Ak sa Agrocoopu Imeľ podarí uspieť v tohtoročnej súťaži o 110 miliónov eur európskych prostriedkov, stanú sa unikátom. Ich výroba mlieka bude pravdepodobne najmodernejšia na Slovensku. Vďaka predvstupovému programu SAPARD postavili v roku 2004 dve nové maštale a novú dojáreň. Vlani investovali z vlastných prostriedkov do výstavby nového kravína. K úplnej modernizácii chovu a náhrade posledného 60 ročného ustajňovacieho priestoru im chýba postaviť posledný objekt. Veria, že sa im to podarí vďaka podanému projektu na Pôdohospodársku platobnú agentúru.

Slovensko je nad priemerom EÚ

„Živočíšna výroba má oproti rastlinnej výrobe jednu zásadnú nevýhodu. Je ohromne náročná na investície. Nové traktory sú síce drahé, no postaviť maštaľ za 1,5 či 2 milióny eur len z vlastných zdrojov, to je pre poľnohospodára obrovské riziko,“ hovorí Alexander Pastorek, konateľ spoločnosti Agrocoop Imeľ.

Po roku od otvorenia modernej maštale konštatujú, že dojivosť poskočila o 700 litrov mlieka na dojnicu a rok. Ak nastolený trend udržia aj v druhej polovici roka, farma v komárňanskom okrese odovzdá do mliekarne o pol milióna litrov mlieka viac, ako vlani. V lete dokonca za vlastné prostriedky začali s rozsiahlymi rekonštrukciami maštalí, ktoré využívajú len od vstupu Slovenska do EÚ. K úpravám ich inšpirovali skúsenosti, ktoré nadobudli pri prevádzke vlani postaveného objektu.

Moderné a vzdušné priestory sú často limitujúcim faktorom ďalšieho nárastu úžitkovosti a tým aj samotnej efektívnosti výroby mlieka. Slovenskí poľnohospodári sú z hľadiska dojivosti nad priemerom Európskej únie. Ide o výnimočný výsledok, ak si uvedomíme, že 85 percent dojníc chovaných v štátoch EÚ pochádza z krajín pôvodnej európskej pätnástky.

Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka na základe rozsiahlej ankety pred dvoma rokmi zistil, že až 75 percent mlieka pochádza od dojníc ustajnených v priestoroch, ktoré boli postavené pred rokom 1990. Ide o katastrofálny výsledok, ktorý hovorí najmä o tom, ako sme boli ochotní premrhať európske zdroje v chobotnici korupčných schém. Pokiaľ českí prvovýrobcovia aj vďaka projektovým podporám z EÚ investovali, u nás často nenájdeme maštaľ mladšiu ako dvadsať rokov ani v celom okrese.

Z 19 zostalo 6

Agrocoop Imeľ už dve programové obdobia nezískal európske prostriedky na investície. Alexander Pastorek ale s ohľadom na udalosti posledných rokov nenarieka. S úsmevom hovorí, že neúspech v posledných výzvach mu zabezpečil najmä bezproblémový spánok.

Dnes by však rád modernizoval z EÚ zdrojov. Pripravené sú cenové stropy investícií, ktoré síce pri stavbách nie vždy zohľadňujú reálne trhové ceny, ale aj tak pôsobia ako dobrý predpoklad pre spravodlivú súťaž.

Ako predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka sa obáva, či bude dostatok chovateľov dojníc ochotných investovať. Na Slovensku klesol od vstupu do Európskej únie počet prvovýrobcov mlieka o polovicu. Ešte horšie je to napríklad v komárňanskom okrese, kde hospodári aj Agrocoop. Z devätnástich väčších producentov surového kravského mlieka, ktorí tu boli pred tridsiatimi rokmi, zostalo šesť fariem. Alexander Pastorek poukazuje na to, že odklon od prvovýroby mlieka sa na Slovensku zrýchľuje.

„V posledných rokoch bol úbytok prvovýrobcov mlieka približne 10 chovateľov ročne. Dôvody sme videli v tom, že buď zanedbali investície do výroby alebo nedokázali získať zamestnancov do živočíšnej výroby. Vlani už opustilo prvovýrobu mlieka 24 chovateľov, čo je hrozivé číslo. Za prvý kvartál roka 2022 konštatujeme, že s prvovýrobou skončilo ďalších 10 poľnohospodárov. A pri ročnom porovnaní od júna 2021 do júna 2022 musíme konštatovať úbytok až 33 producentov mlieka. Už nám neodchádzajú len tí, čo neinvestovali, ale zdravé, výkonné a moderné podniky. Je to obrovský problém,“ hovorí Alexander Pastorek.

Potrebujete výkon

Agrocoop poskytuje prácu šesťdesiatke zamestnancov a priemerná mzda sa v ich živočíšnej výrobe približuje 1500 eurám. Z tohto dôvodu sa im hlásia do práce aj ľudia z okolia a priemerný vek zamestnancov je 40 rokov. Môžu si tak na trhu práce vyberať. Záujem majú o najlepších a najzodpovednejších. Okrem nadpriemernej výplaty sa zamestnancom odvďačujú aj tým, že v Imeli sa v živočíšnej výrobe nepracuje obvyklých 22 dní v mesiaci, no iba 20. Na prvý pohľad to nie je výrazný rozdiel. Ročne to ale znamená, že tamojší zamestnanci pracujú o celý mesiac menej.

„Samozrejme, tento prístup si môžete dovoliť vtedy, keď vytvoríte dostatok zdrojov. K tomu ale potrebujete výkon – moderné technológie, kvalitných ľudí či optimálny prístup k živočíšnej výrobe,“ myslí si Alexander Pastorek.

Investíciami, ktoré realizuje v živočíšnej výrobe to tak trochu sťažujú mladšej generácii, ktorá podnik postupne preberá. Zrušiť niečo, čo nemá výsledky alebo je zanedbané je oveľa jednoduchšie, ako odísť z modernej výroby, kde sú do jednoúčelových stavieb investované milióny.

„Do piatich rokov budú podnik viesť ľudia, ktorých dátum narodenia je okolo roku 1985. Medzi nimi aj môj syn, ktorý má vzťah k živočíšnej výrobe. Verím, že nemusím mať obavy že s našim odchodom z podniku skončí v Imeli aj chov dojníc,“ uzatvára Alexander Pastorek.