V pondelok a v utorok /23. – 24. marca/ rokovala v Bruseli Rada ministrov pôdohospodárstva Európskej únie. Slovenský šéf rezortu na nej hovoril o problémoch, ktoré spôsobuje hospodárska kríza našim farmárom a navrhol aj otvoriť prístupovú zmluvu. Prinášame minirozhovor, ktorým vstúpil do vysielania Farmárovej nedele.

Ako prijali krok otvoriť prístupovú zmluvu vaši kolegovia?

Dovolím si povedať, že je to niečo, ako keď otvoríte šampanské. Aj keď sa ho nenapijete, vôňu cítite a bublinky sa dostanú z fľaše von.

Reakcia bola na to, že pred piatimi rokmi nikto nepredpokladal situáciu, v ktorej sa ocitneme v roku 2009. Krízu nespôsobili občania Slovenska, ani občania Európy. Preto ak chceme čeliť kríze, ak ju chceme prežiť bez väčšej ujmy, mali by sme mať spoločnú štartovaciu čiaru. Preto som otvoril túto tému. Aby k 1. októbru zvážil štáty pôvodnej európskej pätnástky, rovnaké podmienky a aby sme na spoločnej platforme dokázali čeliť kríze.

Povedzte, aká bola reakcia štátov, ktoré vstúpili do Európskej únie po 1. máji 2004?

Keď sme sa stretli osobne, každý mi podával ruku. Na moju otázku, prečo ma ale nepodporíš, nastalo klopenie zraku. Tým nechcem povedať, že mám právo, aby som niekoho nútil, aby zastával môj názor. Mrzí ma ale, že štáty z krajín pristúpených do EÚ po roku 2004, tento návrh nepodporili. Každý sa sťažoval na situáciu, že je neúnosná, že je kritická a že roľníci a lesníci neprežijú.

Keď som túto tému otvoril, pretože som nehovoril len o prístupovej zmluve, ale aj o otázke navýšenia počtu kráv bez trhovej produkcie mlieka. Dnes voláme po tom, aby vidiek ožil, aby sa aktivity súvisiace s poľnohospodárstvom podporovali a jedna z možností je aj navýšenie počtu kráv bez trhovej produkcie mlieka. Tým môžeme vplývať aj na zvýšenie spotreby hovädzieho mäsa a efektívne využitie krajinotvorby vo vzťahu k trvalým trávnym porastom.

Ďalej som otvoril otázku minimálnej ceny mlieka, pri ktorej zástupcovia niektorých štátov krútili hlavou, že je to protitrhové opatrenie. Položil som ale otázku, že keď niekto postaví kvótu, ktorá limituje prvovýrobcu a ešte mu aj hrozí sankcia, ak ju neplní, tak musíme stanoviť aj minimálnu cenu. Samozrejme, musíme uviesť, že ceny na spoločnom trhu sú rozkolísané od 48 centov za liter po 10 centov za liter surového kravského mlieka. Najhoršie je na tom Estónsko, najlepšie štáty severnej Európy. Ten kto je spokojný s cenou, sa bráni stanoveniu minimálnej ceny. Ten kto je na tom zle, to podporuje, ale zase spôsobom, že vonku bol každý za, je to vynikajúce, bez toho sa nepohneme, ale vo vnútri bolo cítiť skepsu.

Pán minister, takže to považujete za neúspech?

Nepovažujem to za neúspech. Považujem to za úspech, pretože v každej krajine už rezonuje, že sa našiel človek, ktorý otvoril tému, že nemôžeme čakať do roku 2012. Že je potrebné prijať opatrenia, aby sa dorovnali platby štátom európskej dvanástky na úroveň štátov európskej pätnástky od 1.1. 2010