František Macko je pôvodným povolaním projektant v oblasti poľnohospodárskych technológii. Po zmene spoločenských pomerov, ale neváhal a rozhodol sa začať farmárčiť.

V súčasnosti hospodári na 180 hektároch pôdy a ako hovorí, jedinou cestou je intenzifikácia výroby.

„Slušne môžete vyžiť, aj keď hospodárite na menšej výmere. Tí, čo robia na sto až tristo hektároch pôdy intenzívne, môžu dosahovať veľmi dobré výsledky, z ktorých môžu reprodukovať svoju výrobu. Aj v súčasných časoch vedia prežiť a dokonca rozširovať výrobu,“ tvrdí F. Macko.

Takto optimisticky môžete hovoriť ale len vtedy, ak dosahujete naozaj perfektné výsledky. A tie, hospodár zo Šariša, má. Hektárová úroda pšenice 7 ton, jačmeňa 6 ton a zemiakov, ktoré sypú bez závlah viac ako 45 ton z hektára, svedčia naozaj o zvládnutí agrotechniky.

„Pri tejto intenzite, vieme aj pri súčasných veľmi nízkych cenách udržať ekonomiku výroby k spokojnosti,“ hovorí F. Macko.

Ten patril na začiatku deväťdesiaych rokoch aj k priekopníkom pestovania maku. V začiatkoch túto plodinu pestoval na približne 30 – 40 hektároch pôdy. A ako sám tvrdí, v tom čase to bola naozaj lukratívna plodina. Od pestovania ho ale postupne, tak ako mnohých, odradili byrokratické prekážky.

Až teraz, keď sa novelizoval zákon, ktorý upravoval pestovanie maku, aj tento farmár z východného Slovenska uvažuje, že sa k pestovaniu tejto plodiny vráti.

Pretože, ako vraví svetový odborník na mak Jan Vašák, jedine pri maku neplatí to, čo pri ostatných plodinách a tovaroch. A to, že keď je niečoho veľa, tak to má nízku cenu. Podľa tohto odborníka, maku dokážeme umiestniť na svetových trhoch koľkokoľvek. Dôležite je, že sa odstránili bariéry v jeho pestovaní. Teraz je už len na roľníkoch, či túto šancu využijú.