

Ešte v roku 2019 sa u nás rozbehli aj pozemkové úpravy z európskych peňazí. Tie sa podľa všetkého rozbehli lepšie, ako štátom financované komasácie. Na otázku, či sa v praxi pozemkové úpravy za avizované peniaze zo štátneho rozpočtu začali vykonávať, rezort odpovedal takto:

„Momentálne prebiehajú pozemkové úpravy začaté na prelome rokov 2019/2020 v 11 katastrálnych územiach – sú financované zo štátneho rozpočtu, a v 133 katastrálnych územiach – sú financované z prostriedkov Programu rozvoja vidieka 2014 -2020. V katastrálnych územiach schválených uznesením vlády sú ukončené prípravné konania, verejné obstarávanie sa začalo pripravovať.“

Beh na dlhé trate

S pozemkovými úpravami na Slovensku to zrejme teda bude beh na ešte dlhšie trate, ako sa predpokladalo. Pôvodne ich štát chcel vykonať pri pravidelnom vyčleňovaní peňazí za 30 rokov. Od svojho sľubu v roku 2019 sa však výraznejšie neposunul. Hoci v roku 2020 prebrala zodpovednosť za  napĺňanie uznesenia nová vládna garnitúra, aj tá tému pozemkových úprav označila za dôležitú a zhrnula ju aj do Programového vyhlásenia vlády (PVV).

„Vláda SR sa bude detailne zaoberať a aktívne riešiť problematiku pozemkových úprav a zabráni drobeniu vlastníctva pôdy po pozemkových úpravách,“ píše sa v PVV.

Hoci od sľubov prešli mesiace, z miesta sme sa na Slovensku výraznejšie nepohli – aspoň v praxi. Katastrálne územia pre pozemkové úpravy pre rok 2021 totiž ešte neprešli ani celým schvaľovacím procesom. Ministerstvo pôdohospodárstva by zoznam území pre ďalší kalendárny rok malo každoročne predložiť vláde do konca júna príslušného roka.

Teda zoznam území pre rok 2021 mal byť schválený už v roku 2020. Na pripomienkovanie sa pritom tento materiál aj podľa právneho a informačného portálu Slov-lex dostal až v polovici júna 2021, teda v čase, keď sa na sceľovaní daných pozemkov alebo jeho príprave už mohlo pracovať. Pripomienkové konanie trvalo 12 dní – dosiaľ nie je vyhodnotené. Rezortu sme sa opýtali, prečo sa to nestihlo.

„Nelegislatívny materiál Katastrálne územia pre začatie pozemkových úprav v roku 2021 je v štádiu prebiehajúceho vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania. Tento proces je časovo náročný, pretože je potrebné dôsledne posúdiť a vyhodnotiť všetky podané pripomienky, a to s prihliadnutím na financovanie projektov pozemkových úprav zo zdrojov štátneho rozpočtu,“ odpovedal tlačový odbor agrorezortu.

Vyhodnotenie pripomienok trvá mesiace

Medzi predloženými pripomienkami je viacero zásadných, v ktorých napríklad rezort ministerstvo financií poukazuje na prekročenie finančného krytia pozemkových úprav v niektorých rokoch, s ktorým rozpočet verejnej správy neráta.  Združenie miesta a obcí Slovenska zas požaduje, aby bol v zozname každoročne zastúpený každý okres, aby miestne a regionálne správy vedeli, kedy ich aké pozemkové úpravy čakajú, a aby sa pri posudzovaní území doplnilo kritérium týkajúce sa počtu rokov od poslednej komasácie.

Hoci viaceré pripomienky si na zapracovanie a vydiskutovanie vyžadujú zrejme dlhší čas, faktom je, že ich v celom pripomienkovom konaní bolo ku katastrálnym územiam pre rok 2021 podaných presne 10. Ich vyhodnotenie trvá už mesiace a realizácia pozemkových úprav sa tak v praxi neustále odsúva.

Napriek tomu sa do pripomienkovania medzičasom dostal aj zoznam katastrálnych území pre pozemkové úpravy v roku 2022. Rovnako dlhé pripomienkové konanie, ako dokumentu za rok 2021, prinieslo počas tohtoročného júna deväť pripomienok. Ich vyhodnotenie tiež stále nie je ukončené.

„Stav materiálu Katastrálne územia pre začatie pozemkových úprav v roku 2022 je rovnaký ako stav materiálu pre rok 2021,“ konštatuje agrorezort.

Odmietajú financovanie na úkor iných opatrení

Zoznam katastrálnych území pre vykonanie pozemkových úprav sa tak neustále predlžuje. To, či sa začnú naozaj realizovať a kedy, je otázne. Kameňom úrazu je zrejme práve financovanie, keďže samotné ministerstvo financií v rámci pripomienok poukazuje na potrebu zabezpečenia financovania aj z iných zdrojov. Ako príklad uvádza aj rozpočet spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Samotní poľnohospodári dlhodobo odmietajú, aby boli peniaze určené pre agrosektor využité práve na pozemkové úpravy. Financovali by sa totiž na úkor iných potrebných opatrení v sektore. Pozemkové úpravy sa pritom netýkajú len poľnohospodárov. Problémy s rozdrobenými pozemkami sú napríklad aj pri výstavbe ciest, nových investičných projektoch v rámci zamestnanosti či bývania, ako aj pri realizovaní obecných a mestských projektov.

Plán obnovy nepomôže

Štát pôvodne plánoval pozemkové úpravy financovať z Plánu obnovy. Napokon z neho vypadli, rovnako, ako celý agrosektor. Ministerstvo pôdohospodárstva vyslovilo pred časom nádej, že by sa komplexné pozemkové úpravy mohli financovať z kapitoly ministerstva životného prostredia, ktoré z plánu obnovy peniaze dostalo. Zdá sa však, že to napokon nepôjde.

„Rokovania s MŽP prebiehajú, ale priamo projekty pozemkových úprav pravdepodobne nebude možné financovať z Plánu obnovy a odolnosti, maximálne realizácie spoločných zariadení a opatrení, hlavne vodohospodárskych, ekologických a protieróznych,“ priznal agrorezort.

Nemožnosť financovať komasácie z Plánu obnovy potvrdilo aj ministerstvo životného prostredia.

„Do rozpočtu Plánu obnovy a odolnosti, ktorý je alokovaný na tzv. klimatické opatrenia, a ktorý musel byť napočítaný na 37 percent z celkového rozpočtu Plánu obnovy a odolnosti, sa pozemkové úpravy nemohli zahrnúť. A to preto, že Európska komisia neuznala pozemkové úpravy ako opatrenie, ktoré pozitívne prispieva k riešeniu problematiky zmeny klímy. Rozhodnutie, na aké opatrenia pôjdu prostriedky Plánu obnovy a odolnosti okrem tých vyššie spomenutých 37 percent, bolo plne v kompetencii vlády SR. MŽP SR nedostalo 2,5 percenta rozpočtu Plánu obnovy na tzv. zelené opatrenia na úkor pozemkových úprav. Tých 2,5 percenta je súčasťou 37 percent, ktoré museli preukázateľne pozitíve prispievať ku adaptácii na zmenu klímy alebo sú mitigačnými opatreniami,“ vyjadril sa envirorezort.

Zdá sa teda, že na pozemkové úpravy sa budú musieť nájsť prostriedky inde. Faktom je, že pozemky na Slovensku patria k najrozdrobenejším v Európskej únii, pričom bez dlhodobého a pravidelného financovania sa budú dedením drobiť čoraz viac.