Tak ako dieťa je obrazom rodičov, dobre obrobené pole v prvom rade výsledkom zručností traktoristu, tak aj imidž a náplň našej celoslovenskej poľnohospodárskej komory je v prvom rade zrkadlom jej členskej základne.

Možno si občas želáme byť vyšší, chudší, alebo mať viac vlasov. Na druhú stranu isté fyzické dispozície sa dajú zmeniť len veľmi ťažko. Tak ako nedokážeme vymeniť obyvateľstvo, aby voľby vyhral náš favorit, alebo aby sa stal predsedom SPPK človek, ktorý zrazu spasí naše poľnohospodárstvo a je presne podľa predstáv konkrétneho jednotlivca.

Vedomí si svojich nedostatkov dokážeme aj tak veľmi často prskať síru a pripisovať neúspechy nášho rezortu tým, ktorí nie sú hlavnými kolieskami v súkolí. Ministerstvo pôdohospodárstva vykazuje na svojej webovej stránke o 37-krát viac zamestnancov, ako uvádza bratislavský Úrad Poľnokomory! Pätnásť pracovníkov vrátane predsedu, hovorkyne, ako aj čiastočne úväzkových odborníkov na komore, oproti armáde 566 zamestnancov Ministerstva. Keď k tomu pripočítame Pôdohospodársku platobnú agentúru, prípadne ďalšie rezortné inštitúcie, zistíme, že každý poľnohospodár si zaslúžil svojho vlastného úradníka, ktorý ho chápe a najmä realizuje kroky k tomu, aby mu vytváral dobré podnikateľské prostredie.

Samozrejme, personálna podimenzovanosť poľnohospodárskej komory sa musí zreteľne prejavovať aj v jej činnosti. Príklady zo zahraničia nám pritom často ukazujú, aké rôznorodé aktivity samosprávne organizácie roľníkov v prospech svojich členov a poľnohospodárstva pripravujú. U nás o tieto služby, najmä zo strany možného objednávateľa – Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, nie je záujem. Slovenské poľnohospodárske poradenstvo sa až priveľmi podobá na snežného muža Yeti. Každý sme už o ňom počuli, ale nikto reálne nevidel. Podobne prebieha aj celoživotné vzdelávanie, podpora domácich výrobkov, vydávanie vlastného informačného časopisu, komunikácia so strednými školami a podobne.

Poľnohospodárska komora takéto aktivity často pripravuje. Áno, občas sú možno v menšom rozsahu, ako by sme uvítali, alebo k nim máme iné výhrady. Zásadný problém ale začína tam, kde väčšina. Vo veľkosti periny, na ktorú máme a ktorá nás musí stačiť prikryť.

Možno aj v dôsledku rôznych prísľubov, začala SPPK neraz tancovať s tými, ktorí jej meno potrebovali len na zakrytie svojich osobných záujmov. Ako keď listom odporúčali voľbu istého poslanca do europarlamentu, pretože LEN ON bol schopný hájiť záujmy slovenského roľníka. Podobných príkladov sa pritom vynára viacero.

Základnou chybou však je, že samotné rezortné ministerstvo nemá záujem na tom, aby malo silného a hrdého partnera. V prípade, že by pre Komoru existovali dlhodobé a dôležité rezortné úlohy podložené financovaním, tak mnohé veľmi aktívne regionálne komory by dokázali viac, ako desiatky ministerských úradníkov.

SPPK je organizácia, ktorá vznikla zo zákona. Napriek tomu sa pravidelne opakuje trápny zápas o tak samozrejmú a triviálnu vec, ako je zaplatenie členského príspevku do európskej organizácie Copa – Cogeca. Česká republika ju rieši transferom zo štátneho rozpočtu. Slovensko? Na poslednú chvíľu a môžeme sa len domnievať, či stav neskorého vyplácania príspevku nesúvisí s tým, aby si štátny donor vykúpil svoju nekritizovateľnosť.

Ak mám byť ako autor týchto riadkov osobný, uvediem, že keď potrebujem v rámci svojich aktivít odborníka na odborné vzdelávanie, tak ho na Komore nájdem. Ak potrebujem dovysvetliť problematiku z hľadiska Programu rozvoja vidieka, tak viem, komu zavolať. Ak sa mení legislatíva, som informovaný. Na ministerstvo sa s takýmito otázkami neobraciam. Nerád by som ich zaskočil.

Kritizovať ale niekoho, kto robí s rozpočtom 800-tisíc eur a napriek tomu o nich dennodenne počuť, sa mi zdá nemiestne. Vtedy si vždy spomeniem na poetický český film so slovenským hercom v hlavnej úlohe. Závozník Otík Rákosník mal ísť pracovať do Prahy len preto, lebo sa ho Marian Labuda nezastal. Zmenil to až svojrázny doktor Skružný „Když je někdo jedinej, kdo to může udělat, tak musí.” A keďže sú jediní, ktorí vznikli zo zákona, hľadajme cestu, ako túto organizáciu rozvíjať v prospech celého poľnohospodárstva.

V hlave sa mi vynárajú príklady, ktoré ma presviedčajú, že to môže ísť. Na Turci vedie poľnohospodársku komoru sedem hektárový roľník! Región ho rešpektuje. Inde k zorganizovaniu akcii podporujúcich regionálnu produkciu potrebujú najmä entuziazmus. Peniaze sú až na druhom mieste a pritom dokážu vytvoriť podujatia pre tisícky návštevníkov. Samotný bratislavský úrad dennodenne sleduje a reaguje na veci, ktoré vytvoria stovky úradníkov, naprieč všetkými ministerstvami a inštitúciami.

Mám jedno želanie. Aby sme k tejto inštitúcii pristupovali ako k niečomu, čo je naše a na čo mám, alebo môžem mať dosah. Výber ministra je na koalícii, alebo víťaznej strane. Voľba predsedu SPPK a vybudovanie dôkladnej a hrdej organizácie na samotných členoch!