Ďalšie chovy ošípaných vlani zanikli pre nákazu africkým morom ošípaných, iné zas neustále ohrozujú nízke výkupné ceny jatočných ošípaných a prebytok mäsa v EÚ. Podpora, ktorá pre chovateľov koncom roka prišla, sa môže minúť účinku, navyše jej nastavenie doteraz vyvoláva otázky, ktoré ministerstvo stále nevysvetlilo. Aj to sú slová riaditeľa Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných Petra Poláka.

Koľko dezinfekcie potrebuje chovateľ so 4 prasnicami a s 500 prasnicami?

Ako hodnotíte uplynulý rok v sektore poľnohospodárstva? 

Rok bol v znamení dobiehania finančných schém z minulého obdobia, neistoty vo financovaní poľnohospodárstva spôsobenej problémami s akreditáciou PPA a enormného navyšovanie cien vstupov do výroby. Najmä energií, hnojív a krmív. Rok priniesol aj rozširovanie AMO vo svete aj u nás, či dlhodobú stagnáciu a pokles výkupných cien jatočných ošípaných.

Chovatelia vlani žiadali mimoriadnu pomoc, ku koncu roka ju aj dostali, čo hovoríte na to?

Záver roka priniesol diskutovanú podporu chovateľom ošípaných na opatrenia proti šíreniu AMO, s distribúciou ktorej sa SACHO nestotožňuje. Efekt tejto podpory sa, bohužiaľ, stáva politickou otázkou. Akákoľvek podpora, a obzvlášť do sektoru chovu ošípaných, ktorý ju potrebuje ako soľ, má byť adresovaná chovateľom, zmysluplným chovateľom a spoločnostiam. Sektor krváca a možno prvotne dobre mienená podpora sa vymyká podstate. Je otázkou, či chovateľ so 4 prasnicami, jeho dôležitosť nepopierame, vytrhne Slovensko z biedy a finančná podpora sa neminie účinku ochrany chovov proti zavlečeniu AMO. Veď už len koľko dezinfekcie, oblečenia a jeho prania pre zamestnancov potrebuje chovateľ so 4 prasnicami a s 500 prasnicami? Nechám to na každého úvahu. Podpora bola každopádne pravdepodobne dobre mienená, avšak výsledok je smutný.

Polák: Za pozitívnu považujem analýzu dodávateľských vertikál

V oblasti produkcie mäsa, aj bravčového, sa dlho nedarí zvýšiť sebestačnosť – aký bol v tomto smere posledný rok?

V sektore chovu ošípaných a produkcie bravčového mäsa je situácia ovplyvnená aj inými faktormi ako je AMO, a to je hlavne prebytok bravčového mäsa na trhu EÚ. Zdá sa, že nie sme schopní konkurovať cenám importovaného bravčového mäsa, pritom výkupné ceny jatočných ošípaných u nás kopírujú európsky trh. Potom je dovoz lacnejšieho mäsa, ako je výkupná cena živých ošípaných, nepochopiteľný, avšak bežný fakt. Ako sa hovorí, pes bude zakopaný aj niekde inde. Suma sumárum – počet ošípaných aj počet produktívnych chovateľov sa nám zužuje. Dôvody, pre ktoré chovatelia končia produkciu sú nielen AMO, ale aj narastajúce ceny vstupov pri súčasnej nízkej úrovni výkupnej ceny. Naša sebestačnosť utrpela a ak sa nič nezmení, utrpí aj ďalšie rany. Musíme veriť, že všetci, hlavne produktívni chovatelia, budú schopní a odhodlaní čeliť nástrahám, ktoré im prináša samotný chov, ale aj neprajníci.

Situácia v sektore dlhodobo nie je ideálna a uplynulý rok ju tiež zrejme nezlepšil. Udiali sa však nejaké kroky či opatrenia, ktoré vnímate ako správne a pozitívne?

Za pozitívnu považujem analýzu dodávateľských vertikál, ktorá sa tvorila začiatkom minulého roka. V rámci nej bola vytvorená detailná SWOT analýza sektoru produkcie bravčového mäsa. Vrcholní profesionáli identifikovali slabé i silné miesta sektoru. Objektívne stanovili investičný dlh a potrebu financovania, aby sa sektor stabilizoval a možno aj mohol rozširovať. Kľúčová je však implementácia, teda čo sa prejaví v nadchádzajúcich rokoch.

Memorandum o spolupráci

Čo možno najviac oceňujete v uplynulom roku v rámci diania v sektore?

Podpis Memoranda o spolupráci v rámci krízovej situácie v súvislosti s africkým morom ošípaných. V ňom sa všetky články produkčného reťazca bravčového mäsa zaviazali k spolupráci na zvyšovaní domácej produkcie. Memorandum bolo spísané na podklade hrozby AMO, ale tiež otvorilo komunikáciu pre zlepšenie situácie aj za normálnych podmienok na trhu. A práve komunikáciu všetkých článkov produkčného reťazca, ako výrobných, obchodných, tak i riadiacich, považujem za prvoradú pri riešení zvyšovania toľko spomínanej úrovne sebestačnosti. Podobne za pozitívne považujem aktivity ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a Slovenskej poľovníckej komory v oblasti boja proti šíreniu AMO.

