Táto otázka trápi dnes asi väčšinu pestovateľov obilia nielen na Slovensku. Ostatné zasadanie predstavenstva Združenia pestovateľov obilnín začiatkom novembra 2016 hľadalo odpovede a možné riešenia, s ktorými oboznámilo aj vedenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ako aj ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Po žatve roku 2016 presiahla ponuka pšenice, jačmeňa i kukurice domácu spotrebu o vyše polovicu (t. j. 155%). Na Slovensku zostáva vyše 2,5-milión ton obilia, ktoré nemá nádej na spotrebu u nás. Najvýznamnejšou príčinou je neustále znižovanie stavov hospodárskych zvierat, ale aj pokles spracovania pšenice na výrobu liehu a rastúci dovoz pekárenských polotovarov cez obchodné siete. Záporné saldo zahraničného obchodu SR s agrokomoditami sa ďalej prehlbuje a tvorba pridanej hodnoty sa väčšinou presúva za hranice Slovenska.

Problémy s preskladnením zrnín a nízkymi cenami cítia najmä stredoeurópski pestovatelia. Napríklad cena jačmeňa kŕmneho v Bratislave je 95 €/t, kým v tom istom čase je cena v Hamburgu 145 €/t. Aj vopred dohodnuté a termínované obchody sa momentálne plnia s oneskorením. Priamy obchod a voľný trh prakticky stagnuje. Podľa informácií z Pôdohospodárskej platobnej agentúry, zatiaľ (od 1.11. do 24.11. 2016) nikto neprejavil záujem o predaj obilia na intervenčný sklad za stanovenú cenu 101,31 €/t, pri štandardnej kvalite. No zrejme ani táto „záchranná sieť“ Európskej únie nedokáže reálne a dlhodobo vyriešiť nepriaznivú situáciu obilninárov na Slovensku.

Je zrejmé, že je nutné zamyslieť sa nad zmenou v štruktúre rastlinnej výroby na Slovensku, a to najmä v kontexte s vývojom v živočíšnej výrobe, ale aj z hľadiska očakávaných klimatických zmien. Veď napr. výmera olejnín sa za ostatných 40 rokov zvýšila až o 1500% (z 16 317 ha v r.1975 na 244 324 ha v r.2015) a dnes už teplomilné plodiny dosahujú výborné výsledky hoci aj pod Tatrami. Akútne treba tiež riešiť biodegradáciu poľnohospodárskej pôdy a životného prostredia z pohľadu rastúcej spotreby priemyselných hnojív a chemických látok. Do osevného postupu je treba opäť dostať strukoviny, krmoviny, zeleninu, špeciálne a technické plodiny. No zároveň je treba nastaviť produkčný a odbytovo-spracovateľský systém tak, aby existenčne neohrozoval slovenského poľnohospodára.

Podľa názoru Združenia pestovateľov obilnín je treba zamerať sa na riešenie viacerých otázok, najmä:

– Prehodnotiť a nastaviť nástroje spoločnej organizácie trhu Európskeho Spoločenstva tak, aby v priestore únie nevznikali výrazné cenové diskrepancie a umožnil sa voľnejší vnútorný obchod s komoditami

– Systémové nastavenie a doterajšie uplatňovanie Programu rozvoja vidieka na roky 2014-2020 nesleduje a neumožňuje riešenie nadprodukcie. Priepastný rozdiel medzi podnikmi zameranými výhradne na základnú rastlinnú výrobu a podnikmi so širokou produkciou rastlinnej a živočíšnej výroby sa prehlbuje. Prejavuje sa aj v podiele priamych platieb na trvale činného pracovníka a na jeho tvorbe čistej pridanej hodnoty. Je potrebné prijať dlhodobé systémové opatrenia na podporu stabilizácie chovov, pričom prioritou musí byť efektívnosť a stabilita.

–  S tým súvisí aj tvorba pridanej hodnoty – treba riešiť aj nadstavbu, t.j. spracovateľský priemysel pre domáce agropotravinárstvo a služby na vidieku.

–  Pripravovaná európska legislatíva na ďalší bezcolný dovoz asi 1 mil. ton obilnín z Ukrajiny v ďalších troch rokoch môže mať negatívne dopady aj na stabilitu slovenského obilninárstva. Chápeme dôvody spôsobené aktuálnou geopolitickou situáciou, ale treba hľadať iné riešenia.

– Pre perspektívne alternatívne a malotonážne plodiny je treba pripraviť materiálno-technické zabezpečenie fariem, spracovateľské kapacity a najmä koordinovaný postup v rámci všetkých relevantných rezortov vlády Slovenskej republiky.

– Treba posilniť pozíciu výrobcov a spracovateľov pri obchodných rokovaniach s nadnárodnými obchodnými spoločnosťami a vzťah „farmár-spracovateľ-obchodník“ riešiť systémovo.

Súčasný stav hodnotí Združenie pestovateľov obilnín ako vážnu systémovú krízu a preto považuje za prvoradé zorganizovať spoločné stretnutie všetkých zainteresovaných strán s cieľom hlboko reálne rozanalyzovať problémy a navrhnúť postup na riešenie tohto stavu v slovenskom poľnohospodárstve. Je totiž aj cieľom výrobcov obilnín na Slovensku ponúkať žiadaný tovar, v štandardnej kvalite, za primerané ceny a podieľať sa na krajinotvorbe a ochrane pôdy a životného prostredia.