Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2020 Jeseň LEFT
Branding VUB 2020 Jeseň RIGHT
Branding VUB 2020 Jeseň TOP
Článok dňa Z domova Živočíšna výroba

Margita Štefániková: Požiadali sme, aby sa prehodnotil hlavne normatív na dojnicu

Margita Štefániková: Požiadali sme, aby sa prehodnotil hlavne normatív na dojnicu

Prvovýrobcovia mlieka hodnotili rok 2019 po dlhšom čase pozitívnejšími slovami. Situácia sa zlepšila vďaka miernemu zotaveniu nákupných cien mlieka a aj vďaka podporám. V priemere sa dá hovoriť o jednom z tých lepších rokov. Vzhľadom na rôzne výrobné podmienky sú u nás prvovýrobcovia mlieka, ktorí už vedia pokryť výrobné náklady. Pre niektorých chovateľov ale ešte stále výroba mlieka prináša straty. Aj na to v rozhovore poukázala Margita Štefániková zo Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

S priemernou cenou 32,6 centa

Ako hodnotíte rok 2019 z pohľadu prvovýrobcov mlieka?

Rok 2019 možno hodnotiť z hľadiska prvovýroby vcelku pozitívne, ale nebolo veľa dôvodov na veľkú radosť. Tešíme sa hlavne tomu, že to nebol rok krízový. Nákupné ceny mlieka sa mierne zotavili a v priemere za celý rok dosiahli 32,6 centa za kilogram. Na druhej strane sa však opäť zvýšili náklady a to či už z dôvodu nárastu cien energií, alebo z dôvodu nárastu mzdových nákladov spôsobených zavedením vládnych opatrení. Skrátka, keby v sektore prvovýroby mlieka nebola žiadna podpora, na každom kilograme mlieka by prvovýrobcovia mlieka robili stratu zhruba v priemere 8 centov. Samozrejme, to by bolo absolútne neudržateľné a mlieko by sa bez podpory určite prestalo vyrábať.

Aké sú súhrnné podpory na výrobu mlieka? 

Vlani dosiahli v priemere asi 5 centov na kilogram mlieka. Ešte stále je to ale málo na to, aby boli náklady pokryté výnosmi. V priemere v sektore mlieka teda ešte stále vychádza strata na úrovni okolo 3 centy na kilogram mlieka. Nedá sa povedať, že všetci prvovýrobcovia mali stratu. Máme medzi sebou prvovýrobcov, ktorí sa do výrobných nákladov zmestia, dokonca takých, že už vedia vyrobiť malý zisk. Ešte stále sú však aj prvovýrobcovia, ktorí robia pri mlieku stratu. V zásade je výška výrobných nákladov priamym odrazom výrobných podmienok, ktoré sa ovplyvniť nedajú, ale u niektorých podnikov je potenciál na zlepšenie ekonomiky mlieka cestou nárastu úžitkovosti cez zlepšenie ustajňovacích podmienok, zlepšenie výživy, zlepšenie manažmentu stáda, zdravotného stavu zvierat, reprodukčných ukazovateľov, a iných podmienok. Ale tu sa už dostávame do akéhosi začarovaného kruhu, lebo toto všetko si zas vyžaduje istú výšku investícií, ktoré sú v súčasnosti limitujúcim faktorom rozvoja mnohých podnikov.

Tri krízy za 10 rokov

Ako hodnotíte opatrenie Zelená nafta?

Prvovýrobcovia mlieka dostali v roku 2019 k dispozícii aj podporu vo forme tzv. Zelenej nafty. Za túto formu podpory sme vďační Vláde SR a hlavne rezortnej ministerke Gabriele Matečnej, ktorá ju presadzovala. Ale zase je tu niečo, čo by mohlo byť lepšie. Každý, kto robí mlieko dobre vie, že toto opatrenie malo „dlhý pôrod“ a bolo zahalené rúškom tajomnosti až do posledku. Vedeli sme o sadzbe, ktorá bola stanovená zákonom, ale dlho sa šepkalo o tom, aké budú normatívy na jednotlivé kategórie zvierat a plodín. Keď boli  tieto normatívy zverejnené, otvorili sa mnohé diskusie. Keď už hovoríme v reči čísel, cez túto formu podporu dostali prvovýrobcovia v priemere jeden eurocent na každý kilogram mlieka. Natíska sa otázka, či by si tento sektor, ktorý sa považuje za ťažký priemysel poľnohospodárstva nezaslúžil viac. Argumentov je veľa, za posledných 10 rokov sektor prvovýroby mlieka prežil 3 vážne mliečne krízy. Je dlhodobo investične poddimenzovaný a je veľmi náročný na pracovnú silu, ktorá nemá o tento sektor záujem. Nechceme byť nevďační, ale je na zváženie, či je Zelená nafta naozajstná podpora, alebo len istá forma kompenzácie nárastu nákladov cez zvýšenie minimálnej mzdy, príplatkov za prácu nadčas, za dni pracovného pokoja, počas sviatkov a preplácanie dovoleniek.

