Klimatické zmeny ovplyvňujú tradičný charakter žatvy
Dopady klimatických zmien, najmä väčšie výkyvy teplôt a zrážok ako v minulosti, ovplyvňujú aj tradičný charakter žatvy na Slovensku. Otepľovanie spôsobuje, že prebieha naraz vo viacerých lokalitách, čo si vyžiada viac strojov ako v minulosti. Uviedol to dnes štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR Vladimír Palša v rámci seminára o dopadoch prognózovanej klimatickej zmeny na agrosektor na Slovensku. Podujatie sa uskutočňuje 14. a 15. júla v Bratislave.
Vo svojom príspevku na problematiku klimatických zmien upozornil profesor Milan Lapin z Univerzity Komenského v Bratislave. Podľa toho odborníka Slovensko za ostatných 100 rokov zaznamenalo trend rastu priemernej ročnej teploty vzduchu o 1,1 stupňa Celzia a priemerný pokles ročných zrážok o 5,6 %. Sumy ročných zrážok v letnom polroku sa znížili asi o 20 % na juhu a o 10 % na severe. Vlhkosť vzduchu klesla o 2 až 6 %, najmä v jarných mesiacoch.
„Všetky scenáre predpokladajú zvýšenie teploty vzduchu a klesajúci trend zrážok. Viac ako slnečné žiarenie sa však pod otepľovanie klímy podpisujú skleníkové efekty v atmosfére, to je hlavný problém,“ uviedol Lapin.
Palša upozornil, že otepľovanie narušuje tradičné zvyklosti poľnohospodárov, napr. aj počas žatvy, ktorej obdobie sa v ostatných rokoch skracuje, a to vplyvom stierania typických ročných období, na severe sa žatva začína a na juhu ešte nie je ukončená.
Podľa Palšu v súčasnosti, keď je zber hustosiatych obilnín na juhu Slovenska ukončený v rozsahu 15 – 20 %, poľnohospodári na severe hlásia, že sa aj tam začína žatva.
„To znamená, že tradičný cyklus 16 až 21 dní v pokračovaní žatvy sa vytráca a rozdiel, ktorý v minulosti na Slovensku bol, sa silnejším vplyvom otepľovania už vymazal,“ upozornil.
„Sme svedkami toho, že o tri až štyri roky bude možno sever končiť žatvu za južnými oblasťami Slovenska len o 10 dní, hoci niekedy to bolo 21 dní.“
Následkom tohto nového cyklu sa kombajny medzi regiónmi menej presúvajú, budú menej pracovať, lebo sa naraz bude žať vo viacerých lokalitách.
Pokiaľ poľnohospodári v tejto situácii dokážu obilie zobrať z polí a uskladniť do sýpok v požadovanej kvalite, nič negatívne sa nedeje, dodal Palša. Zber si vyžaduje sucho, a nie silné zrážky. Nie je však nič pre roľníka horšie, ako keď do zrelého klasu naprší a v podmočenej pôde začína napr. pšenica klíčiť v klasoch, čo už klimatické zmeny prinášajú, uzavrel Palša.