Mnohí poľnohospodári pochopili, že keď si nepomôžu sami, nikto im nepomôže a tak robia všetko preto, aby prežili. Aj príbeh Švábovskej kapusty má podobný scenár. Bratia Miro, Igor a Peter Čakyovci zo Šváboviec (okres Poprad) naskočili do vlaku, ktorý rozbehol ich otec. Pridali vlastný um a už pekných pár rokov sú najväčším producentom kapusty pod Tatrami.

Tohtoročná teplá a dlhá jeseň dovolila kapuste ostať dlhšie v zemi. Poslednú úrodu kapusty zbierali pod Tatrami koncom novembra. Z jari sadili neskôr, ako býva zvykom. O to dlhšie nechali kapustu na poli. Úroda bola dobrá.

Ako tvrdí pestovateľ Peter Čaky, keď prácu robíte poctivo a s láskou, pôda sa odvďačí kvalitnou a zdravou úrodou. Vráťme sa o tridsať rokov späť. Na začiatok príbehu. V roku 1989 konečne prišla pre mnohých vytúžená zmena. Rodina získala v reštitúcii späť pozemky, o ktoré prišli pri zakladaní družstva. Čakyovci sa púšťajú do pestovania kapusty. Myšlienku im vnukol starý otec. Kapustu začali pestovať na výmere pol hektára. Začínali s predajom z dvora, no časom sa stal z “koníčka” chlebíček a dnes sa predajom kapusty živí celá rodina.

Poľnohospodár je na všetko sám

Tak, ako iné odvetvia, aj poľnohospodárstvo zažíva generačnú výmenu. Šikovní sa dokážu presadiť aj s vlastnými nápadmi, dôležité je “nezaspať” dobu.

“Všetko čo vidíte, sú roky nášho vlastného výskumu a tvrdej práce,” vysvetľuje Peter Čaky, ktorý tvrdí, že v poľnohospodárstve chýba osveta.

“Chceli sme sa posunúť dopredu, no skúsenosti a vedomosti, ktoré nám odovzdal otec už nestačili. Predstavte si, že chcete robiť veci inak, no neviete, kde začať. Poľnohospodár je dnes na všetko sám. Absentuje vzdelávanie, zdieľanie skúseností či poradenstvo,” konštatuje roľník.

Tri desaťročia podnikania v poľnohospodárstve im dali veľa. Hlavne poznanie, že najlepšie je na nikoho sa nespoliehať a nebáť sa ísť vlastnou cestou. Kvalitný produkt si vždy nájde zákazníka.

Prírode blízke hospodárenie

Pestovateľ hovorí, že aká zdravá je pôda, taká rastlina na nej vyrastie. Švábovskú kapustu preto pestujú prírode blízkym spôsobom, ktorý je založený na využívaní prirodzenej dynamiky pôdy a jej ekosystémov, s minimálnym zásahom do pôdy. Využívajú medziplodiny, zelené hnojenie a pestovanie v mulči. Najskôr skúšali takýto spôsob pestovania v malom, no keď kúpili bezorebný sadzač, mohli to rozbehnúť vo veľkom.

“Odpad, ktorý ostane na poli po zbere – kapustné listy a stonky nezbierame, ale nechávame v zemi. Kapustný odpad vytvorí zelený hnoj, vďaka ktorému má pôda počas zimy dostatok živín, ostane mäkká a prevzdušnená. Polia, na ktorých pestujeme kapustu striedame. Na jeseň vysadíme zimné medziplodiny. Najlepšie sa nám osvedčila ďatelina purpurová, ktorú na jar valcujeme a bezorebným sadzačom do nej vysadíme kapustu. Takýto spôsob pestovania spočíva v tom, že do pôdy čo najmenej zasahuje technika a necháva sa to na prírodu. Takto spracovaná pôda zadržiava vlahu a nepodlieha erózii a minimalizuje škodcov, čo v praxi znamená, že sa zaobídeme bez postrekov,” dodáva pestovateľ.

Týmto spôsobom sa šetria náklady a minimalizujú syntetické vstupy. Živočíšny hnoj používajú z neďalekej kozej farmy. Výnos úrody je o čosi menší, no kapusta je podľa pestovateľa o to kvalitnejšia. To je cesta, ktorou sa chcú uberať aj do budúcnosti – ekologické pestovanie.

Švábovská kapusta

Najskôr predávali len hlávkovú kapustu z poľa, ktorú neskôr začali aj rezať. Zlomovým momentom bolo, keď pred 15 rokmi začali s výrobou a predajom kvasenej kapusty. Vytvorili dokonca vlastnú značku – Švábovská kapusta. Tí, ktorí ju kupujú tvrdia, že je najlepšia a najchutnejšia.

Pestujú Dobrovodskú kapustu – tradičnú odrodu, ktorá obsahuje veľa cukru, vďaka čomu má po kvasení výbornú chuť. Počet zákazníkov stále stúpa a dnes tvorí predaj kvasenej kapusty až 70 percent obratu firmy.

Vďaka tomu patria medzi najväčších producentov kapusty na východe Slovenska. Ich produkt kúpite v obchodných reťazcoch, no stále si držia aj svojich stálych, lokálnych zákazníkov, vďaka ktorým vyrástli.

“Mali sme už naučených zákazníkov, ktorí k nám chodievali nakupovať krájanú kapustu. Časom sa začali pýtať, či nerobíme aj kyslú kapustu. A tak to celé začalo,” doplnil Peter Čaky.

V súčasnosti dokážu spracovať 200 ton kapusty, čo by sa nedalo bez vlastnej kvasiarne. Narátali sme v nej 90 sudov. Do jedného naložia jeden a pol tony kapusty. Kvasia podľa starej rodinnej receptúry. Finálny produkt predávajú v prepravných plastových vedrách, ale fungujú aj bezobalovo.

“Nájdu sa zákazníci, ktorí si prinesú vlastný súdok. Určite je vhodnejší na dlhodobé uskladnenie nekonzervovanej kapusty,” uzatvára roľník.

Kvasiareň potrebuje vhodnú teplotu, na chladenie a vykurovanie jej priestorov používajú solárnu energiu.