Slovenské potraviny na pultoch slovenských obchodov stagnujú, lámu však nové rekordy vo vzťahu k zahraničnému obchodu. Vyplýva to z analýzy podielu slovenských potravín v našich obchodoch, ktorú spracovala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora s Úniou potravinárov Slovenska.

„Podľa metodiky sledovania výrobkov na pultoch maloobchodných predajní od roku 2015 konštatujeme podiel okolo 40-percent slovenských výrobkov. Možno by nás tento výsledok mal navádzať k tomu, aby sme konštatovali, že sme sa ocitli na dne a máme šancu sa odraziť. Na druhej strane ak tieto zistenia porovnáme so saldom zahraničného obchodu v agropotravinách, musíme konštatovať, že stav sa výrazne zhoršuje,“ uviedol Stanislav Voskár z Únie potravinárov Slovenska.

Negatívne zahraničné saldo sa u nás píše od roku 1993. Dovtedy malo Slovensko v agropotravinárskom sektore saldo pozitívne, nakoľko sme viac vyvážali, ako dovážali. Od roku 1993 sa ale situácia neustále zhoršuje.

Situácia sa zhoršuje

„Môžeme konštatovať, že v roku 2018 dosiahneme nový negatívny rekord. Za prvých 10-mesiacov roka 2018 sme dosiahli negatívne saldo na úrovni 1,4 miliardy eur. Oproti rovnakému obdobiu roka 2017 je to zhoršenie o 22-percent,“ dodal Voskár.

Zo sledovaných sietí má najvyšší podiel – 61 percent, reťazec Coop Jednota. Najnižší podiel, asi 16-percent slovenských potravín, dosiahol reťazec Lidl.

„Sú samozrejme rozdiely v jednotlivých komoditách. Sú také, ktoré sú zastúpené vo väčšej miere, ako vajíčka, med a mlieko ako také, ktoré dosahujú cez 70-percent podielu na pultoch. Ale sú tam aj podiely okolo 20 percent, a to najmä pri spracovanom balenom mäse, ovocí a zelenine. A toto nám robí starosti, pretože sú to produkty, ktoré vieme dopestovať aj na našich poliach,“ vysvetlil Marián Šolty, podpredseda SPPK.

V oblasti živočíšnej výroby sa negatívne saldo zhoršilo o 8 percent, v oblasti rastlinnej výroby však zaznamenalo pokles až o 233-percent. Podľa Stanislava Voskára z Únie potravinárov to spôsobuje najmä výrazný pokles exportu obilia a kukurice.

„Na pasívnom zahraničnom salde sa však podieľajú aj komodity, ktoré sme schopní si dopestovať a vyrobiť doma. Za január až október 2018 sa k nám doviezli napríklad aj zemiaky v objeme 19,8 mil. eur, rajčiaky v objeme 25,9 mil. eur, kapusta, karfiol, kel a kaleráb v objeme 18,2 mil. eur či čerstvé jablká a hrušky v objeme 24 mil. eur,“ dodal Voskár.

V živočíšnej produkcii najväčší dovoz predstavovalo bravčové mäso, ktoré sme doviezli v objeme takmer 230 mil. eur. Zvýšil sa tiež dovoz hydiny, mliečnych produktov či balenej a minerálnej vody.

Podiel dovezených potravín je vysoký vo verejnom stravovaní

Potravinári chcú podniknúť viaceré kroky, aby negatívny trend zvrátili. Jedným z nich má byť edukácia spotrebiteľov a posilnenie marketingových aktivít, na ktorých chcú spolupracovať aj zo zväzmi obchodníkov.

„Ďalšou je oblasť podpory potravinárstva, kde sme pripravení spolupracovať s ministerstvom pôdohospodárstva na nastavení systémových opatrení, aby sme posilnili tie časti aj prvovýroby, ale najmä spracovateľského priemyslu, ktoré majú veľkú šancu meniť negatívne čísla,“ dodal Voskár.

Ďalšou oblasťou, ktorá podľa neho potrebuje nielen nové analýzy, ale aj podporné nástroje, je oblasť verejného stravovania, v ktorej je podiel dovezených potravín a produktov vysoký.

„Ciele si chceme stanoviť reálne tak, aby sme v priebehu 2 až 3 rokov zvýšili podiel slovenských potravín na pultoch na 50 až 60 percent,“ dodal Marián Šolty z SPPK.