Výzvy z eurofondov aj čerpanie peňazí pre rozvoj regiónov malo pod palcom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Pôdohospodárska platobná agentúra a neskôr aj Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Práve tieto inštitúcie podľa Najvyššieho kontrolného úradu spôsobili premrhanie finančných prostriedkov, ktoré mohli pomôcť rozvoju regiónov. V niektorých prípadoch kontrolóri identifikovali priestor pre korupčné prostredie a netransparentnosť. Celý projekt rozvoja regiónov cez európske peniaze označili za zlyhanie štátu.

Teória verzus prax

Miestne akčné skupiny sa podľa pôvodných plánov mali stať nástrojom na riešenie problémov v lokalitách, v ktorých vznikli. Celá myšlienka bola postavená na systéme „zdola-nahor“, teda systéme, kde sa riešenie nejakého problému nájde priamo v mieste vzniku. Teda región si problém vyrieši sám prostredníctvom zapojenia miestnych aktérov. Tými mohli byť miestni jednotlivci, samosprávy, neziskové organizácie aj podnikatelia. Na podporu rozvoja regiónov cez miestne akčné skupiny vyčlenila peniaze Európska únia.

„Predchádzajúce vlády sa od roku 2013 zaviazali, že vďaka nástroju Európskej únie s názvom Leader budeme podporovať rozvoj miestnych komunít. Európska únia na tieto aktivity vyčlenila aj pre Slovensko finančné prostriedky a v predchádzajúcom období mal štát k dispozícii viac ako 200 miliónov eur v rámci dvoch programov – jeden bežal pod gesciou Pôdohospodárskej platobnej agentúry a druhý pod gesciou ministerstva pôdohospodárstva. Následne po roku 2020 sa kompetencia presunula aj na ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie,“ popísal situáciu Ľubomír Andrassy, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR.

Na to, že veci nefungujú tak, ako majú, pritom podľa neho NKÚ poukazoval už aj v minulých rokoch. Aktuálna kontrola nefunkčnosť procesov potvrdila.

„Napriek tomu, že existovala koordinačná skupina, ktorá mala zohľadňovať podmienky, požiadavky a negatíva z regiónov, táto komisia z hľadiska efektivity takmer nefungovala. Za 5 rokov sa stretla ani nie desaťkrát a jej výsledky nikdy neboli premietnuté do konkrétneho rozhodovania alebo úpravy procesov,“ uviedol príklad zlyhania šéf NKÚ.

B ako byrokracia

To, že je byrokracia na Slovensku veľkým problémom, je v mnohých ohľadoch známym faktom. Podobne aj to, že so zmenami sa spravidla neponáhľame. Výzvy a čerpanie peňazí na rozvoj regiónov je toho ukážkovým príkladom. Poukazuje na to aj fakt, že prvé procesy smerujúce k vyhlasovaniu výziev a čerpaniu prostriedkov sa rozbehli až v roku 2018.

„Práve preto, že zlyhalo ministerstvo pôdohospodárstva a zlyhal štát v nastavení pravidiel. Napríklad v Českej republike to dokázali v priebehu prvého roka od spustenia programovacieho obdobia 2014 – 2020. Na Slovensku celý proces trval 3 roky, nehovoriac o tom, že prvé platby, ktoré realizátori projektov dostali, im na ich účty nabiehali po 7-8 rokoch,“ skonštatoval Andrassy.

Problémy vidí aj v celom systéme nastavenia a manažovania kontroly. Ten bol podľa kontrolórov natoľko zložitý, že mohol odrádzať prípadných žiadateľov od zapojenia sa do výziev.

Andrassy sa pýta, či takto nastavený systém môže vôbec fungovať a či do takéhoto procesu žiadateľ vôbec vstúpi.

„A úplne najvážnejšia vec, ktorú sme zistili, je skutočnosť, že celý proces bol zadefinovaný z hľadiska výkonu viac ako 110 internými dokumentmi, kde sa každú chvíľu interné dokumenty menili, upravovali a prijímatelia boli v ťažkom chaose,“ dodal predseda štátnych kontrolórov.

Podľa výsledkov kontroly žiadatelia čakali na podpísanie zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku aj niekoľko rokov. Dôvodom bolo nedodržiavanie lehôt zo strany samotných úradov.

