Na Slovensku funguje čoraz viac fariem špecializovaných na chov divej zveri. Farmové chovy raticovej zveri sa zakladajú najmä kvôli zvýšenému záujmu o produkciu mäsa, chovných zvierat, ale tiež na produkciu plemenných zvierat.

„Pri produkcii mäsa, čiže diviny, treba rozlišovať divinu z „voľnej prírody“ a z farmového chovu. Pokiaľ ide o divinu z voľnej prírody, respektíve zo zverníc, ide prevažne o staršie jedince, ktorých mäso nemá až také výživové a senzorické vlastnosti ako divina z farmy. Na farmách vo svete a v Európe sa chovajú zvieratá maximálne do veku 1,5 roka. Po mnohých výskumoch môžeme konštatovať, že takéto mäso je kulinársky najhodnotnejšie a zo všetkých druhov mäsa má najlepšiu kvalitu. Je jemné, má nízky obsah cholesterolu, primerané množstvo minerálov a dostatok železa,“ informoval nás Jaroslav Pokorádi, prezident Slovenskej asociácie chovu jeleňovitých (SADF) a riaditeľ inseminačnej stanice pre jelene, daniele a muflóny v Pezinku.

Na farmách sa chovajú len pôvodné druhy
Chovné či plemenné zvieratá sú väčšinou také zvieratá, u ktorých sa sledujú individuálne vlastnosti – predovšetkým denné prírastky, konštitúcia tela, stavba a rozloženie parožia, pôrodné hmotnosti, fyziológia pôrodu alebo temperament.

Niektoré farmy alebo šľachtiteľské chovy ponúkajú aj plemenné knihy, respektíve rodokmene, a to aj s 3 – 4 generáciami dozadu.

„Treba povedať, že na Slovensku, ale aj v Európe, sa chovajú len pôvodné druhy zveri, ktoré síce mohli byť chované v iných regiónoch sveta, ale pôvod majú domáci. Takéto plemenné zvieratá majú väčšinou nezameniteľné označenie a ušnú známku v kombinácii s mikročipom alebo DNA testom. Tieto daniele a jelene chované na farmách sú rovnaké ako tie z voľnej prírody, respektíve zo zvernice, ale na chovnej farme im chovatelia dokážu zabezpečiť aj welfare – teda bezstresový chov a komplexnú výživu. To sú hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú vonkajší prejav genetiky – fenotyp. Som presvedčený, že na farme dokážeme – pri vhodnom prostredí – vyťažiť z danielov či jeleňov až 80 percent z ich genetického potenciálu. Vo voľnej prírode je to v dôsledku pôsobenia predátorov, kolobehu života v prírode a obmedzenej výživy maximálne 40 percent. A preto tie rozdiely,“ uviedol prezident SADF.

Farmové chovy divej zveri začali u nás fungovať už v 80-tych rokoch minulého storočia, kedy vznikali takzvané zverofarmy, a to najmä danielov. V princípe sú naše chovy orientované tak, ako inde v Európe – na chov pre mäso alebo predaj živých chovných zvierat. Farmy sú skoro v každom okrese, od Michaloviec cez Košice, Starú Ľubovňu, Zvolen, Nitru až po Pezinok. Sú v podstate po celom Slovensku – od „mikrofariem“ s niekoľkými ármi až po farmy s rozlohou niekoľko desiatok hektárov.

Myslia na welfare aj na genetiku
„Zosúladenie zákonov a usporiadania fariem s dodržiavaním welfare zvierat je úlohou aj našej asociácie a štátnych orgánov. Práve Slovenská asociácia chovu jeleňovitých začína koordinovať fungovanie týchto fariem. Asociácia je profesionálnou organizáciou a slúži najmä pre svojich členov v oblasti budovania fariem, zverníc, ale aj výživy, genetiky a veterinárnej starostlivosti,“ uviedol J. Pokorádi.

„V roku 2007 vznikla prvá Inseminačná stanica pre daniele, jelene a muflóny, ktorá pozostáva z farmy jeleňov, inseminačného laboratória a molekulárno-genetického laboratória. Tým sa posúva chov farmovej zveri na najvyššiu úroveň v Európe, pretože zver nie je posudzovaná len na základe toho, ako vyzerá, ale vieme sa jej dostať aj „pod kožu“ – až na úroveň DNA. Hlavným zmyslom je možnosť „konzervovania pôvodnej genetiky“ jeleňov, danielov a muflónov v danom regióne. Takto môže byť na niekoľko desiatok rokov uchovaný pôvodný genofond divej zveri od Vihorlatu až po Malé Karpaty. To, že to nie je určené len pre chovateľov, ale aj pre poľovníkov, vyplýva z faktu, že spermie sa môžu odobrať aj post mortem, čiže po odpoľovaní trofejných zvierat. Ďalšími cieľmi asociácie je zachovanie pôvodných línií v daných regiónoch, produkcia zdravých a životaschopných chovných zvierat pre následnú produkciu kvalitných zvierat,“ dodal Jaroslav Pokorádi.