Program zameraný na rozvoj regeneratívneho poľnohospodárstva zastrešovaný Európskym inovačným a technologickým inštitútom (EIT) bol na Slovensku spustený v minulom roku. V nadväznosti na doterajšie aktivity sa začiatkom marca konal ďalší odborný workshop, ktorý absolvovalo 38 účastníkov. Podujatie bolo rozdelené na dva dni. Prvý deň bol zameraný na prednášky, druhý patril praktickým ukážkam.

EIT FOOD s podporou EÚ predstavuje najväčšiu a najdynamickejšiu komunitu potravinových inovácií na svete. Jeho cieľom je vytváranie prepojení priamo v rámci potravinového systému, ktoré stimulujú nové nápady a inovácie.

EIT Food spustil „Revolúciu regeneratívneho poľnohospodárstva,“ program, v rámci ktorého sa farmári v Európe vzdelávajú v tom, ako môžu hospodáriť udržateľnejšie. Dozvedia sa napríklad viac o tom, ako zlepšiť zdravie pôdy, podporiť biodiverzitu, produkovať výživnejšie produkty a zvýšiť ziskovosť svojich podnikov.

EIT Food ponúka inovatívnym farmárom komplexný školiaci program, ktorý im pomáha spoznať a následne aplikovať princípy regeneratívneho poľnohospodárstva na ich farmách.

Na úvod podujatia predstavil program EIT FOOD Jurij Petrovič, generálny riaditeľ spoločnosti Spearhead Slovakia, ktorá je zastrešujúcim partnerom projektu. Ako riaditeľ poľnohospodárskych podnikov, kde sa už desať rokov využívajú princípy regeneratívneho poľnohospodárstva, predstavil aktuálne aj budúce možnosti, ktoré tento spôsob hospodárenia ponúka. Hovoril o lepšej efektívnosti výroby a využívania zdrojov. V kontexte regeneratívneho hospodárenia sa producentom otvárajú ďalšie, nové možnosti, či už v podobe lepšieho speňaženia produkcie alebo kreditov za lepšie hospodárenie s uhlíkom.

Základná šablóna, ktorá sa v rámci projektu uplatňuje, je tzv. 5 C kód. Jednotlivé body tohto kódu boli témou prezentácií prvého dňa.

Projekt EIT FOOD predstavil účastníkom Jurij Petrovič, generálny riaditeľ spoločnosti Spearhead Slovakia.

Optimalizácia využívania vápnika

Vápnik (Calcium) je prvým bodom spomínaného kódu. V modernej agronomickej vede sa v pyramíde výživy nachádza na druhom mieste po vode. O tejto problematike prednášal Ing. Martin Krček, agronóm spoločnosti Spearhead Slovakia.

Upozornil na ročné straty vápnika splavením zrážkami, používaním chloridových a nitrátových hnojív, aj v kontexte nízkeho obsahu organickej hmoty v pôde a potrieb pestovaných plodín. Ročné straty tak dosahujú 200 až 400 kg/ha, čo treba brať pri manažmente pôd do úvahy. Pre správne určenie stratégie aplikácie vápenných hmôt odporučil pestovateľom vykonať niekoľko analýz. Základom je pôdny rozbor obsahujúci okrem pH a makroživín aj katiónovú výmennú kapacitu (KVK). Na základe toho je možné vyhodnotiť sumu nasýtenia bázickými katiónmi, určiť ich pomery, a tak určiť, akú formu vápenného hnojiva použiť.

Martin Krček vyhodnotil hlavné pozitíva správneho vápnenia. Na ich poliach pozorujú menšiu tvorbu prísuškov a lepšiu obrábateľnosť pôdy. Pôda je poréznejšia, čo vplýva na lepší rast koreňov. Okrem uvoľňovania K a NH₄⁺ z pôdneho sorpčného komplexu je sprístupňovaný aj molybdén. Pôdne pH však dokáže meniť aj niečo iné ako vápnenie. V roku 2012 začali na podniku používať digestát, pričom im za osem rokov stúplo PH z 5 – 6,4 na hodnoty 6,6 až 7,1.

V rámci prvkov precízneho poľnohospodárstva pracujú na podnikoch s prístrojom Veris. Prostredníctvom tohto „laboratória za traktorom“ dokážu vypracovať variabilné mapy pH, elektrickej konduktivity, obsahu organickej hmoty a hodnoty KVK. Prístroj dokáže odobrať 10 až 1 800 vzoriek z jedného hektára, vďaka čomu majú na podniku veľmi detailný prehľad o ich pôdach. Je to významný zdroj informácií a podkladov pre správne manažérske rozhodnutia.

Podujatie v Oponiciach hostilo 38 záujemcov o regeneratívne poľnohospodárstvo.

Manažment uhlíka na farmách

Uhlík (Carbon) je pre správne fungovanie pôd esenciálnym prvkom. Jeho správny manažment na farmách nie je v súčasnosti v ideálnom stave, o čom hovoril Ing. Marcel Sako, odborný poradca zo spoločnosti N.U. Agrar.

