V tiesňave provincie Matanzas na Kube včely voľne poletujú na čerstvom vzduchu neohrozované pesticídmi, ktoré decimujú ich populácie inde vo svete. Čisté životné prostredie a potrava bohatá na kvety sú tajomstvom ich medu, ktorý je v Európe tak žiadaný, píše agentúra AFP.

„Včela nie je stvorená ani pre mesto, ani pre dedinu, patrí do hôr,“ vyhlasuje inžinier Rogelio Marcelo Fundora, ktorý so svojím bratom učiteľom Santiagom Esteban vlastní 600-včelstiev s tisíckami usilovných včiel.

V tomto idylickom prostredí zobrali vlani 80-ton medu, chváli sa Santiago, s tvárou zakrytou čiernym závojom, ktorým sa chráni pred bodnutím. Včelí roj zatiaľ krúži nad kríkmi.

Všade vo svete vedci a ochrancovia životného prostredia bijú na poplach, pretože intenzívne poľnohospodárstvo, choroby a pesticídy znižujú počty včiel. Avšak na Kube sa včely zdajú byť obzvlášť vo forme.

Bratia Fundorovci sú včelí králi

Ich životné prostredie sa stalo čistým v súvislosti s ekonomickou krízou z 90. rokov vyvolanou zrútením Sovietskeho zväzu. Ten na ostrov vyvážal tony pesticídov, hnojív a prostriedkov na ničenie buriny.

Keď to skončilo, Kuba nemala inú možnosť, než sa uchýliť k prírodným alternatívam. Takmer k nule pokleslo používanie chemických produktov, ktoré toľko škodia včelám a kvalite medu.

Na Kube je priemerná ročná produkcia jedného včelstva 51-kilogramov, čo je považované za vysokú produkciu. Bratia Fundorovi, včelí králi na ostrove, majú výnosnosť až trikrát vyššiu, až 160-kilogramov na jedno včelstvo.

„Nie je to žiadny zázrak, ale je za tým veľa práce,“ vysvetľuje Santiago s tvárou opálenou po mnohých hodinách práce na slnku.

Export medu v hodnote 18-miliónov dolárov

Z úľov umiestnených na úbočí hory neďaleko obce Navajas, ktoré leží asi 140-kilometrov východne od Havany, získavajú bratia med, ktorý označujú za čistý, bez akýchkoľvek chemických látok.

Hoci sa vlani na Kube vyprodukovalo 8834-ton medu, o 1300 viac než bol cieľ kubánskeho štátneho včelárskeho závodu Apicuba, zostáva ostrov ďaleko za Argentínou. Tá je najväčším producentom medu v Latinskej Amerike. Tá vlani podľa organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vyprodukovala 76.000-ton medu.

Z celkového množstva kubánskeho medu bolo asi 1900-ton certifikovaných ako BioMed, čo je národný rekord, zdôrazňuje riaditeľ rozvoja podniku Apicuba Dayron Álvarez.

Takmer všetok kubánsky med (95-percent) sa exportuje, najmä do Nemecka, Francúzska, Španielska, Veľkej Británie a Švajčiarska. Obrat z tohto obchodu predstavoval v roku 2017 približne 18 miliónov dolárov.

„Snažíme sa vstúpiť na čínsky a saudskoarabský trh,“ hovorí Álvarez.

Tisíc kilogramov za tisíc dolárov

Apicuba má monopol na export a včelári, ktorí majú viac ako päť včelstiev, musia tomuto závodu med predávať. Výmenou za to dostanú lacnejšie pohonné hmoty a materiál. Apicuba platí včelárom 1000-dolárov za tonu medu. Predáva ho do rôznych krajín za rôzne ceny, ktoré nezverejňuje. Na základe údajov z roku 2017 možno vyvodiť, že to je v priemere 2655-dolárov za tonu.

Nepoužívame žiadne chemické prostriedky, ktoré sa ťažko zháňali už od amerického embarga z roku 1962, hovorí Santiago.

Často musia improvizovať: proti klieštiku včeliemu napríklad používajú techniku ​​falošného hniezda, ktoré priláka parazita a odláka ho tak od ostatného roja.

Teraz začal zber medu a bratia sa šplhajú do hôr vo svojom starom kamióne, ktorému hovoria Frankenstein. Sprevádza ich osem mladíkov, ktorým platia mesačne 80-dolárov, o 50 dolárov viac, než je priemerná mzda na Kube.