Hranica medzi efektívnou a stratovou výrobou mlieka je tenká. Podobne ako medzi úrodnou pôdou s dobrou kondíciou a eróziou ohrozenými parcelami. Pestovanie krmovín na ornej pôde môže byť riešením na oba časté problémy slovenského poľnohospodárstva. A dokonca aj na ďalšie. Pestovanie ďatelinotráv má vplyv na efektívnosť rastlinnej výroby, či zlepšenie biodiverzity v krajine. V čase, keď poľnohospodári začínajú s prvými kosbami bola téma objemových krmovín predmetom utorkového seminára na agroturistickej farme v časti obce Nemšová, neďaleko českých hraníc.

Menej je viac

„Pri objemových krmovinách končí často diskusia pri téme – spravil som 20 balíkov z hektára. Ako ale pristupujeme ku kvalite krmovín? Lepšieho objemového krmiva stačí menej, ako horšieho. A práve to robí ekonomiku,“ hovorí Jan Štefek, ktorý prvým rokom pracuje na Gazdovstve Uhliská.

Vysvetľuje, že ak je pre kŕmenie zvierat potrebné menšie množstvo objemového krmiva, lebo je výživnejšie, znižuje sa tak aj množstvo jadrových krmív.

„Je rozdiel dosiahnuť 40 percentný podiel jadrových krmív na celkovej kŕmnej dávke keď kŕmite 20 kilogramov obilnín, alebo keď kŕmite len 10 kilogramov na zviera a deň,“ vypočítava J. Štefek.

Zlepšiť produkčnú schopnosť

Hospodárstvo tamojšej farmy situovanej vo vzdialenej časti Nemšovej tvoria tri piliere. Agroturistická časť, ktorá zabezpečuje stravovanie, ale aj ubytovanie v piatich desiatkach postelí, stopäťdesiat hektárová farma s finalizáciou produkcie a chov viac ako tridsiatky koní a s tým súvisiaci servis.

Na farme neďaleko českej hranice sa okrem koní pasie mäsový dobytok plemena limousine, ale tiež niekoľko desiatok oviec. Keďže ide o agroturistické zariadenie, nechýbajú v menších množstvách ani hydina či ošípané.

Ján Štefek, ktorému nikto nepovie inak, ako Honza, má už takmer rok na starosti poľnohospodársku časť farmy. Predtým pracoval pre niekoľko českých agrárnych subjektov. Jeho úlohou bolo nastaviť procesy na farmách tak, aby začali fungovať lepšie.

Farmu na okraji Nemšovej, konkrétne v časti Trenčianska Závada, poznal Honza Štefek aj v čase, keď pôsobil v Českej republike. Cez kone. Pokiaľ roky sa s jej predstaviteľmi stretávali na rôznych „koníčkarskych“ podujatiach, na reálnej spolupráci sa dohodli vlani. A hneď začal s revitalizáciou plôch určených na produkciu krmovín. Jeho cieľom je v nasledujúcich štyroch rokoch zlepšiť produkčnú schopnosť a kvalitu všetkých trvalých trávnych porastov alebo viacročných krmovín pestovaných na ornej pôde.

„Tento krok je dôležitý pre kvalitné kŕmenie a to samozrejme ovplyvňuje ekonomiku,“ hovorí.

Čo je rozumnejšie

„Prežúvavce sú veľmi dôležité lebo využívajú zdroje, ktoré nie sú potravou pre človeka. Ošípané a hydina sú priamymi konkurentmi človeka o potraviny,“ hovorí Stanislav Hejduk z Ústavu výživy zvierat a krmovinárstva na brnianskej Mendelovej univerzite.

Odborník na krmoviny hovorí o príkladoch, keď ekonomika chovu pri ročnej úžitkovosti 5 tisíc litrov môže byť rozumnejšia, ako pri dokrmovaní jadrovým krmivom na maštali s dojivosťou cez 10 tisíc litrov na dojnicu a rok.

Niekoľkým desiatkam účastníkov seminára pripomína zákon klesajúcich výnosov. Poľnohospodári sa často dostávajú pri snahe za rekordnou úžitkovosťou až za kritický bod. Podstatou teórie je, že dodatočný finančný vklad na liter vyrobeného mlieka prináša za týmto bodom menší príjem, ako bol samotný vklad.

