Vinárska a vinohradnícka reforma Európskej únie skomplikuje slovenským podnikateľom život a na trhu s vínom sa nedajú vylúčiť ani prípadné nekalé praktiky. „Jednotlivé vinohradnícke oblasti sa vyznačujú svojimi špecifikami, čo má v konečnom dôsledku vplyv na chuťové vlastnosti vín, ktoré z nich pochádzajú.

„Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) verí, že seriózni producenti to budú v produkčnom procese rešpektovať a podporia ich aj samotní spotrebitelia, preferujúci kvalitu a výnimočnosť jednotlivých vín,“ uviedol pre TASR tlačový hovorca SPPK Stanislav Nemec.

Z hľadiska ďalšej výroby vína vidí SPPK niekoľko zásadných aspektov, z ktorých pravdepodobne najdôležitejšie sú dva, a to ekonomický a etický. Ekonomika na jednej strane núti producentov minimalizovať náklady a nakupovať či spracovávať surovinu (hrozno alebo hotové mušty) tam, kde je to pre nich najvýhodnejšie.

„Etika by ich zasa mala viesť k tomu, aby sa napríklad na Slovensku vyrobené víno z dovezeného hrozna alebo muštu neoznačovalo za slovenské,“ myslí si Nemec.

Profesijné zväzy i samotní vinohradníci podľa tlačového hovorcu SPPK poukazujú na to, že v ostatnom čase sa k nám už nedováža lacné hrozno alebo mušty len zo západnej Európy, ale napríklad aj z Maďarska.

„Je na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe, aby dôsledne kontrolovala, ako sa nakladá s importovanými surovinami a ako sú označované produkty vyrobené na ich báze,“ dodal.