Nastali vlani nejaké legislatívne zmeny, ktoré z vášho pohľadu odvetviu pomohli a ako?

V rámci boja proti AMO považujem za veľký úspech novelu zákona o zbraniach a strelive, ktorá v záujme boja a ochrany proti AMO dovoľuje niektoré doteraz nepovolené praktiky lovu – nariadenie, povolenie celoročného lovu diviačej zveri bez ohľadu na vek a pohlavie.

SACHO požiadala o zastavenie podpory

Ktoré kroky z vášho pohľadu neboli správne, prospešné?

Asi najkontroverznejšia bola medializovaná podpora na AMO z konca roka 2021. SACHO požiadala o zastavenie, zverejnenie algoritmu a prehodnotenie podpory. Podľa MPRV SR mala byť podpora zameraná na farmu a hlavným kritériom na výpočet pomoci bolo pásmo zasiahnutia africkým morom ošípaných, v ktorom sa farma nachádza, ďalej vplyv ochorenia Covid-19, počet fariem chovateľa a podiel produkcie umiestnený na slovenskom trhu. SACHO komunikovalo s MPRV od 20.12., kedy bolo zverejnených niekoľko zmlúv. Z nich a z rozhodnutí o pridelení podpory, ktoré dostávali naši členovia vyplynulo, že pri niektorých farmách neboli zohľadnené kritériá deklarované ministerstvom. Podklady k podpore, ktoré ministerstvo doteraz zverejnilo, neboli dostatočné na kontrolu algoritmu, lebo chýbala vstupná databáza údajov získaná elektronickým formulárom. SACHO trvá na opätovnom prehodnotení tejto podpory. Je nám ľúto, že sa opäť poškodí meno serióznych chovateľov ošípaných v očiach laickej verejnosti.

Sú nejaké očakávania, ktoré sa roku 2021 nenaplnili? 

V sektore, ktorý je dlhodobo mimo hlavného záujmu ministerstva, nie sú extra veľké očakávania. Avšak, očakávali by sme, že návrhy z analýzy produkčných vertikál sa viac odzrkadlia v konkrétnych návrhoch podpôr v Strategickom pláne. Nestalo sa tak. Nazdával by som sa, že sektor produkcie najviac konzumovaného mäsa bude viac akcentovaný, obzvlášť s ohľadom na fakt, že potravinová sebestačnosť v ňom je len na úrovni 32 percent. Čiže len každý tretí rezeň je zo slovenského prasiatka.

Štát by mal začať so systematickou podporou ošípaných

Aké kroky by mal štát určite v roku 2022 nevyhnutne podniknúť a prečo?

Z dlhodobého hľadiska by mal štát začať so systematickou podporou chovu ošípaných tak, ako to robia aspoň v krajinách V4, ktoré majú programy podpory definované a zamerané tak, aby urobili produkciu svojich chovateľov ošípaných konkurencieschopnou. V týchto programoch sú podporované hlavne opatrenia na ochranu zdravia zvierat, zvyšovanie pohody zvierat, a zvyšovania kvality produktov, ako aj ekologickejšie hospodárenie fariem.  Zabezpečenie vyššej produkcie domácich potravín sa nezaobíde bez investícii do produkčných kapacít. Naši členovia majú pripravené investície, ktoré sú zamerané na využitie brownfieldov – starých nepoužívaných fariem a napriek tomu, že majú vypracované všetky potrebné environmentálne posudky a vydané právoplatné povolenia, aktivity stoja pre odpor miestnych komunít. Štát, teda vláda by mala zadefinovať priority a tiež lokality, kde sa tie priority prednostne môžu vykonávať. Zvyšovanie sebestačnosti je v prioritách každej vlády, tak by sme očakávali, že aktivity rozširovania chovu ošípaných budú vítané. Najdôležitejšie je však stabilizovať to málo, čo máme a zamerať sa na produktívnych chovateľov pôsobiacich na Slovensku. V neposlednom rade je treba vykonať konsolidáciu spracovateľského priemyslu.

Čoskoro uplynú dva roky od nástupu aktuálnej vlády, hoci na poste ministra medzičasom nastala zmena. Ako hodnotíte zmenu, cítiť to v praxi?

SACHO sa snaží mať korektnú odbornú komunikáciu s našim rezortným ministerstvom za misie každého ministra. Doterajšiu komunikáciu považujem za pracovnú a korektnú. Uvítali by sme zlepšenie informovanosti a možnosť mať účasť na príprave opatrení, ktoré sa nás týkajú, tak ako je to bežné napríklad aj v Českej republike. Veď predsa ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka je naše ministerstvo.

Ako hodnotíte celkovo fungovanie rezortu od posledných volieb – čo zo sľubov a programového vyhlásenia už podľa vás malo byť vyriešené a stále nie je? Čo by sa malo akútne riešiť?

Zápas sa nehodnotí podľa prvého polčasu a nie ak do druhej štvrtiny bola postavená iná základná zostava, ako do prvej.