Aspoň 200 litrov na dojnicu

Aké sú očakávania prvovýrobcov mlieka pre rok 2020?

Očakávania sú veľké. Ešte minulý rok sme otvorili rokovania s ministerstvom na zlepšenie situácie v oblasti Zelenej nafty a zavedenia aj iných systémových opatrení, ktoré by mohli prispieť k zlepšeniu v sektore mlieka. Už som naznačila, že normatívy, ktoré boli stanovené, sú pre kategórie mliekového dobytka veľmi nízke. Požiadali sme, aby sa prehodnotil hlavne normatív na dojnicu.

Na akú výšku? 

Chceli by sme, aby sa blížil k úrovni asi 200 litrov nafty na jednu dojnicu a rok. Očakávame, že vedci si znovu sadnú za stôl a narátajú všetky náklady a všetku spotrebu nafty, ktorá súvisí aj s výrobou krmovín a tento normatív sa nám zvýši a tým by mohla narásť aj podpora.

Čo očakávate? 

Veríme, že príde vláda, ktorá bude mať rozvoj poľnohospodárstva vrátane sektoru mlieka vo svojich prioritách a bude ho podporovať. Taktiež dúfame, že nepríde ďalšia mliečna kríza, že vyrobíme toľko mlieka, ktoré je trh schopný prijať a že sa aspoň mierne zvýši úroveň nákupnej ceny, čo by mohlo prispieť k zlepšeniu situácie v sektore mlieka.

Strata v objeme 500 miliónov eur

Rok 2020 sa nesie aj v znamení prípravy Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Máte očakávania aj v tomto smere?

Áno, príprava novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky rezonuje v našom zväze od minulého roka. Urobili sme analýzu s dosahmi realizácie Spoločnej agrárnej politiky na sektor mlieka od roku 2004, kedy sme vstúpili do EÚ až po rok 2019. Taktiež sme sa v dokumente nevyhli tomu, čo očakávajú prvovýrobcovia od novej agrárnej politiky. V analytickej časti nám vyšli veľmi smutné čísla, ktoré nám ukázali, že slovenský sektor prvovýroby mlieka je na „šikmej ploche“.

Čo to znamená? 

Tak napríklad za 15 rokov členstva SR v EÚ sa dosiahla v slovenskom sektore mlieka kumulovaná strata v objeme vyše 500 miliónov EUR. Nečudo teda, že sa stavy dojníc prepadli o 40 percent a počet prvovýrobcov sa znížil o polovicu. Je preukazné, že sektor prvovýroby mlieka je investične dlhodobo poddimenzovaný a existuje voči nemu veľký investičný dlh. Najstaršie maštale, v ktorých sa chovajú zvieratá mliekového hovädzieho dobytka majú priemerný vek takmer 50 rokov!

To asi ide ruka v ruke s negatívnym saldom zahraničného obchodu a iných ukazovateľov.

Je jednoznačné že ak bude vôľa, aby sa zlepšili podmienky pre podnikanie slovenských prvovýrobcov mlieka, určite bude musieť prísť k zmenám Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Na základe analýzy potrieb prvovýrobcovia mlieka očakávajú mnohé opatrenia na zlepšenie konkurencieschopnosti a to zvýšenie investícií do sektoru prvovýroby mlieka, zvýšenie priamych platieb, zvýšenie sadzieb na welfare zvierat, zvýšenú podporu ANC oblastí, zriadenie rizikového fondu a opatrenia na zlepšenie postavenia prvovýrobcov v reťazci mlieka.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk - Margita Štefániková

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1579 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

1 komentár

  1. jm
    29. januára 2020

    Dúfam že môj príspevok nebude považovaný za provokáciu. No nedokážem sa stotožniť s normatívom ktorí je použitý pri zelenej nafte na živočíšnu výrobu.
    Hlavne kategórie :Dojnica 146 l/D ,Dojčiaca krava 114 l/D a Kôň nad 3 roky 121 l/D.Skúste tento normatív nejako opodstatnene vysvetliť. Ďakujem.

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.