Za posledných 30 rokov poklesol chov dojníc na Slovensku o 80 percent. Hlavným dôvodom je, že prvovýrobcovia mlieka sú dlhodobo v mínuse. Bez okamžitej pomoci štátu zaniknú ďalšie chovy aj v Banskobystrickom kraji, kde už postupne rušia chovy a mliekarne zas znižujú produkciu mliečnych výrobkov. Zrušenie dojníc znamená, že ich chov sa so 100% istotou viac neobnoví a postupne zanikne celé odvetvie.

Kritická situácia je v celej krajine. Chovatelia hovoria o postupnej likvidácii živočíšnej výroby.

„Je tu hrozba, že surové kravské mlieko na Slovensku nebude,“ vyslovila svoje obavy na štvrtkovej tlačovej konferencii v Selciach (okres Banská Bystrica) Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Chovateľom dávajú za pravdu aj čísla. Ako výsledok dlhoročnej kolektivizácie sa na Slovensku v roku 1989 chovalo 559-tisíc kusov dojníc. V máji 2017 ich bolo necelých 127-tisíc kusov. Tento rok už len 115-tisíc dojníc. Chovatelia v zvýšenej miere bijú na poplach už od októbra minulého roka. Žiaľ, bezvýsledne.

„Čo sa týka nášho regiónu, teda podnikov v znevýhodnených oblastiach, nepoznám poľnohospodára, ktorý by nemal existenčné problémy pri produkcii surového kravského mlieka,“ konštatuje Mojmír Haško, predseda PD Badín (okres Banská Bystrica).

Chovom dojníc hrozí kolaps

Sektor výroby surového kravského mlieka a jeho spracovania je už roky podfinancovaný a reálne v problémoch. Roľnícke družstvo Selce zredukovalo chov dojníc na polovicu. Nemajú na výber.

„Na začiatku minulého roka sme z vlastných zdrojov investovali 300-tisíc eur do robotického dojenia. Mali sme v pláne rozšíriť chov, udržať pracovné miesta a tradíciu produkcie kyslo-mliečnych výrobkov, ktorá je v regióne už takmer dvadsať rokov. Bohužiaľ, situácia, ktorá vládne vo financovaní tohto segmentu je natoľko kritická, že si nemôžme dovoliť ďalšie straty. Museli sme zrušiť dojáreň, znížiť stav zvierat slovenského strakatého dobytka a prepustiť troch kolegov,“  konštatuje Peter Oťahel, predseda Roľníckeho družstva Selce.

Z pohľadu chovateľa, ktorý chová dojnice a ktorého hlavný príjem je zo surového kravského mlieka je súčasná situácia neúnosná.

„Je pravda, že cena surového mlieka vzrástla o 20 percent, ale vstupy rástli v niektorých prípadoch o viac ako 100 percent. Náš podnik zatiaľ neruší chov, ale museli sme zrušiť dva mliečne automaty, ktoré sme prevádzkovali viac ako dvanásť rokov v meste Banská Bystrica. Strata je taká vysoká, že si nemôžeme dovoliť ich ďalej udržať. Mne osobne je veľmi ľúto, že ľudia prichádzajú o kvalitné domáce potraviny,“ uviedol pre polnoinfo.sk Mojmír Haško, predseda PD Badín.

Produkcia mlieka zaniká najmä v podhorských oblastiach, kde je malé percento zorania a roľníci hospodária v sťažených podmienkach. Iná možnosť, ako živočíšna výroba tam nie je.

Sebestačnosť, nie prázdne slová

Keďže výkupná cena mlieka je dlhodobo podhodnotená, viaceré podniky sa snažia  kravské mlieko finalizovať, aby bola jeho výroba rentabilnejšia. PD Ďumbier Brezno posledných päť rokov budovalo regionálnu mliekareň na spracovanie surového kravského mlieka priamo na farme, s cieľom priniesť čerstvé, kvalitné a hlavne lokálne potraviny pre obyvateľov Horehronia.

„Zvažovali sme navýšenie počtu dojníc. V najbližších dvoch rokoch vieme produkovať a následne spracovať päť miliónov litrov mlieka a zasýtiť tak obyvateľov celého regiónu, čím by sme dosiahli regionálnu potravinovú sebestačnosť. Na druhej strane, robiť niečo dlhodobo so stratou sa nedá. Budúcnosť našich plánov teda závisí od toho, ako bude tento sektor podporovaný,“ vysvetľuje Peter Lukáč, predseda predstavenstva PD Ďumbier Brezno.

Ten hovorí, že v porovnaní s veľkými výrobcami je cena farmárskych výrobkov o niečo vyššia. No netreba ich hádzať do jedného vreca s portfóliom mliečnych výrobkov v obchodoch, lebo toto je úplne iný segment – blízky skôr predaju z dvora.

Rušenie chovov dojníc pocítia aj regionálne mliekarne.

„Situácia v mliekarni je teraz asi taká, že sme ledva „naškrabali“ na výplaty pre zamestnancov. Reálne hrozí, že mliekareň sa zavrie, lebo nebude rentabilná,“ uviedla Zuzana Švantnerová, vedúca Mliekarne Kopanice-Selce.

Sľuby sa sľubujú

Prvovýrobcovia mlieka narátali na jeseň minulého roka straty na úrovni 35 miliónov eur a obrátili sa na agroministerstvo.

„Pána ministra sme žiadali o mimoriadnu pomoc na podporu produkcie mlieka. Doteraz neposlali ani cent. Očakávame, že budú hľadať riešenia,“ okomentoval situáciu Oťahel z RD Selce.

Mojmír Haško upozorňuje, že EÚ umožnila členským štátom poskytnúť poľnohospodárom ďalšiu mimoriadnu pomoc z európskych zdrojov.

„Z nich by bolo takisto možné sanovať dopad zvýšených nákladov na chovateľov, ale stále nič nespravili,“ myslí si M. Haško.

Riaditeľka SZPM opätovne upozornila, že náklady na výrobu mlieka sú historicky najvyššie a preto prvovýrobcovia naďalej trvajú na podpore odvetvia zo štátneho rozpočtu sumou vo výške 35 miliónov eur.

„Na otvorenom trhu musíme mať aj rovnaké podmienky, takže kým nebudeme mať podpory aspoň podobné tomu, čo majú v zahraničí, poľnohospodárstvo neprežije. A zdôrazňujem, že poľnohospodárstvo nie je len o produkcii mlieka. Začína to krajinotvornou a končí nasýtením a zdravotným stavom obyvateľstva,“ uzatvára Oťahel.