Téma Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 naberá na intenzite. Pre mnohých poľnohospodárov znamená nádej na spravodlivejšie financovanie podvýživeného chlebového odvetvia, iní pozerajú na jej prípravu s nedôverou a všímajú si najmä riziká, ktoré môžu domácu produkciu potravín ohroziť.

Najväčším je stropovanie platieb. Táto oblasť SPP rezonovala najviac aj medzi účastníkmi konferencie VÚB Banky, ktorá sa uskutočnila v stredu (15. novembra 2017) v okrese Detva.

Samotný návrh SPP má byť Európskou komisiou zverejnený 29. novembra 2017. Podľa informácií, ktoré unikli z Bruselu na verejnosť, nie je stropovanie súčasťou posledného návrhu. V predchádzajúcej verzii dokumentu sa pritom o stropovaní európskych podpôr hovorilo veľmi konkrétne. 

„Nie som taký optimista, aby som si myslel, že sa stropovanie stráca. Na najvyšších fórach musíme stále robiť maximum, aby neboli naši chovatelia a pestovatelia poškodení,“ hovorí Štefan Ryba, generálny riaditeľ poľnohospodárskej sekcie na rezortnom ministerstve.

Predstavitelia slovenskej aj českej agrárnej samosprávy si od Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 sľubujú spravodlivejšie rozdelenie podpôr.

„Peniaze na hektár potláčajú motiváciu. Jednou z našich priorít je, aby na citlivé komodity nebolo vyčlenených len 15-percent, ale až 30-percent zdrojov. Chceme podporiť živočíšnu výrobu, cukrovú repu, alebo ovocie,“ hovorí Bohumil Belada, viceprezident Agrárnej komory Českej republiky.

Podobne vidí situáciu aj Milan Semančík, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Ten si praje, aby došlo k zníženiu plošnej platby na hektár a takto získané prostriedky boli použité tam, „kde chceme“.

„Našou snahou je z nemotivačne nastavených podmienok urobiť motivačné, aby neplatila úmera, čím menej robíš, tým lepšie sa máš,“ uviedol Milan Semančík.

Diskutéri z radu najväčších prvovýrobných a spracovateľských podnikov nezabudli ani na aktuálne rozpočtové obdobie. Upozornili napríklad na situáciu, ktorá nastala medzi schválením Programu rozvoja vidieka 2014 – 2020 vo februári 2015 a voľbami v marci 2016.

„Bolo veľmi nešťastné, že v roku 2015 bolo vyhlásených 19 výziev. Toľko výziev so 65 zamestnancami nebolo možné vyhodnotiť. Zároveň bolo veľmi zvláštne, že výzvy boli hodnotené na preskačku a neboli vyhodnocované tak, ako boli vyhlasované. Predložených bolo 6 567 projektov, pričom v súčasnosti máme uzavrených približne 2 000 zmlúv v hodnote necelých 600 miliónov eur,“ povedal Juraj Kožuch, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorý sa nevyhol ani téme vyplácania priamych platieb.

Špecifikom minulého roka bolo, že väčšine roľníkov neprišli dotácie na účet už v decembri, ale počas prvého polroka 2017.

„Ku koncu júna 2017 bolo vyplatených 92-percent priamych platieb. Ak žiadateľ plnil podmienky, tak mal dotácie vyplatené už v decembri,“ hovorí Juraj Kožuch, generálny riaditeľ PPA.

Boli aj poľnohospodári, ktorým boli platby vyplatené až v priebehu júna. Martin Hubinský, segment manažér pre poľnohospodárstvo upozorňuje, že na túto novú situáciu boli pripravení a mali predĺžené čerpanie úverov do konca septembra. Daná situácia by sa v aktuálnom roku nemala opakovať. Dôvody ozrejmuje generálny riaditeľ PPA

„V súčasnosti považujeme Geopriestorová žiadosť o podporu (GSAA) za dobrý nástroj. Chybovosť nám poklesla z 33 na 19 percent, pričom počet hektárov, oproti minulému roku, výrazne vzrástol,“ uviedol J. Kožuch.