Pracovať s pozitívnou bilanciou uhlíka na farme vyžaduje správny manažment dodávok organickej hmoty do pôdy v kontexte citlivého obrábania pôd. Pravidlo, že všetky pozberové zvyšky majú ostávať na poli, platí dnes rovnako ako v minulosti.

Účastníkov upozornil na nové poznatky, ktoré menia pohľad na cyklus uhlíka v agrosystémoch. Dnes už nemôžeme vnímať uhlík len ako mŕtvu organickú hmotu, ale pozerať sa aj na cyklus jeho tekutých foriem vylučovaných koreňmi rastlín. Bilancia uhlíka je pri konvenčnej agrotechnike a bežných osevných postupoch často negatívna kvôli nízkym úrodám a celkovej tvorbe biomasy na ploche.

V tejto súvislosti Marcel Sako dodal, že je veľkým otáznikom, ako v regeneratívnom poľnohospodárstve pristupovať k výžive rastlín a prepočtom celkovej bilancie uhlíka. Podľa neho je potrebné pracovať a kalkulovať aj s efektom použitia hnojív, ktorých výroba síce so sebou nesie určitú uhlíkovú stopu, ale ich prínos, keďže dobre vyživené rastliny zachytávajú výrazne viac uhlíka ako hladujúce porasty, môže byť aj pre systémy regeneratívneho poľnohospodárstva racionálnym katalyzátorom pozitívnych zmien v bilancii organickej hmoty.

Kvantifikácia prínosu krycích plodín

V kóde 5 C pri regeneratívnom poľnohospodárstve nesmú chýbať krycie plodiny (Cover Crops). Problematiku medziplodín zhrnul vo svojej prednáške Ing. Tomáš Baran z občianskeho združenia Geoderma. V prezentácii sa okrem definície pozitív, negatív a rizík integrácie medziplodín do osevných postupov venoval najmä kvantifikácii ich prínosov. Na modelovom príklade, univerzálnej medziplodinovej zmesi zloženej z hrachu, facélie, reďkvi, ovsa, slnečnice a ďateliny alexandrijskej, ktorej cena je na úrovni približne 60 eur na hektár, definoval produkciu sušiny, ktorá môže v bežnom roku dosiahnuť 8 ton z hektára.

Na základe prepočtu obsahu živín v sušine jednotlivých druhov je tak možné v prvom roku rozkladu počítať s uvoľnením 52 kg dusíka. Okrem tejto živiny však dochádza aj k fixácii ostatných prvkov do organických zlúčenín, ktoré majú pre nasledujúcu pestovanú plodinu taktiež svoju cenu. Z hľadiska zvýšenia organickej hmoty dokáže daný porast medziplodiny len prostredníctvom rozkladu odumretej organickej hmoty vrátiť do pôdy až 3,2 tony uhlíka, z ktorého môže byť 0,25 tony naviazaného na organo-minerálny komplex v pôde a podieľať sa tak na tvorbe humusu. Zvýšením podielu organickej hmoty v pôde z tejto medziplodiny je možné kalkulovať v nasledujúcej sezóne so zvýšenou vodozádržnou schopnosťou pôdy o 4 300 litrov na hektár.

Ako však dodal, pre správny manažment medziplodín je potrebné pracovať s hmotou s optimálnym pomerom C : N, aby nedochádzalo k biologickej utilizácii dusíka a následnej dusíkovej depresii. Tomu treba prispôsobovať jej zloženie, termín zakladania a ukončenia vegetácie medziplodiny. Ako dodal, úspech v pestovaní medziplodiny nie je definovaný kvantitou jej biomasy, ale efektom na následnú pestovanú plodinu, čomu treba prispôsobiť jej manažment.

Pôdny profil indikátor pozitívnych zmien

Kultivácii pôd, ako ďalšiemu bodu v kóde 5 C v súvislosti so zmenami v pôdnom profile sa venoval Ing. Ľubomír Marhavý zo spoločnosti Biopratex.

Prezentoval širokú škálu pôdnych sond na rôznych pozemkoch v rôznych štádiách prechodu na regeneratívne poľnohospodárstvo. Upozornil, že zatiaľ neskúmal pôdny profil, ktorý by nevykazoval určité defekty spôsobené systémom hospodárenia v minulosti. Aj v pôdach, kde sa desať rokov uplatňujú technológie priamej sejby pretrvávajú utužené zóny. V tomto smere apeloval na potrebu širokej integrácie medziplodín do systémov priamej sejby. Keďže práve korene rastlín a ich exudáty dokážu v spolupráci s nerušeným pôdnym edafónom tieto utužené vrstvy postupne narušovať bez potreby mechanických zásahov. Upozornil, že pre tvorbu živých, na humus bohatých pôd s dobrou vodozádržnou schopnosťou je potrebné využiť jedine biologické spôsoby riešenia. Dodal, že v regeneratívnom poľnohospodárstve je potrebné vnímať systém komplexne a využívať pri tom holistické princípy riadenia.

Komentár k pôdnemu profilu predniesol Ing. Ľubomír Marhavý.

