Najrýchlejšia cesta k regionálnym potravinám vedie cez legislatívu a jej výklad

V rámci európskych inštitúcií vzniká množstvo dokumentov, ako podporiť najmenších a začínajúcich farmárov. Tamojší tvorcovia legislatívy uznávajú, že malí a začínajúci poľnohospodári môžu byť predpokladom rozvoja vidieckych oblastí, produkcie kvalitných a zdravých potravín a zamestnávania mladých ľudí v poľnohospodárstve, kde pracovná sila starne.
Na Slovensku by bola krokom k rozvoju menších fariem modifikácia Nariadenia vlády č. 360/2011 o predaji malých množstiev (predaj z dvora), ktorú pripravuje ministerstvo pôdohospodárstva.
„Kontaktovali nás z ministerstva, aby sme im poslali návrhy ohľadne predaja z dvora. Našim cieľom je, aby sa legislatíva zjednodušila. Najväčší problém v súčasnosti ale vidíme v jej výklade. Jednotlivé Regionálne veterinárne a potravinové správy by sa mali s legislatívou stotožniť. Aby si ju každý región nevykladal podľa svojho pohľadu, na čo dopláca poľnohospodár,“ uviedol pre poľnoinfo.sk Marián Glovaťák, predseda Združenia mladých farmárov ASYF.
Podľa Zuzany Homolovej, členky predsedníctva Ekotrend – Slovakia, Zväzu ekologického poľnohospodárstva, by bolo predovšetkým potrebné vynechať z nariadenia, že predaj cez internet a podomový predaj sú zakázané. Problémom je, že predajca malých množstiev nemôže ponúkať svoj tovar cez internet, ani ho odviesť zákazníkovi alebo na dohodnuté miesto. Obe tieto podmienky sú veľmi obmedzujúce.
„V nariadení vlády je jasne uvedené, akým spôsobom môže registrovaná osoba dodávať svoj tovar konečnému spotrebiteľovi: priamo v mieste pestovania, na trhovom mieste alebo do maloobchodnej predajne. Máme za to, že všetky ostatné formy predaja sú pre malé množstvá nepovolené,“ uviedla Anna Závracká z Odboru kontroly potravín rastlinného pôvodu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Podporiť, nie likvidovať
Až donedávna kontrolóri v praxi privierali oči nad tým, že sa predajcovia z dvora spájajú so zákazníkmi cez sociálne siete, či im tovar rozvezú. Robí to tak veľká väčšina z nich. V uplynulých mesiacoch sa však jednotlivé RVPS začali zameriavať na predajcov malých množstiev na sociálnych sieťach.
„Všetci, čo by chceli niečo pestovať alebo vyrábať sami, si to predajom z dvora môžu vyskúšať na nečisto a veľa sa pritom naučia. Môžu sa vyvíjať ďalej smerom k väčšej produkcii. Práve oni sú alternatívou v potravinovej bezpečnosti a štát by im nemal v tom brániť, ale pomáhať,“ uviedol Marián Glovaťák.
Spomenul príklad jednotlivca, ktorý najskôr chodieval len na zabíjačky a teraz vlastní tri kamenné predajne a produkuje kamiónové množstvá mäsových výrobkov.
„Ľudia, ktorí by sa chceli venovať poľnohospodárstvu, by nemali byť administratívne tlačení do vecí, ktoré ich likvidujú. V dnešnej situácii máme, bohužiaľ, veľa chovateľov a pestovateľov, ktorí to robia prakticky načierno, pretože ten administratívny tlak je taký, že sa boja. Keby sme týchto ľudí vedeli vytiahnuť zo sivej zóny, zlegalizovať ich, tak oni po čase narastú. Aj my máme členov, ktorí pred desiatimi rokmi začínali, nazvime to pokútne alebo pololegálne, a dnes majú schválené prevádzky, klientelu, produkujú veľké množstvá a nemusia sa skrývať,“ povedal pre poľnoinfo.sk Maroš Kminiak, predseda zväzu Ekotrend.
Kto kontroluje kontrolóra?
Podľa predstaviteľov Ekotrendu by sa štátne úrady mali zamerať aj na samotnú ŠVPS, na jej audit a reformu.
„Určité audity síce prebiehajú, ale problémy, ktoré z nich vyplynú, sa podľa nášho názoru ďalej neriešia,“ myslí si Zuzana Homolová.
Riešenie by podľa nej bolo, keby niektoré kompetencie RVPS prešli na obce – v prípade predajcov z dvora by to bolo napríklad veľmi efektívne. Problém podľa Homolovej predstavuje aj to, že ŠVPS je často prizývaná ministerstvom pri tvorbe legislatívy, pritom by to mal byť výkonný orgán.
„Z odborného hľadiska týkajúceho sa bezpečnosti potravín je Národné poľnohospodárske a potravinové centrum oveľa lepšie kvalifikované. Oni by mali nastavovať pravidlá, nie ŠVPS,“ dodáva Zuzana Homolová zo Zväzu ekologického poľnohospodárstva.
Z registrovanej na schválenú prevádzku
Okrem modifikácie nariadenia o predaji z dvora by začínajúcim farmárom pomohla zmena pravidiel pre schválenie prevádzky. Tú farmár potrebuje, keď sa chce registrovať ako podnikateľský subjekt.
„Ten prechod k podnikaniu je náročný, schválenie prevádzky podlieha takmer rovnakým predpisom, ako keď niekto stavia veľkokapacitný bitúnok,“ uviedol Maroš Kminiak.
Porovnajte aké podmienky stačia poľovníkom na predaj zveriny a malým farmarom. Prakticky nič. Vyvrhne v lese, odkoží a rozoberieme niekde v garáži a predá hocikde..
Najlepšie je doplniť všetky obmedzenia pri predaji z dvora,že predať môže výrobca len saám sebe a pritom odviesť DPH štátu. Pozrite sa na trhoviská hlavne v mestách kolko predaje splňajú tieto idiotské podmienky ktoré fakticky malému farmárovi berú slobodu a nemôže slobodne obchodovať,ako jeho velká konkurencia.Tak ako chce štát podporovať… Celý komentár »