Semenisko burín a inváznych rastlín a množisko hrabošov. Aj takúto povesť získali biopásy a plochy ponechané úhorom pre problémy, ktoré vlani spôsobili poľnohospodárom po celom Slovensku. Ťažkosti znásobili najmä odložené termíny kosenia a nejasnosti, ktoré počas sezóny vystali vo vzťahu k riešeniu neželaných rastlín na plochách. Ťažkosti a nespokojnosť so situáciou popisovali pestovatelia naprieč Slovenskom. Napriek tomu vo veľkom od ekoschém neustúpili. Potvrdzujú to čísla, ktoré portálu poľnoinfo.sk poskytla Pôdohospodárska platobná agentúra na základe oficiálnej žiadosti o sprístupnenie týchto informácií.

„Za rok 2024 bolo PPA podaných 8 831 žiadostí na ekoschémy. Za rok 2023 bolo podaných 8 752 žiadostí na ekoschémy,“ uvádza sa v odpovedi na žiadosť, ktorá je podpísaná Marekom Čepkom, generálnym riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Z toho vyplýva, že počet žiadostí podaných v tomto roku je dokonca vyšší, ako vlani. Do ekoschém sa medzičasom zapojilo o 79 agrosubjektov viac. A to aj napriek tomu, že po vlaňajšej sezóne s ekoschémami z mnohých strán zaznievala nespokojnosť. To, že zapojenosť pretrvá, naznačovala aj nedávna anketa poľnoinfo.sk z apríla tohto roka, v ktorej sa pozitívne vyjadrili takmer tri štvrtiny respondentov. Drvivá väčšina z nich ako dôvod uviedla najmä vyššie dotácie.

„Vyzerá to tak, že len malá časť podnikov, ktoré v ekoschéme neboli, sa do nich tento rok zapojí prvýkrát a naopak, len malá časť z tých, ktoré sa zapojili vlani, vystúpi z ekoschém. Sú však dve veľmi dôležité veci, ktoré výsledok ovplyvnia. Pre všetkých na Slovensku, a obzvlášť pre poľnohospodárske podniky, boli veľkým problémom meškajúce platby, a to predovšetkým platby za ekoschémy. Druhým problémom sú nezrovnalosti, ktoré predošlé týždne dochádzali podnikom, pričom mnohokrát si myslím, že legislatíva umožňuje byť PPA viac ústretová,“ skonštatoval už pred časom Jozef Ridzoň, ochranár zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti, ktorý sa na príprave ekoschém tiež podieľal.

Otvorená kritika

Motiváciou k zotrvaniu pri ekoschémach pravdepodobne v mnohých prípadoch boli práve vyššie dotácie. K tomu, aby od nich poľnohospodári neupúšťali, však mali v praxi prispieť aj zmeny v nastaveniach. Práve nemožnosť kosiť biopásy v čase, keď na nich rastú nežiaduce rastliny, patrila k hlavným výčitkám z minulej sezóny.

„Odložené kosenie je strašne hlúpe opatrenie. Toto vymyslel niekto, kto nikdy nehospodáril na pôde, ani sa nestaral o zvieratá a zrejme ani nikdy nepracoval v poľnohospodárstve. Ak áno, potom len na pár metroch štvorcových na balkóne alebo pár hektároch na pôde, lebo vo veľkovýrobných podmienkach, ktoré sme mnohí zdedili od našich starých otcov a otcov, je to ekologická kamasútra,“ vyjadril sa v ankete polnoinfo.sk Maroš Kovalčík, podpredseda Poľnohospodárskeho družstva podielnikov v Spišskej Teplici.

Obdobných názorov sme zaznamenali viacej.

„Problém nie je samotný biopás. Žiadny poľnohospodár predsa nechce, aby mal na poliach burinu. Ak by sme sa o biopás mohli starať tak, ako to žiada príroda a nie úradníci, vyzeralo by to inak,“ dodal v ankete aj Maroš Szász, výrobný riaditeľ Poľnohospodárskeho družstva Bátorove Kosihy.

Pomohli zmeny?

Hoci po novom sa termíny obhospodarovania biopásov nezmenili, isté zmeny v systéme predsa len nastali.  Potvrdilo to aj ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré portálu poľnoinfo.sk tiež odpovedá len písomne na základe žiadosti o slobodnom prístupe k informáciám.

„V prípade výskytu inváznych druhov rastlín a húževnatých burín na úhore s porastom, biopásu, resp. ak sú tieto plochy vysiate zmesami pre opeľovače je možné vykonať agrotechnické operácie (mechanické odstraňovanie, napr. kosenie) ešte pred ukončením termínov so zákazom agrotechnických operácií. Prijímateľ oznámi platobnej agentúre vykonanie agrotechnickej operácie spolu s fotodokumentáciou preukazujúcou výskyt inváznych nepôvodných druhov rastlín alebo húževnatých burín a s údajom o ich geografickej polohe do siedmich pracovných dní odo vykonania agrotechnickej operácie,“ uvádza sa v odpovediach podpísaných Pavlom Machavom, riaditeľom Odboru komunikácie MPRV SR.

Zmeny v systéme kosenia a možnosť pokosiť biopás pri problémoch už skôr, odobruje aj ochranárska obec. Tá sa zmenám od začiatku nebránila a opakovane poukázala na to, že ústretovosť je vo vzťahu k zapojenosti do ekoschém kľúčová.

„Odstraňovanie inváznych burín sa bude jednoduchšie realizovať na základe rozhodnutia samotných poľnohospodárov. To v konečnom dôsledku pomôže aj biodiverzite, keďže vlani sa často stalo, že podniky osiali pestré zmesi, no invázne rastliny tieto pestré kvitnúce zmesi potlačili,“ dodal Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.

Či možnosť skoršieho kosenia v prípade výskytu problémov s nežiaducimi rastlinami zmení aj celkový ráz biopásov či všeobecný postoj poľnohospodárov k nim, ukážu práve najbližšie týždne.