Meranie biologickej aktivity

Zmeny prebiehajúce v pôde je možné a potrebné okrem fyzikálno-chemických analýz sledovať aj prostredníctvom merania biologickej aktivity v pôde. Pre poľnohospodársku prax v súčasnosti neexistuje veľa možností, ako pôdny život merať a kvantifikovať. Jednou z ekonomicky, časovo a organizačne prijateľných možností je využitie technológie Biotrex. Skúsenosti s týmito analýzami prezentovala Ing. Krizstína Majtan, agronómka zo spoločnosti Spearhed Slovakia, ktorá daný test prakticky vyskúšala v podmienkach farmy. Systém umožňuje testovanie pôdy pre podporu prechodu na systémy udržateľného poľnohospodárstva. Pôda sa hodnotí z hľadiska aktivity a biodiverzity celého mikrobiálneho spoločenstva. Je to analýza pracujúca na princípe rozkladu mikroorganizmov. Pri analýze sa používa testovacia doska obsahujúca 95 druhov rôznych organických substrátov. Výsledok je vyjadrený číselným indexom označujúcim diverzitu a vitalitu mikroorganizmov. Výsledky sú definované číslom, tzv. score. Mikrobiologicky degradované pôdy vykazujú hodnoty 400 000 až 600 000. Mikrobiálne veľmi bohaté pôdy hodnotu 1 600 000.

Skúsenosti s analýzami biologickej aktivity v pôde prezentovala Ing. Krizstína Majtan.

Prostredníctvom týchto analýz testovali pôdu z desiatich parciel s rôznymi systémami hospodárenia, teda  v minimalizačnom režime a pri priamej sejbe. Plocha, ktorá je desať rokov v režime priamej sejby a medziplodín vykazovala hodnotu 918 000. Vysoké hodnoty viac ako 1 000 000 vykazovali plochy v minimalizačnom režime s intenzívnym využívaním medziplodín. Najvyššiu hodnotu 1 332 000 zistila analýza na ploche, kde sa kombinovala priama sejba a aplikácia organických hnojív. Prezentované výsledky reprezentujú len jednu testovaciu vzorku, ktorá môže a nemusí mať výpovednú hodnotu. Analýza mikrobiálnej aktivity však môže byť zaujímavým zdrojom informácií pri sledovaní konkrétnych plôch v čase, a to najmä pri uplatňovaní princípov regenerácie.

Praktické skúsenosti  

Druhá časť prezentácií bola venovaná praktickým skúsenostiam farmárov, ktorí sa v rámci svojho hospodárenia vydali cestou regeneratívneho poľnohospodárstva. Podujatie svojou zaujímavou prezentáciou obohatil priekopník veľkoplošného regeneratívneho poľnohospodárstva Ing. Rostislav Mátl. Ten v okolí obce Bratčice na južnej Morave uplatňuje tieto princípy na celej 1 500-hektárovej výmere podniku DVP Agro, a. s. Účastníkom odovzdal svoje skúsenosti s integráciou medziplodín a digestátu do systému priamej sejby. Za ostatné tri roky si rozhodnutie vydať sa touto cestou pochvaľuje, aj keď existujú aj určité problémy, ktoré je však potrebné sledovať a následne riešiť.

Svoje praktické skúsenosti s regeneratívnym poľnohospodárstvom prezentoval Ing. Rostislav Mátl zo spoločnosti DVP Agro, a.s.

Druhým praktikom bol Ing. Martin Uhelák z východného Slovenska, ktorý predstavil recept, ako na regeneratívne poľnohospodárstvo transformovať aj menšiu, kapitálovo slabšiu farmu.

Tretím prednášajúcim bol Ing. Jakub Elbl zo spoločnosti Salix Morava, ktorý svoju prezentáciu zameral na integráciu systémov precízneho hospodárenia v kontexte zvyšovania efektivity výroby a protieróznej ochrany pôdy.

Poľný deň na farme Radar

Druhý deň workshopu patril prezentácii prvkov regeneratívneho poľnohospodárstva na pozemkoch spoločnosti Radar, s. r. o. Zbehy neďaleko Nitry. Účastníci si tu mohli prezrieť komentovanú prehliadku pôdnej sondy. Vidieť boli aj rôzne varianty vymŕzajúcich medziplodín. Agronómovia spoločnosti tiež predstavili plochu pripravenú prostredníctvom jesenného pásového obrábania pre porasty repy cukrovej.

V chotári bolo možné vidieť porasty ozimín zakladaných rôznymi spôsobmi, ale aj zaujímavé zmesi plodín, napríklad množiteľský porast viky zakladaný pomocnou plodinou v podobe pšenice ozimnej. Z technického vybavenia podniku bola predstavená dobre slúžiaca sejačka John Deere 750 A. Veľkú pozornosť vyvolal aplikátor rodenticídov značky Wumaki. Na záver podujatia nechýbala ani simulácia dažďa a povrchového odtoku z rôzne obhospodarovaných pôd.

Projekt EIT Food tak postupne na Slovensku vytvára komunitu poľnohospodárov so záujmom o inovatívne spôsoby hospodárenia, vzdelávanie sa, o skúšanie nových postupov a odovzdávanie získaných skúseností.