Ovocinári sú v pohotovosti, aby ochránili úrodu. Mrazivé noci si vyskúšali ich pripravenosť už minulý týždeň. Naposledy včera. A pravdepodobne to nie je koniec. Mrazy môžu postihnúť viaceré územia Slovenska až do mája a mnohí pestovatelia sa obávajú, že môžu zničiť aj úrodu, ktorá teraz ešte nekvitne. Ochrana proti mrazom totiž nie je lacná a nie každý si ju môže dovoliť.

Na protimrazovú ochranu nemajú financie

To je aj prípad spoločnosti Ovocinár Hrehor v Skalici. Pri posledných mrazoch obstáli dobre. Zatiaľ.

„Nemuseli sme robiť opatrenia, pretože marhule máme neskoré, tie v našich podmienkach ešte nekvitli, jablone tiež nekvitli, ani ostatné ovocie, takže nás to v podstate teraz obišlo,“ vypočítava konateľ Martin Hrehor a dodáva, že hospodária na malej ploche.

Ovocinár si uvedomuje, že ešte nemá vyhraté. Posledné roky ich neskoré jarné mrazy zachytili pravidelne.

„Sme maličká rodinná firma a žiaľ, nemáme finančné prostriedky na protimrazovú ochranu. Keď príde mráz, všetko zmrzne a ovocie musíme kúpiť,“ konštatuje Martin Hrehor.

Z ovocia vyrába ovocné vína a na Slovensku netypické ovocné octy.

Každý má vlastnú metódu

Podľa Mariána Vargu, predsedu Únie ovocinárov, zdvíha protimrazová ochrana náklady pestovateľom o približne 30 percent. Každý ovocinár sa snaží využiť čo najúčinnejšiu a najefektívnejšiu metódu. Medzi najvyužívanejšie patria parafínové sviece, rozháňanie teplého vzduchu ventilátormi alebo vrtuľníkmi. Viacerí v tomto roku stavili na piecky, v ktorých horia pelety. Sú ekologickejšie, aj lacnejšie.

V tomto roku ich používa aj jedna z popredných ovocinárskych firiem na Slovensku Bioplant Ostratice. V ovocných sadoch na hornej Nitre sa sústreďujú hlavne na jablká, ale pestujú aj marhule, čerešne a rôzne drobné ovocie.

Ako potvrdil manažér ovocných sadov Mário Palák, minulý týždeň zatiaľ kúrili v čerešniach a marhuliach.

„Tento rok sme prešli na piecky, do ktorých sa sypú drevené pelety. Je to náročnejšie na prípravu, logistiku, ale lacnejšie a ekologickejšie oproti parafínovým sviecam. Pokiaľ parafínovú sviecu sme dokázali rýchlo zadusiť, tak pri pieckach treba predvídať dĺžku kúrenia. Všetko závisí od teploty. Je rozdiel, či je mínus 1 stupeň Celzia, alebo ako minule bolo v sade pri marhuliach -5 stupňov Celzia. Máme tiež plynové fľaše, ktoré horia a ventilátor rozháňa teplý vzduch,“ hovorí Mário Palák.

Zdroj: Oslavan 

Ochrana stojí tisíce eur

V marhuľovom sade v Bioplante minulý týždeň zabezpečili protimrazovú ochranu pieckami, briketami a pojazdnými ohrievačmi, aby uchránili 5,5 hektára sadu.

„Došlo k poškodeniu, ale polovica kvetov vyzerá, že je v poriadku. Ochránili sme ich, draho, ale predsa. Jedna mrazivá noc nás stála šesť – sedemtisíc eur. Sme pripravení chrániť rozkvitnuté stromy aj naďalej. V istom momente je však potrebné zvážiť, kde je ekonomický prah tejto starostlivosti,“ hodnotí Pavol Žatko z Bioplantu.

Ako doplnil, minuloročná úroda marhúľ bola kvôli mrazom minimálna.

„Skoro len na ochutnávku. Vcelku je ale parcela ešte mladá, sad sme vysadili len v roku 2018 so širokým sortimentom 18 odrôd pre lokálny trh,“ dodáva P. Žatko.

Rušno mali počas mrazivých nocí aj na približne 25 hektároch čerešní.

„Namerali sme tam mínus 4,5 stupňov Celzia a vďaka pieckam s drevenými peletami sme zvýšili teplotu na 2,5 stupňa Celzia. Myslím si, že úrodu sme zatiaľ uchránili,“ poznamenal Pavol Žatko.

Ovocinárov čaká ťažký rok

Spoločnosť Amazonit z Tekovskej Breznice pestuje ovocie na svahoch Štiavnických vrchov. Jabloňové sady sa rozprestierajú na deviatich, jahody na piatich hektároch. Tohtoročné mrazy im zatiaľ škody nespôsobili.

 „Zatiaľ sme v štádiu, kedy nám to až tak neublíži. Keby mrazy prišli o týždeň – dva, budeme plakať, ale momentálne je to u nás v poriadku. Zatiaľ sme s mrazmi žiadnym spôsobom nebojovali, máme štandardný rok,“ hodnotí konateľ Marek Šály.

Čiastočne to pripisuje aj tomu, že sady majú orientované na miernom západnom svahu nad najnižšími miestami v obci. „Takže aj keď mrzne, mráz stečie z kopca dolu. Len prejde cez sad.“

Priznáva však, že vlani, aj v predošlých rokoch im mráz isté škody spôsobil. Ako to bude v tomto roku, len krčí plecom.

„To nevieme. Každý rok jarné mrazy očakávame, každý rok sme na ne pripravení. Pálime slamu v smere prúdenia vzduchu, aby sme sad prehrievali teplým dymom. Samozrejme, máme nakúpené protimrazové sviece a z vlaňajška nám ostali nejaké škatule s peletami,“ hovorí ovocinár z Tekovskej Breznice.

Ochranu jahôd riešia len celoplošným prikrývaním flisom, podľa poľnohospodára s tým majú dobré skúsenosti. Vlani dosiahli priemernú úrodu, asi 140 ton jabĺk a do 28 ton jahôd. Výkyvy sa pohybujú ročne okolo 10 – 15 %.

„Robíme všetko preto, aby to nebolo 30 percent. To by už bolo veľa,“ konštatuje Marek Šály.

Pestovateľ však upozorňuje, že ovocinárov čaká ťažký rok. Nielen kvôli mrazom.

„Pozrite sa, ako narástli ceny vstupov – nafta, pesticídy, hnojivá. Je nám jasné, že to bude tento rok veľmi ťažké. Ceny zvýšiť nemôžeme. Ak ich zdvihneme čo len o päť centov, zaplaví Slovensko ovocie z Poľska.  Akonáhle sa zvýšia ceny ovocia, staneme sa ekonomicky veľmi zaujímavou krajinou pre našich severných susedov. Jabĺk majú toľko, že ich okamžite presmerujú na Slovensko. A pri zdražovaní potravín každý spotrebiteľ uprednostní lacnejší nákup.“