„Čísla sú do neba volajúce. Na kontrolu verejného obstarávania niektorá zo samospráv čakala aj viac ako 770 pracovných dní. To znamená tri roky. Podľa interných pravidiel takáto kontrola mala prebehnúť do 30 dní. Ak sa ktokoľvek prihlasoval do verejného obstarávania, chcel zrealizovať projekt, ktorý bol pre komunitu dôležitý, tak po troch rokoch posudzovania dodržania zákonnosti verejného obstarávania sa ceny tovarov a služieb zmenili tak, že mnohí odstúpili od projektov a tie neboli realizované,“ uviedol predseda NKÚ.

Nečerpanie spôsobil štát

Úspešné projekty boli napokon podporené sumou, ktorá v priemere dosahuje 33 tisíc eur. Maximálna suma, ktorú mohli žiadatelia získať, bola stanovená na 100 tisíc eur. Napríklad u našich susedov v Českej republike to bol dvojnásobok. Aj tu NKÚ poukázal na problém – suma 100 tisíc eur totiž podľa neho nestačila ani na zrealizovanie stredne veľkého projektu. Tých, ktorí sa napriek všetkému do výziev zapojili a peniaze aj vyčerpali, zatiaľ nebolo veľa.

„V rámci programu, ktorý garantuje Pôdohospodárska platobná agentúra, máme dnes k dispozícii balík 100 miliónov eur. My sme doposiaľ vyčerpali ani nie 12 miliónov eur, teda niečo nad 11 percent. Do konca tohto kalendárneho roka máme vyčerpať zdroje na úrovni 90 miliónov eur, pričom je vážnym otáznikom, či ich dokáže prijímateľ reálne vyčerpať. Podmienky, za ktorých zazmluvňoval projekt a realizoval verejné obstarávanie, sú dnes diametrálne odlišné,“ dodal Andrassy.

Podľa NKÚ štát možným prijímateľom peňazí hádzaním aj takýchto polien pod nohy spôsobil, že rozvoj regiónov, ktorý mal byť cez miestne akčné skupiny realizovaný, sa v podstate nekonal.

„Tento projekt skončil z hľadiska školského hodnotenia na päťku s výrazným výkričníkom. A to nie preto, že by zlyhali miestne akčné skupiny, že by zlyhali samosprávy, ale preto, lebo zlyhal na celej čiare štát – na úrovni ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva investícií a regionálneho rozvoja a v rámci Pôdohospodárskej platobnej agentúry,“ vyjadril sa Andrassy.

Znechutenie

Na problémy, ktoré Najvyšší kontrolný úrad identifikoval, poukazujú miestne akčné skupiny už roky.

„Keď sa dnes porovnáme s ostatnými krajinami EÚ, tak sme z hľadiska tohto programu najhorší. NKÚ potvrdil, že štát totálne zlyhal a toto zlyhanie je fatálne. Na jednej strane by nás malo tešiť, že naše argumenty, ktoré komunikujeme už roky, sa ukázali ako pravdivé. Na druhej strane je to smutná vizitka, lebo desiatky miliónov zostávajú nevyčerpané, a hoci sa v poslednom roku tempo čerpania zrýchlilo, je priam nemožné, aby sme v priebehu roka 2025 vyčerpali všetky alokované peniaze. Je viac ako reálne, že časť peňazí prepadne a nedostanú sa k žiadateľom, ktorí ich potrebujú,“ skonštatoval pre poľnoinfo.sk Štefan Škultéty, predseda Národnej siete miestnych akčných skupín Slovenskej republiky.

 

Problémom pritom nemusí byť len čerpanie peňazí zo starého programovacieho obdobia, ale aj z toho nového. To sa už začalo a trvať má do roku 2027.

„Už sa píše rok 2025 a stále pre nové obdobie nie sú vybraté miestne akčné skupiny, ani kritériá. To znamená, že sa znovu opakuje fatálne zlyhanie, ktoré bolo aj v starom období. Kopírujú sa rovnaké chyby, aké sa robili od roku 2013. A to je ešte horšia správa ako to, že sa nevyčerpajú peniaze z predchádzajúceho obdobia. Dnes starostovia a malí podnikatelia nevedia, za akých podmienok by mali čerpať v novom období. Celé tempo je nastavené tak, že to vyzerá na čerpanie peňazí až v roku 2027. To je zas koniec programovacieho obdobia. Obávam sa, že MAS-ky v tom prestanú vidieť význam. A to je ďalšie riziko, ktorému budeme čeliť,“ uzatvára Škultéty.