Veľké sklamanie z návrhov Európskej komisie na reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky v rokoch 2014 až 2020 vyjadrili začiatkom tohto týždňa v Budapešti zástupcovia farmárskych organizácií ôsmich členských a jednej kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. Informoval o tom tlačový hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Stanislav Nemec.

Predstavitelia Národnej rady poľnohospodárskych komôr Poľska (KRIR), Maďarskej agrárnej komory (MAK), Agrárnej komory (AK) Českej republiky, SPPK, Federácie rumunských poľnohospodárskych výrobcov, Rady Estónskej poľnohospodárskej a obchodnej komory, Litovského poľnohospodárskeho zväzu, Lotyšskej poľnohospodárskej asociácie a Chorvátskej poľnohospodárskej komory v spoločnej deklarácii zdôraznili, že reforma v navrhnutej podobe nedokáže zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho agrosektora a pre podnikateľov v ňom prináša iba zbytočné dodatočné náklady a ďalšie administratívne záťaže.

Farmári nových členských krajín sa nemôžu stotožniť s navrhnutým spôsobom redistribúcie priamych platieb, ktorý by ich znevýhodňoval aj v ďalšom programovacom období EÚ. Summit jednoznačne konštatoval, že ďalšie pokračovanie prechodného obdobia v tomto smere nie je pre nich akceptovateľné a bolo by aj v rozpore s viacerými oficiálnymi prísľubmi a politickými rozhodnutiami z minulosti, podľa ktorých sa tieto diskriminačné prístupy mali skončiť v tomto programovacom období.

Budapeštianska deklarácia preto obsahuje aj výzvu adresovanú Európskej komisii, aby pripravila úplne nový systém výpočtu národných obálok agrárnych podpôr, ktorý by bol prijateľný pre všetky členské krajiny EÚ. Podľa zúčastnených mimovládnych organizácií by v žiadnom prípade nemal byť založený na historickom princípe a nesmie už obsahovať ďalšie prechodné obdobie.

„Zhodli sme sa tiež v tom, že nemôžeme súhlasiť ani so zavedením stropov priamych platieb pre veľké poľnohospodárske podniky,“ uviedol predseda SPPK Milan Semančík.

Aj keď niektoré štáty by s tým nemali problémy, ich zástupcovia uznali, že tento krok by v konečnom dôsledku mohol byť prekážkou pre modernizáciu agrárnej produkčnej základne. V konečnom dôsledku by totiž svojím spôsobom trestal tých poľnohospodárov, ktorí už dokázali dotiahnuť úsilie o vyššiu efektívnosť svojej výroby do zvýšenia koncentrácie jej štruktúr.

Schôdzka v Budapešti sa vyslovila aj za vyššiu flexibilitu členských krajín EÚ pri využívaní 10 % zdrojov z národnej obálky na poskytovanie platieb zviazaných s produkciou. Jednotlivé štáty by podľa nej mali mať možnosť určiť sektory, pre ktoré budú tieto podpory poskytovať, a to aj nad rámec už prijatej špecifikácie na úrovni EÚ.