„Udržateľná intenzifikácia usiluje vyrábať viac s menšími vstupmi, pomocou ich efektívnejšieho využívania. Napríklad vhodným nastavením a pestrými osevnými postupmi. Nehnojená kukurica po ďatelinotráve poskytuje rovnakú úrodu, ako po obilnine s hnojením 180 kilogramov dusíka na hektár,“ upozorňuje Hejduk.

Podiel viacročných krmovín klesá

Dnes namiesto objemových krmovín v podobe ďatelinotráv, ďateliny či lucerny je dobytok najčastejšie kŕmený kukuričnou silážou. Spolu s obrovským prepadom počtu kusov hovädzieho dobytka, ktoré v Českej republike klesli za viac ako tridsať rokov na 40 percent a u nás ešte o 10 percentuálnych bodov nižšie, sa tak v zásade zmenil aj osevný postup na ornej pôde.

Krmoviny na ornej pôde vidíme oveľa menej často, ako by bolo z hľadiska biodiverzity vhodné. Hejduk upozorňuje, že ich optimálne zastúpenie na ornej pôde by malo byť od 15 do 20 percent. V Českej republike je to 8,5 percenta.

Na Slovensku sa podľa štatistických údajov viacročné krmoviny pestovali vlani na výmere 113 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Pred desiatimi rokmi to bolo na ploche o 50 tisíc hektárov vyššej. Za posledné desaťročie pritom neklesli stavy hovädzieho dobytka o tretinu, ako by sa zdalo podľa poklesu výmer viacročných krmovín. Pri dojniciach dosiahol pokles zo 145 tisíc v roku 2014, na minuloročných 117 tisíc kusov.

„Viacročné krmoviny boli vytlačené štyrmi základnými plodinami – pšenica, repka, jačmeň a kukurica,“ hovorí Stanislav Hejduk.

Ďatelina je pritom podľa odborníka schopná fixovať až 400 kilogramov dusíka na hektár, čo je výrazne viac, ako predpokladali v minulosti odborníci. Viacročné krmoviny priaznivo pôsobia na regeneráciu pôdnej úrodnosti, sú najlacnejším zdrojom proteínu a majú vplyv aj na odburinenie porastov, pritom nevyžadujú pesticídy.

Sejba a zber

Brniansky odborník odporúča zúčastneným poľnohospodárom nesiať zbytočne vysoké výsevky viacročných krmovín. Hovorí, že poľnohospodári často sejú aj 20 kilogramov osiva na hektár. On odporúča 10 až 12, vo výnimočných prípadoch 15 kilogramov na hektár. Dokonca vo svojej prezentácii ukázal fotografiu z poľnohospodárskeho podniku, kde vysiali len dva kilogramy. Porast bol redší, ale pravdepodobne by poľnohospodári, ktorí sejú 20 kilogramov na hektár nepredpokladali, že tamojší hospodár aplikoval len desatinu ich výsevku.

Pri zbere krmovín Martin Deák zo spoločnosti AGRALL upozorňuje, že poľnohospodári by sa mali na ich prípravu pozerať od senážnej jamy a nie napríklad od výkonu samotnej rezačky.

„Rezačka je posledným dielikom skladačky technologickej prípravy krmovín a nie prvým. Lebo k rezačke musím prispôsobiť všetky ostatné stupne, aby sme zvýšili účinnosť procesu – výkonu celej technologickej linky,“ upozorňuje dlhoročný odborník na rezačky.

Príklad sa dá samozrejme aplikovať aj na ďalšie spôsoby prípravy krmovín, kde často jeden stroj vyniká výkonom a ostatné zariadenia mu nestíhajú. Potom stráca výkon celá technologická linka prípravy krmovín, čo je najmä v jarnom – nestabilnom počasí, rozhodujúce. Vplýva to tak na celkovú kvalitu objemových krmovín, ktoré dokáže poľnohospodár pripraviť a ktoré následne ovplyvňujú celú nákladovú zložku živočíšnej výroby.