Zvýšenie produktivity v poľnohospodárstve, stabilizácia príjmu roľníkov a posilnenie udržateľnosti pôdohospodárstva – aj tieto opatrenia stanovila revízia výdavkov na pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka z roku 2019. Na to, ako sa odporúčania napĺňajú, sa pozreli aj analytici z Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR.

„V prvom roku implementácie bolo plnenie odporúčaní pomalé, viaceré opatrenia v oblasti fungovania trhu s pôdou či optimalizácie hospodárenia štátnych podnikov meškajú,“ konštatujú analytici vo svojej správe.

Podľa odborníkov sa revízia sústredila na zvýšenie produktivity a udržateľnosti sektora a stabilizáciu príjmov roľníkov. Mnohé zmeny v oblasti trhu s pôdou a hospodárenia štátnych podnikov však meškajú.

Trh s pôdou

Zefektívnenie fungovania trhu s pôdou bolo jednou z priorít revízie a stanovených opatrení. Práve v tejto oblasti vidia analytici diery.

„Badateľný pokrok nastal vo zverejňovaní údajov o obvyklej výške nájomného podľa katastrov a v príprave prác na komplexných pozemkových úpravách. Medzi kroky, ktorými chce MPRV SR zvýšiť efektívnosť trhu s pôdou, patrí zrušenie prednostného práva, tvorba registra užívacích vzťahov k pôde alebo opatrenia na zabránenie drobenia vlastníctva pôdy. Implementácia týchto opatrení však mešká. Problémom je aj pomalé zlepšovanie transparentnosti poskytovania údajov o trhu s pôdou zo strany rezortných inštitúcií,“ uviedli analytici.

Podľa nich sú netransparentné údaje o trhu s pôdou problémom. Analytici pozitívne zhodnotili zverejňovanie obvyklej výšky nájomného – toto opatrenie sa podľa nich plní na viac ako 100 percent. Čiastočne sa podľa nich napĺňa aj opatrenie, podľa ktorého sa má vytvoriť a zverejniť centrálny register fyzických a právnických osôb užívajúcich pôdu. Návrh s tým súvisiaceho zákona by mal rezort zverejniť v prvom polroku tohto roka, do praxe sa má register dostať koncom roka 2021.

Podľa odborníkov sa však neplní cieľ hovoriaci o zrušení prednostného práva na uzavretie nájomnej zmluvy. V tomto smere analytici odporúčajú dokončiť legislatívny proces a cieľ splniť.

Nedostupné dáta

Ciele, ktoré majú stransparentniť trh s pôdou a sprístupniť verejnosti informácie o vlastníckych vzťahoch na pôde, sa podľa analytikov pritom neplnia vôbec, hoci situácia v praxi prináša problémy. Zverejňovať dáta o vlastníckej štruktúre a využití pôdy v jednotlivých katastrálnych územiach mal Slovenský pozemkový fond podľa pôvodných plánov už od začiatku tohto roka.

„Toto opatrenie sa neplní, neexistuje ani plán na jeho realizáciu. Odporúčame alokovať na tento účel personálne aj finančné zdroje, keďže netransparentný trh s pôdou vytvára množstvo problémov v slovenskom poľnohospodárstve,“ uvádzajú analytici z Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií.

Analytici odporúčajú aj naplnenie sľubov o vykazovaní štatistiky týkajúcej sa pôdy prenajímanej mladým poľnohospodárom a podnikom venujúcim sa produkcii komodít s vysokou pridanou hodnotou. Tento cieľ sa podľa nich rovnako neplní.

„Slovenský pozemkový fond nezverejňuje prehľad pozemkov, ktorými disponuje alebo budú určené na prenájom, ani aktuálny zoznam pozemkov na predaj a na prenájom. Slovenský pozemkový fond zverejňuje iba zoznam žiadateľov o prenájom poľnohospodárskych pozemkov pre mladých poľnohospodárov v užívateľsky nevhodnom formáte. Odporúčame zabezpečiť poskytovanie aktuálnych a prehľadných informácii o pôde v správe SPF na zabezpečenie transparentnej realizácie poľnohospodárskej politiky,“ uvádzajú odborníci.

Pozemkové úpravy

Ciele, ktoré si Slovensko stanovilo v rámci sceľovania pôdy, takzvaných pozemkových úprav, plnil štát v minulom roku len čiastočne. Hoci sa niektoré zmluvy viažuce sa na vybrané katastrálne územia podpísali, rezort v stanovenom termíne nevybral ďalšie územia na realizáciu tak, ako si pôvodne naplánoval. Podľa analytikov sa tiež neplní cieľ na obmedzenie drobenia vlastníctva zvýšením dolného limitu na výmeru novovznikajúcej parcely po projektoch pozemkových úprav.

„Opatrenia na obmedzenie drobenia parciel budú súčasťou pripravovaného zákona. Podľa neho bude možné rozdeliť iba parcelu, ktorá má minimálne 0,3 ha, doteraz to bolo 0,2 ha. Rozdelenie vlastníckeho podielu bude možné len na základe geometrického plánu, čo znevýhodní delenie parciel. Odporúčame dokončiť legislatívny proces,“ uvádza sa v analýze.

Štát podľa odborníkov tiež zatiaľ nedostatočne zverejňoval podrobnosti a údaje o pozemkových úpravách, vrátane ceny a zdroja financovania.

„Príprava portálu pokračuje, splnenie opatrenia sa očakáva koncom roka 2021. Základný prehľad o pozemkových úpravách zverejňuje MPRV SR na portáli otvorených dát . Dostupné sú údaje o ukončených a prebiehajúcich projektoch, identifikácia katastrálneho územia a cena za projekt. Spomalenie prípravy portálu nastalo aj kvôli pandémii ochorenia COVID-19. Odporúčame preto pokračovať v plnení opatrenia a zlepšovať poskytovanie informácii pre verejnosť.“

Pandémia a SPP

Plnenie viacerých stanovených cieľov analytici nemohli v implementačnej správe vôbec zhodnotiť. Príčinou bol najmä posun termínu platnosti novej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Na neplnení niektorých cieľov sa zas podpísala aj pandémia.

„Rok 2020 bol podľa ministerstva pôdohospodárstva podstatne ovplyvnený pandémiou COVID-19. Aj z tohto dôvodu sa nerealizovali opatrenia revízie zamerané na optimalizáciu hospodárenia štátnych podnikov v gescii MPRV SR alebo realizáciu medzinárodných auditov kvality výskumu v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre a Národnom lesníckom centre. V zefektívňovaní úradu MPRV SR nastal mierny pokrok, úspory by sa mali prejaviť v nasledujúcich obdobiach,“ konštatujú analytici.

Podľa nich však mešká transformácia Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra a jeho zmena na špičkovú výskumnú inštitúciu medzinárodného významu. Centrum je naďalej závislé od štátnych transferov a priamych zákaziek rezortu.

„Podstatná časť opatrení sa viaže na nastavenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na roky 2021 až 2027. Predchádzajúce programové obdobie únia predĺžila o dva roky do roku 2022. Nová vláda nastavenie súčasného obdobia nemenila. Predmetom hodnotenia budú preto až opatrenia nadväzujúce na nové programovacie obdobie,“ uviedli v správe analytici dôvody, prečo veľkú časť stanovených cieľov a ich nenapĺňanie nehodnotili.

Istá kritika sa v správe zniesla aj na neplnenie cieľa ohľadom vytvorenia systémového nástroja na riadenie katastrofických rizík. Jeho prípravu odporúčajú urýchliť.