Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Zaujímavosti

Päť zastavení jubilujúceho akademika Jána Plesníka

Päť zastavení jubilujúceho akademika Jána Plesníka
insert_photoarchív poľnoinfo.sk - Ján Plesník počas otváracie ceremoniálu Agrofilm.

V týchto hektických dňoch CORONA pandémie sa v dobrom zdraví, výbornej duševnej a  telesnej kondícii dožíva významného, požehnaného, životného jubilea Ján Plesník. (Päť rokov pred narodením ho minula tzv. španielska chrípka – 1918 – 1920.)

Z periférie do centra pôdohospodárstva

Narodil sa 23. 4. 1925 v Krajnom na kopanici Prehôrka v rodine múdrych a statočných Slovákov. Vzdelanie absolvoval na štúdiách v Turčianskom Svätom Martine, Košiciach a po maturite hlavne v Brne na slovutnej Vysokej škole zemědělskej. Tu absolvoval aj nadstavbu vedeckej práce pod vedením doc. Jaroslava Kříženeckého i v špecifickej duchovnej i kultúrnej atmosfére Brna.

Vzťahy a hlavne ich kultúru preniesol aj na nové pôsobisko vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby vo Vígľaši. Ako jeho neskorší riaditeľ vždy s úctou spomínal prof. Ladislava Landaua, ktorý dokázal v ideológii päťdesiatych rokov nájsť východisko z existujúceho stavu spojenia vedy a praxe. Bývalí riaditelia tejto inštitúcie ako osobnosti pomaly a cielene opustili Vígľaš.

V prospech rozvoja poznania však pokračovali aj ďalej pri tvorbe vedeckovýskumnej základne Slovenska i Československa. Ján Plesník išiel cestou novou. Presadil presťahovanie Ústavu z periférie do centra pôdohospodárstva – Nitry – ako súčasti intelektu budúcej agrikultúry Slovenska. Nie on, ale inštitúcia boli cieľom jeho snažení o pozdvihnutie úrovne múdreho pôsobenia na slovenskej roli dedičnej! Aj v tom je úloha osobnosti vo veľkých či malých dejinách.

Hľadanie dôstojného a kultúrneho života

Aj preto je Nitra centrom poľnohospodárskej vzdelanosti a kultúry, lebo mala akademikov Emila Špaldona a Jána Plesníka, univerzitu, Výskumný ústav živočíšnej výroby a nás absolventov. Nezastupiteľná jeho úloha je pri tvorbe, vzniku a činnosti Československej a Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied v genéze ich existencie a pôsobnosti. Filmový festival Agrofilm, jeho dieťa, mal vlani 35. ročník premietania.

Náš vzácny jubilant počas svojho dynamického života získal mnohé domáce a zahraničné vyznamenania, dekréty, ocenenia, členstvo vo vedeckých akadémiách Európy, FAO-Distinquished Award Service, Pribinov rad 1. triedy Slovenskej republiky a čestné občianstva mesta či kraja.

Všetky jeho aktivity sú spojené s hľadaním dôstojného a kultúrneho života človeka v zodpovedajúcom životnom prostredí a pokoji. Vymenovanie všetkých aktivít, výsledkov a uznaní by bolo dlhé a mnohé boli počas jeho života publikované. Je charakteristické Plesníkovo vyjadrenie pri preberaní vzácnych ocenení: „Nielen si ich zaslúžiť, ale treba sa ich aj dožiť“!

Päť zastavení jubilanta

Pri jeho 77. narodeninách v roku 2002, v rozhovore Mariána Dukesa (Slovenský CHOV, 2/2002, s. 8) bolo uverejnených Päť zastavení profesora Plesníka, ktoré sú vzácnou dobovou charakteristikou jeho osobnosti k vyššie uvedenému (vyberáme a mierne vsúvame vlastné).

Zastavenie prvé:

Končím meštianku. Pôvod hovorí zostať pri zemi. Aj ja viem ako vonia zem. Zostať doma na gazdovstve. Rodičia vedia, že aj roľník má byť vzdelaný. Idem na Roľnícku školu do Martina, neskôr Vyššia hospodárska škola, vyhnaná v roku 1939 z Košíc. Učím sa pomerne ľahko. Profesorský zbor má vysokú odbornú úroveň. Bola to dobrá príprava do budúcnosti.

Zastavenie druhé:

Rok 1947. Po vojne i maturite. Študujem na Vysokej škole zemědělského a lesního inženírství v Brne. Mám šťastie. Vynikajúce prostredie a špičkoví pedagógovia (doc. Křiženecký a ďalší). Účelné spojenie pedagogickej a vedeckej práce. Dr. Andrej Karakoz. Po promócii ešte špecializované štúdium pre mladých vedeckých pracovníkov. Umiestenka na novozaložený výskumný ústav vo Vígľaši (1950). (Svojich vzácnych učiteľov Ján Plesník napokon zachránil pred politickou perzekúciou v Čechách.)

Zastavenie tretie:

Koniec 50. rokov – obdobia, ktoré napriek deklaráciám nie veľmi prialo vede. Lysenkizmus. Zlá spoločenská atmosféra, vulgarizácia vedy a výskumu a podmienky na periférii, vrátane personálneho budovania boli podnetom pre zmenu alokácie ústavu do Nitry, kde je už Vysoká škola poľnohospodárska. Presvedčil mocných tohto obdobia o správnosti svojho rozhodnutia s cieľom vytvoriť vedeckopedagogické centrum poľnohospodárstva (kapitán neopustil egoisticky loď, ale ju priviedol do prístavu plného budúcich dobrých i ťažších čias).

Zastavenie štvrté:

Takmer všetci sme prišli o ilúzie, niektorí o priateľov, dokonca o zamestnanie. Po auguste 1968 prichádzajú k nám na Ústav najčastejšie vo dvojiciach. Viem, že na to nie je priaznivá doba. Vitajte u nás. Inak by sme Vás stratili, teda stratila by Vás naša zootechnická veda (i ďalšie). Dnes viem, že sme urobili správnu vec. Aj vďaka nim sa nám podarilo dostať sa na špičku zootechnického výskumu a z pôvodnej pobočky českého ústavu vyrásť na celoštátne vedúce vedecké pracovisko uznávané aj zahraničím.

Zastavenie piate:

Január 2002. Prezident mi odovzdáva najvyššie štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. Nie je to individuálna pocta. Nechcem predstierať skromnosť. Je to ocenenie práce celého kolektívu pracovníkov VÚŽV v Nitre. (Tých ocenení štátnych, rezortných, vedeckých, pedagogických či komunálnych a zahraničných bolo počas života hodne a hlavne zaslúžene). Mojim kolegom patrí zásluha a moja úprimná vďaka. Viem, že mama mala pravdu. Vedomosti sú viac ako majetok.

Aby umenie, veda a výroba potravín vyrovnali krok

Záverom je najlepšie použiť niekoľko myšlienok profesora Plesníka, ktoré vyslovil pri príležitosti unikátnej aj historicky významnej výstavy umeleckých diel režimom poskribovaných výtvarníkov, maliarov a sochárov „Stretnutie umenia a vedy“ v roku 1980. Bolo to veľké haló nielen vo verejnosti, ale hlavne v ideologických štruktúrach štátostrany. Plesník presvedčil a zvíťazil. Pri obhajobe svojho činu pred inkvizičným Pezlárovsko-Juríkovským tribunálom ÚV KSS konštatoval: „Vedecká práca i umenie je v princípe dialóg človeka s človekom a s prírodou. Dialóg, ktorého cieľom je hľadanie pravdy. V šľachtení pri tvorbe druhov, plemien zvierat a odrôd rastlín ide o súzvuk prírody, poznania, vedy, skúseností, citu i remeselného umenia človeka – roľníka. Dôležité je, že umelecká tvorba i šľachtiteľská práca pochádzajú zo slobody inšpirácie a sú vždy spojené so zdokonaľovaním hodnôt ducha, umu a práce ľudských rúk. Treba, aby umenie, veda, výroba potravín vyrovnali krok a sýtili chlebom, rozumom, láskou a porozumením, aby človek žil, vedel a cítil.

Naplnením myšlienok a skutkov, darov vedomostí Jána Plesníka, emeritného akademika Slovenskej učenej spoločnosti, vyrástli generácie uznávaných vedcov, pedagógov a odborníkov z praxe vyznávajúcich jeho školu, zásady, úctu, toleranciu a slušnosť bez ohľadu na čas, režim či spoločensko-politický systém.

Náš pán profesor Ján Plesník osobnosť bol, je a ostal verný odkazu svojho veľkého rodáka, Slováka, zakladateľa nášho spoločného štátu Prvej československej republiky generála, Dr. Milana Rastislava Štefánika: „Veriť – pracovať – milovať…“ Sto rokov Vám. Ad multos annos.

Autor článku: V mene a úcte Vašich žiakov Jozef Bulla a Ján Huba (uverejnené v Newsletter 1/2020 NPPC).
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk - Ján Plesník počas otváracie ceremoniálu Agrofilm.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments