Globálne otepľovanie sa nevyhýba ani Slovensku, dokážu sa s jeho následkami vysporiadať domáci pestovatelia? Ako sa im darí zabezpečiť, aby v regáloch Kauflandu bol dostatok slovenskej zeleniny a ovocia?

Zmena klímy spôsobuje problémy

Údaje Územnej štúdie Slovenska o zmene klímy našim poľnohospodárom neprinášajú dobré správy a potvrdzujú, že globálne otepľovanie sa v krajine môže do roku 2075 prejaviť rastom priemernej teploty vzduchu o 2 až 4 stupne Celzia. Takéto klimatické zmeny neboli u nás zaznamenané za posledných dvanásťtisíc rokov, ale čo to znamená v praxi?

Teplotné podmienky Podunajskej nížiny sa presunú na Liptov a veľmi pravdepodobne nepriaznivo ovplyvnia vodnú bilanciu, zvýšia ohrozenie biodiverzity aj ľudského života, no budú mať tiež dopad na biologické výroby ako lesné hospodárstvo, rybárstvo a poľnohospodárstvo.

Zemiakom sa pri vyššej teplote nedarí

Pre domácich farmárov môžu byť kritické najmä nedostatok vody a výkyvy počasia, prívalové dažde aj dlhotrvajúce obdobia sucha, čo zvýši nutnosť zavlažovať ornú pôdu. Že globálne otepľovanie sa na Slovensku za posledných sto rokov prejavilo nárastom priemernej ročnej teploty vzduchu o 1,1 stupňa Celzia, potvrdzujú aj pozorovania, ktoré od roku 1901 pravidelne prebiehajú v hurbanovskom observatóriu. Dvanásť najteplejších rokov v histórii krajiny sme zaznamenali od začiatku 90- tych rokov a za poslednú storočnicu došlo aj k poklesu atmosférických zrážok o 5,6 %.

Predseda slovenského Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu potvrdzuje, že tieto problémy pociťujú slovenskí pestovatelia už dlhodobo. „Typickým príkladom sú zemiaky, ktorých pestovanie sa zo severných regiónov presúva do južných oblastí, kde je viac vody, ktorú táto plodina potrebuje. Neprospievajú im však ani vysoké teploty, pretože ak presiahnu 25 stupňov, zemiaky jednoducho prestávajú rásť. Dodávatelia tak aj napriek sústavnému zavlažovaniu nemajú takmer žiadny prírastok úrody,“ vysvetľuje Jozef Šumichrast.

Extrémy počasia sú stresom pre plodiny

Aj Adrián Nagy, ktorý neďaleko Dunajskej Stredy obhospodaruje rozlohu 56 hektárov, tvrdí, že extrémy počasia, suchá či časté lokálne zrážky ovplyvňujú jeho prácu viac, než sa zdá.

„Pre rastliny je to stresová situácia, ktorá im spomaľuje rast a zároveň zvyšuje riziko, že ich napadnú rôzne choroby a nákazy. Ak je príliš suché počasie, môžeme síce polia zavlažovať, no keď sa k tomu pridajú vysoké teploty, plodiny dostávajú obmedzený príjem živín a pri prebytku vody ich často napádajú hubové ochorenia,“ hovorí konateľ spoločnosti Adkon, ktorá čerstvú zeleninu dodáva aj do predajní Kauflandu.

Reďkovka, kel, kapusta, kukurica, lahôdková cibuľka, ale aj biely, zelený či fialový karfiol, to všetko z farmy v Jahodnej putuje do regálov obchodného reťazca, kde pri nákupe zákazník často ani netuší, čo všetko sa skrýva za každým vypestovaným kusom zeleniny. O to viac, ak sa pod to podpisujú dôsledky globálneho otepľovania.

Pomáha testovanie nových odrôd a kvapkový zavlažovací systém

„V minulosti sme s počasím nezažívali toľko extrémov. Štyri ročné obdobia boli jednoznačne porovnateľné, no dnes to vyzerá skôr tak, akoby sme zo zimy prechádzali rovno do leta,“ pokračuje Adrián Nagy.

Aj preto sa, podobne ako ďalší poľnohospodári, musí neustále prispôsobovať zmeneným klimatickým podmienkam. Napríklad tak, že používa netkané fólie, snaží sa zavlažovať efektívnejšie aj pomocou kvapkového zavlažovacieho systému, testuje odolnejšie odrody, mení termíny výsadby či sejby.

„Miernejšie zimy síce dovoľujú plodiny vysádzať skôr a v niektorých rokoch sa dá dokonca dosiahnuť aj skorší zber úrody, problémom sú však výkyvy počasia a silnejšie jarné mrazy. Zároveň musíme zeleninu oveľa viac zavlažovať.“

Vody ubúda

Údaje Územnej štúdie Slovenska o zmene klímy však upozorňujú, že pokles atmosférických zrážok a rastúca teplota narúšajú aj prirodzený vodný cyklus. Podľa scenárov pre časové horizonty rokov 2010, 2030 a 2075 klesne kapacita zásob povrchovej vody na 12,05, na 11,05 a 9,42 miliárd metrov kubických, zatiaľ čo prietoky sa znížia o 4, 12 a 25 percent. Jej zásoby teda ubúdajú aj na Slovensku a ako tvrdí Jozef Šumichrast, alebo domáci pestovatelia presedlajú na konvenčné plodiny bez potreby vody a s rizikom nižších či žiadnych úrod, alebo budú potrebovať vodu na závlahu zeleniny, zemiakov, ovocia, cukrovej repy, prípadne kukurice a časom asi aj konvenčných plodín.

„Ak však voda bude chýbať, problémy to spôsobí poľnohospodárom pri pestovaní akejkoľvek plodiny,“ varuje predseda slovenského Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu, ktorý vidí riešenie v budovaní efektívnejšieho závlahového systému a v zadržiavaní vody v krajine.

Slovensko má dobrú polohu aj podmienky na pestovanie

Ani mierne zimy pre zeleninárov nie sú výhra. „Vysoké teploty v zimných mesiacoch sťažujú, ba priam znemožňujú tradičný spôsob skladovania, pri ktorom netreba používať riadenie teploty,“ pripomína Jozef Šumichrast a vymenúva aj ďalšie negatíva globálneho otepľovania. To spôsobuje aj časté búrky a prívalové dažde, no keď počas tohto obdobia dlho prší, rastliny napádajú plesne a rôzni škodcovia.

Znamená to teda, že o pár rokov sa na našich poliach už nebude zberať úroda cibule alebo zemiakov, lebo ju postupne nahradia tropické plody ako citróny či ananásy? Adrián Nagy zo spoločnosti Adkon takýto scenár nepredpokladá, pretože naša krajina má dobrú polohu aj podmienky vhodné pre pestovanie typicky slovenských plodín, len to dnes pestovateľov stojí oveľa viac námahy. Zákazníci Kauflandu tak majú istotu, že v regáloch reťazca počas celého roka nájdu bohatý sortiment čerstvého ovocia aj zeleniny. Aj tých, ktoré vypestovali slovenskí poľnohospodári.