Ceny pečiva v novom roku zrejme porastú. Pekári žiadajú navýšenie odbytových cien pečiva vo vzťahu k obchodným reťazcom. Na to, že vyrábajú so stratou, upozorňujú už niekoľko rokov.

„Tlak na ceny pečiva pre  pandémiu i neustále sa zvyšujúce mzdové náklady, nové protipandemické opatrenia, či zmeny legislatívy súvisiacej so zvyšovaním daní pre malých podnikateľov, teda aj pekárov, cukrárov a cestovinárov, v tomto roku extrémne vzrástol. Pomoc zo strany štátu je pre strategický pekárenský priemysel, na rozdiel od zahraničia, zatiaľ nulová,“ skonštatoval výkonný riaditeľ Zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský.

Už niekoľko rokov platí, že na výrobnej cene rožka či chleba sa z väčšej časti podieľajú práve náklady na prácu. Tie výrazne zvýšili príplatky za nočné, sviatočné a víkendové služby.

„Až 80 percent pekárskej práce sa pritom odohráva práve počas týchto príplatkových hodín,“ dodal Lapšanský.

Obchodníci zatiaľ mlčia

Pekári chcú zvýšiť odbytové ceny, o ktorých v tomto období s obchodnými reťazcami rokujú. Tie zatiaľ nepotvrdili, či sa zdražovať bude a či sa to premietne aj na pulty obchodov.

„Cenotvorba je veľmi zložitý proces. Z hľadiska súťažného práva je výsostné právo každého obchodníka si určiť svoju vlastnú cenovú politiku. V krízových časoch, ktoré máme, je úlohou obchodníkov aj to, aby zabezpečili kvalitné produkty pre spotrebiteľov za čo najlepšie spotrebiteľské ceny,“ uviedol v reakcii predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič.

Pekári zo svojich požiadaviek na nárast odbytových cien upustiť neplánujú.

„Pekári sa už tretí rok snažia vyjednať spravodlivé odbytové ceny aspoň na úrovni ekonomicky oprávnených nákladov,“ vyjadril sa Lapšanský.

Na druhej strane obchodníci priznávajú, že pekári, tak ako celé agropotravinárske prostredie, by si zaslúžili viac pozornosti a podpory štátu.

„Je tu objektívna požiadavka, aby mali rovnakú pozíciu a aby boli v Európe konkurencieschopní so zahraničnými producentmi, aby neboli diskriminovaní. V tomto majú našu plnú podporu,“ dodal Krajčovič.

Štátna pomoc s otáznikom

Pekári boli pritom tento rok vyňatí aj zo štátnej pomoci v rámci koronakrízy. Prepadli cez sito pri opatreniach, ktoré pre podniky ponúkol štát, ako aj pri tzv. covid peniazoch v rámci výzvy vyhlásenej Pôdohospodárskou platobnou agentúrou.

„Stalo sa tak z nepochopiteľných dôvodov a štát zatiaľ nenašiel riešenie, ako by tomuto sektoru, ktorý aj počas pandémie pracoval naplno v prvej línii, pomohol,“ uviedol Milan Lapšanský.

Ministerstvo pôdohospodárstva argumentuje, že z výzvy pekárov muselo vyňať, nakoľko bola určená prvospracovateľom. Keďže pekári spracúvajú múku, a nie obilie, peniaze čerpať nemohli.

„Momentálne Ministerstvo v spolupráci s PPA zvažuje technické a legislatívne možnosti vyhlásenia ešte jednej výzvy, v ktorej by boli zahrnuté aj identifikované odvetvia spracovateľského priemyslu mimo Annex I Zmluvy o fungovaní EÚ, teda takzvaní druhospracovatelia. MPRV SR zoberie do úvahy aj skúsenosti so septembrovou výzvou. Uvedené je však podmienené prijatím novely príslušného nariadenia EÚ, ktoré je momentálne len vo fáze trialógov medzi Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Radou Európskej únie,“ vysvetlil Daniel Hrežík z MPRV SR.

To v praxi znamená, že na peniaze môžu pekári čakať ešte celé mesiace.

„Pomoc musí byť okamžitá. Už v septembri sa štátny tajomník Martin Fecko vyjadril, že sa rezort bude pekármi zaoberať a že pekári budú do nejakej výzvy alebo pomoci začlenení. Mysleli sme si, že to stihneme do konca roka. Pretože ak pomoc príde neskoro, už možno pre niekoho nemusí chodiť vôbec,“ uzavrel Lapšanský.