Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Potravinárstvo Z domova

Falšovanie medu napreduje

Falšovanie medu napreduje
insert_photoTASR

Falšovanie a prebaľovanie potravín patrí medzi klamlivé praktiky, ktorým sa nevyhne ani európsky trh s potravinami. Najnovším dôkazom o tom sú výsledky kontrol medu, ktorý sa na vnútorný trh Európskej únie dováža z tretích krajín. Akciu pod názvom „Z úľov“ spustil Európsky úrad pre boj proti podvodom ešte v roku 2021. Výsledky preukázali, že takmer každý druhý med prichádzajúci na trh EÚ je zrejme degradovaný cukrovými sirupmi.

Koordinovaná akcia potvrdila pôvodný predpoklad, že významná časť medu dovážaného do EÚ je podozrivá z toho, že nespĺňa ustanovenia „smernice o mede “ – 46 percent na základe 320 vzoriek,“ uvádza Európska komisia vo svojej výslednej správe.

V praxi to znamená, že stopy po falšovaní javilo až 46 percent kontrolovaných medov. Pri predchádzajúcej kontrole v rokoch 2015 až 2017 bolo percento podozrivých medov výrazne nižšie – len 14 percent.

„Najvyšší absolútny počet podozrivých zásielok pochádzal z Číny – 74 percent, hoci najvyšší relatívny podiel podozrivých vzoriek mal med pochádzajúci z Turecka – 93 percent,“ uvádza sa v správe.

Podľa nej kontrolóri otestovali 15 vzoriek tureckého medu, z ktorých len jediná vyšla z analýz bez podozrení. V prípade čínskeho medu otestovali 89 vzoriek, bez podozrení bolo 22 z nich.

Najvyššiu mieru podozrenia vzbudil med dovezený zo Spojeného kráľovstva, kde znaky falšovania vykazovalo 100 percent vzoriek. Podľa správy išlo o med dovezený z tretích krajín a ďalej miešaný na pôde Spojeného kráľovstva a distribuovaný na európsky trh.

„Med môže byť falšovaný niekoľkými látkami, ako je cukor alebo voda. Avšak cukor je najbežnejšou látkou na falšovanie. Lacné cukrové sirupy sa používajú na zvýšenie objemu medu, pričom ich efektívna detekcia sa stáva zložitým problémom aj pri súčasných sofistikovaných analytických metódach,“ konštatuje Eurokomisia.

Podozrenia pretrvávali

Na problémy s falšovaním medu poukazovala v uplynulých rokoch aj situácia na trhu. Hoci včelári hlásili nízke znášky už niekoľko rokov po sebe, objem medu na trhu sa neznížil. Naopak, jeho množstvo rástlo exponenciálne, zatiaľ čo počet včelstiev vo svete sa zvyšuje len pomaly. Na podozrenia z falšovania poukazovali aj ceny medu, ktoré sa nesprávali trhovo. Dlhšie obdobie stagnovali, hoci neúroda medu u európskych včelárov mala v rámci zníženej ponuky ceny tlačiť nahor. Keďže sa tak nestalo, vyvstávali otázky, či na európsky trh prúdi skutočne pravý med.

„Priemerná cena dovážaného medu v EÚ bola v roku 2021 na úrovni 2,17 eura za kilogram, zatiaľ čo cukrové sirupy vyrobené z ryže sú dostupné za približne 40 až 60 centov za kilogram. Cenový rozdiel medzi autentickým medom a cukrovými sirupmi a ťažkosti pri zisťovaní týchto sirupov v medoch poskytujú pre nepoctivých podnikateľov atraktívnu príležitosť pre podvody. Profesionálni včelári v Európskej únii, ktorí musia čeliť takýmto lacným alternatívam a nespravodlivej konkurencii, môžu byť odrádzaní od toho, aby pokračovali vo včelárení, čo má následne negatívny vplyv na množstvo medu vyrobeného v EÚ,“ uvádza Európska komisia.

Výrazný nárast?

Hoci pri predchádzajúcej kontrole spred piatich rokov boli výsledky falšovania podstatne nižšie, na úrovni 14 percent, neznamená to, že v tom čase nebolo falošného medu na európskom trhu viac. Aj podľa odborníkov sú falšovatelia o krok pred kontrolórmi a cukrové sirupy dokážu v medoch skryť tak, že ich bežné metódy analýzy nemusia odhaliť.

„V najnovšej štúdii bol použitý iný súbor metód so zlepšenou schopnosťou detekcie, čo môže vysvetliť rozdiel vo výsledkoch. Metóda, ktorá bola v minulosti často používaná na detekciu cukrových sirupov vyrobených z kukuričného škrobu alebo cukrovej trstiny, nebola účinná pri zisťovaní falošnosti medu. To môže naznačovať, že cukrové sirupy z kukuričného škrobu alebo cukrovej trstiny sa už nepoužívajú, a že ich úplne alebo čiastočne nahradili sirupy vyrobené napríklad z ryže, pšenice alebo cukrovej repy,“ konštatuje správa Európskej komisie.

Zlepšenie kontrol

Aj na základe týchto zistení Európska komisia vyzýva členské štáty, aby dovážaný med na trhu aj na hraniciach prísnejšie kontrolovali a vylepšili aj svoje analytické metódy.

Analytické metódy na zisťovanie pravosti medu existujú, ale zaostávajú a nemajú dostatočnú citlivosť na zistenie nízkych a stredných úrovní falšovania cukru. Podvodníci prispôsobujú úroveň falšovania cudzími cukrami v mede tejto analytickej schopnosti. Rovnaké analytické obmedzenia platia pre hraničné kontroly. Metódy použité v rámci koordinovanej akcie EÚ sa ukázali ako užitočné pri zisťovaní podozrení z podvodu, ale ešte ich treba potvrdiť a sledovať,“ uvádza sa v správe.

Eurokomisia by sa v najbližších mesiacoch mala zaoberať aj požiadavkami viacerých členských krajín na prísnejšie označovanie pôvodu medu, na ktorom aktuálne stačí uvedenie informácie, či med pochádza alebo nepochádza z EÚ.

„Európska komisia už posilnila dovozné požiadavky EÚ tým, že v certifikáte, ktorý je priložený k dovážanému medu, uložila zodpovednosť za požiadavku pravosti pre vyvážajúce krajiny. Komisia tiež rokovala s príslušnými orgánmi vyvážajúcich krajín. Všetky dotknuté krajiny boli informované o výsledkoch koordinovanej akcie EÚ a boli požiadané, aby vykonali vyšetrovanie a potvrdené podvody primerane sankcionovali,“ informuje Európska komisia.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: TASR

5 1 hlas
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments