Vidíme to pred očami, ale k riešeniu sa akosi nejdeme primäť. Ide o obezitu, ktorá sa po výraznom rozmachu v Amerike, postupne udomácňuje aj v Európe, Slovensko nevynímajúc. Čoraz širšie rozmery mládeže, pohyb detí skoro nulový, zväčša sedavé zamestnanie dospelých, každodenný stres a nezdravé stravovacie návyky. To všetko sa podpisuje pod rast obezity, ktorá je v rámci EÚ z medicínskeho hľadiska označovaná už za pandémiu. Nečudo, že vedecké komunity, či predstavitelia európskeho geopriestoru, sa s tým snažia niečo urobiť.

Jedným z navrhovaných riešení je zavedenie označovania potravín z pohľadu ich výživových parametrov pomocou takzvaného Nutričného semaforu. Hoci ide o dobrú myšlienku, má aj svoje „ale“, respektíve nebezpečenstvá, na ktoré upozorňujú naši výrobcovia potravín.

Zatiaľ dobrovoľné

Nutri Score je systém navrhnutý vedeckou obcou Oxfordskej univerzity vo Veľkej Británii. Pomocou päťstupňovej farebnej škály má spotrebiteľovi poskytnúť rýchlu informáciu o výživovej hodnote konkrétnej potraviny. Čím je farba zelenšia, tým je potravina zdravšia, respektíve výživovo hodnotnejšia.

Podobné označovanie je u nás už dávnejšie zavedené napríklad pri elektrospotrebičoch, ktoré hovoria o energetických nárokoch jednotlivých zariadení. Pri potravinách ide ale o zložitejší mechanizmus, keďže do výsledného nutričného hodnotenia vstupuje viacero prvkov.

Ide najmä o bielkoviny, vlákninu, tuky, cukry, soli, či celkovú kalorickú hodnotu produktu. Označovanie Nutri Score je zatiaľ dobrovoľné a nemožno tak hovoriť o povinnosti pre potravinárov aplikovať označovanie na obaly svojich výrobkov. Kto sa ale pre takéto označovanie rozhodne, musí ho umiestniť na prednú stranu obalu.

„My to vnímame ako záťaž navyše,“ predostiera pohľad Potravinárskej komory Slovenska jej riaditeľka Jana Venhartová.

A dopĺňa dôvody: „Už teraz máme na obaloch tabuľku s energetickými hodnotami potravín, rovnako tak informácie o podiele tukov, cukrov a bielkovín. Dopĺňanie ďalších informácií, či grafík, znamená nové náklady. V období pocovidového zvýšenia cien potravín by orgány EÚ mali dôsledne prehodnocovať všetky svoje opatrenia smerom k potravinárom a ich prípadný dopad na možný rast cien. V systéme nutričného hodnotenia potravín vidím riziko hrozby akéhosi pomyselného rozdeľovania potravín na dobré a zlé, čo nepovažujem za správnu cestu.“

Podobne situáciu o Nutri Score hodnotení vníma aj ďalšia stavovská organizácia potravinárov.

„Moje obavy vychádzajú z nejednoznačného posúdenia tohto systému viacerými vedeckými kapacitami na úrovni EÚ. Je tu reálny priestor na zavádzanie spotrebiteľa, ktorým môže vzniknúť veľa škôd. Označovanie potravín je veľmi silný marketingový nástroj, na ktorý spotrebiteľ silno reaguje. Dá sa predpokladať, že snahou viacerých výrobcov bude dostať svoje produkty do zelených farieb, aby boli „zdravšie…“. Dopyt tak bude po umelých náhradách namiesto prírodných surovín. Už teraz je bežné, že pri sladených nápojoch sa používa umelá náhrada Aspartám, ktorý Svetová zdravotnícka organizácia označila ako potenciálny karcinogén,“ hovorí Adrián Šedivý, podpredseda Únie potravinárov Slovenska.

Rýchla informácia o potravine

Radovan Savov zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre vníma nový systém označovania potravín podstatne pozitívnejšie ako zástupcovia spracovateľov.

„Žijeme rýchlu dobu a nemáme príliš veľa času študovať zadnú stranu obalov. Vložíme tovar do košíka a bežíme ďalej. Navyše, písmenká sú často ťažko čitateľné a väčšina spotrebiteľov vlastne ani nevie, či 20 gramov nejakej zložky je veľa, alebo málo. Systém nie je bezchybný, no pomocou farebnej značky na prednej strane obalu vie podať rýchlu informáciu o potravine,“ pridáva svoj pohľad vedecký pracovník nitrianskej univerzity.

Čo sa napriek dobrej myšlienke javí ako výrazný nedostatok systému NUTRI SCORE, to je hrozba nárastu umelých prísad v potravinách a absencia hľadiska finálnej konzumácie.

V prvom prípade sa môžeme dostať k ovocným jogurtom, ktorých ovocná zložka by mohla byť nahrádzaná lacnejšími prísadami bez ovocia, no výrobok by bol držiteľom zelenej značky. Príkladom systémového nedostatku sú napríklad mrazené zemiakové hranolčeky. Tým sa dostalo označenie zo zdravšej časti farebného spektra Nutri Score, ktorá ale neposudzuje následnú kuchynskú úpravu. Mrazené hranolčeky asi nebude jesť nikto, no po ich osmažení na oleji sa výsledný produkt dostáva z pohľadu nutričných hodnôt niekde úplne inde, ako bol na predajnom pulte.