Nepriaznivé počasie spomaľuje žatvu hustosiatych obilnín, znižuje ich kvalitu a ich nízka nákupná cena ohrozuje hospodársku prosperitu družstva v Hornom Bare. TASR to dnes povedal predseda Poľnohospodárskeho podielnického družstva v Hornom Bare v okrese Dunajská Streda Oskar Brezovský.

„Dosiaľ sme ukončili žatvu repky ozimnej. Priemerný hektárový výnos úrody bol 3,1 tony, s čím sme v podstate spokojní, ale cenové relácie sú pre nás nepriaznivé,“ uviedol predseda s tým, že v súčasnosti sa dá repka speňažiť za 240 eur (7230 Sk) až 250 eur (7531 Sk) za tonu, čo je veľmi nízka cena.

Žatvu hustosiatych obilnín začali v Hornom Bare v pondelok (13. júla), vlhkosť bola 16-%.

„Z toho dôvodu stáli stroje, pokračujeme dnes, ale máme obavy, že po minulotýždňových zrážkach bude kvalita horšia ako v predošlom roku,“ poznamenal Brezovský.

Čo sa týka kvantity, predpokladajú stratu 15 až 20 %.

„Zatiaľ sme nespeňažili nič, máme vlastné sklady, vlastnú pozberovú úpravu a podľa toho, ako sa budú vyvíjať ceny, budeme speňažovať,“ vysvetlil predseda a pripomenul, že predpoklad vývoja ceny obilnín nie je vyhovujúci.

„V prípade neskorších odrôd sa ešte očakáva, že akosť bude dobrá, ale na parcelách, kde boli skoršie odrody, zasiahol ich dážď a napršalo až 146 milimetrov, budú s kvalitou problémy,“ informoval Brezovský.

Zdôraznil, že pre slnečnicu a kukuricu je toto počasie ideálne, ale s rizikom, že sa môžu premnožiť rozličné hubové choroby. Zároveň sa obáva, že nákupná cena kukurice bude taká nízka, že nepokryje ani výrobné náklady.

„Súčasná situácia je vážna, žijeme z rezerv. Príjmy máme len z mlieka, ktorého cena je mimoriadne nízka, 17 centov (5,12 Sk) až 18 centov (5,42 Sk),“ upozornil predseda.

Vedenie družstva podľa jeho slov zváži zastavenie výroby mlieka a pozastaví chov kráv. V tom prípade prepustia 10 až 15 zamestnancov živočíšnej výroby, t. j. 50 % pracovníkov.

Brezovský poukázal aj na podstatu problému, ktorá spočíva v odbytovej kríze.

„Žiaľ, trápime sa nerovnomernosťou podmienok hospodárenia,“ povedal. Pre porovnanie uviedol príklad, že západné krajiny Európskej únie dostávajú dotáciu na jeden hektár na úrovni 600 eur (18.076 Sk) až 800 eur (24.101 Sk).

„My dostaneme z Bruselu 155 eur (4670 Sk) až 180 eur (5423 Sk) na hektár. Nebojíme sa konkurencie, ale obávame sa nerovnomernej podpory hospodárstva,“ dodal na záver predseda.