V čase veľkého príchodu nadnárodných investorov v minulých dvoch desaťročiach sa štát snažil skôr vytvoriť im čo najvýhodnejšie podmienky, čo malo zvýšiť rozvoj regiónov a zamestnanosť. Pri výstavbe veľkých priemyselných parkov a firiem „na zelenej lúke“ sa už menej myslelo na kvalitné poľnohospodárske pôdy, ktoré sa neraz zaberali. Od nového roka by mala platiť legislatívna úprava, ktorá by mala regulovať nadmernú výstavbu na pôde vysokej bonity a mala by veľkých investorov motivovať, aby využívali jestvujúce „hnedé“ zóny, prípadne sa obzreli za menej kvalitnými pôdami, ktoré sú v menej rozvinutých regiónoch.

Návrh tejto legislatívnej úpravy, ktorý predkladá Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, je súčasťou viacerých zmien. Chcú najmä zjednodušiť niektoré administratívne postupy v konaní štátnej správy v oblasti ochrany pôdy, ochrániť poľnohospodársku pôdu v oblasti záberov pôdy, a úprava stanovuje aj postup pri pestovaní rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde. Návrh zákona tiež rieši problémy aplikačnej praxe pri rozhodovaní o zmenách druhov pozemkov v konaniach najmä s veľkým počtom účastníkov.

„Inštitút odvodov je pripravený tak, že najkvalitnejšia pôda sa chráni v konkrétnom katastrálnom území. Súčasný platný zákon rieši odvody v rámci celej republiky, novela príslušné katastrálne územie. Takto je možnosť určiť pôdy, ktoré budú chránené v príslušnom území alebo na ktorých sa môže stavať. Podľa kvality pôdy sa určí odvod štátu. Zákon nezakazuje záber poľnohospodárskej pôdy, len obmedzuje situovanie stavieb výberom lokalít pre stavby,“ hovorí Rozália Szallayová z pozemkového odboru Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

V minulosti sa totiž stávalo, že politici na regionálnej i štátnej úrovni, v mene rozvoja regiónov a zamestnanosti, dávali pri výstavbe veľkých priemyselných areálov k dispozícii územia s pôdou vysokej bonity.

„Touto úpravou chceme smerovať aktivity tam, kde je menší rozvoj, a práve tam sú menej kvalitné poľnohospodárske pôdy,“ hovorí Rozália Szallayová.

V súčasnosti je pôda z hľadiska kvality rozdelená do deviatich skupín. Prvé štyri znamenajú najkvalitnejšiu pôdu, siedma až deviata skupina najmenej kvalitnú. Odvod za záber poľnohospodárskej pôdy by mal od nového roka vychádzať zo sadzby 20 eur za meter štvorcový za najkvalitnejšiu pôdu v prvej kategórii. Postupným znižovaním kvality pôdy sa znižuje aj sadzba až na 50 centov za meter štvorcový za najmenej kvalitnú pôdu v 9. skupine.

Ako pripomenula R. Szallayová, súčasná prax ukazuje, že je dostatok kapacít v jestvujúcich priemyselných parkoch, napríklad v Dubnici nad Váhom, Martine, v Seredi. Tam je priestor pre budovanie priemyselných lokalít. Najvýznamnejšie pôdy na Slovensku nájdeme od Podunajskej nížiny až po Trenčín. Novela by práve tieto lokality chcela ochrániť. Ak by aj mal investor záujem v týchto oblastiach výraznejšie zaberať poľnohospodársku pôdu, ideálne by bolo, ak by zameranie súviselo so spracovaním poľnohospodárskych produktov, či potravinárskou produkciou z prvovýroby. Od odvodov za záber poľnohospodárskej pôdy by mali byť oslobodení investori, ktorí chcú zaberať pôdu na prelukách v zastavanom území do 5 tisíc m2 prípadne v lokalitách, ktoré nadväzujú na zastavané územie. Aktuálny stav kvality pôdy v jednotlivých katastroch si môžete pozrieť na ortofotomapách na webovej stránke Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy.