Mlieko je v živočíšnej výrobe komoditou, ktorá zabezpečuje poľnohospodárskym subjektom pravidelný prísun prostriedkov. Ako to ale bolo v roku 2013? Nedoplácali na výrobu mlieka naši prvovýrobcovia? A čo predstavené podporné opatrenia v rokoch 2014-2020. Pomôžu rozvoju chovu mliečnych a kombinovaných plemien hovädzieho dobytka? Odstránenie mliečnych kvót je u nás témou, ktorá zatiaľ moc nerezonuje. Čo tento krok môže priniesť? Na všetky tieto otázky sme sa spýtali Margity Štefánikovej, výkonnej riaditeľky Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Ako hodnotíte rok 2013 z hľadiska prvovýroby mlieka a čo očakávate, že bude medzi chovateľmi mliečnych a kombinovaných plemien hovädzieho dobytka rezonovať v roku 2014?

Posledné roky neboli pre slovenských prvovýrobcov mlieka priaznivé a bohužiaľ, ani  minulý rok nebol výnimkou. „Vyššia moc“ zasiahla hneď z jari. Viaceré regióny Slovenska postihli nadpriemerné zrážky, dokonca záplavy, ktoré cez leto vystriedalo obrovské sucho. Toto sa podpísalo pod nižšiu úrodu krmovín, čo následne spôsobilo nielen ďalšie zvýšenie výrobných nákladov, ale aj výpadky dodávok mlieka.

Keď sa pozrieme na rok 2013 z hľadiska čísel?

Za minulý rok sa museli naši spracovatelia uspokojiť s dodávkami, ktoré boli o takmer 25 mil. kg nižšie, ako v roku 2012. Netajili sa tým, že na trhu je málo suroviny, ale napriek tomu neboli schopní za ňu zaplatiť toľko, ako za ňu platia v priemere spracovatelia v Európskej únií. Priemerná cena mlieka síce dosiahla úroveň 32,65 eurocentu na kilogram, čo bolo o 3,19 eurocenta viac, ako v roku 2012, ale na konci roka bola slovenská cena suroviny porovnateľnej kvality až o takmer 5 eurocentov nižšia, ako v EÚ!

Vykrývali nižšie priemerné ceny podpory?

Na jednej strane sa oproti predchádzajúcim rokom mierne zvýšili priame platby na dojnice a opätovne sa zaviedla podpora cez „červenú naftu“, ale na druhej strane sa znížila vnútroštátna podpora, ktorá bola v závislosti od celkovej výšky priamych platieb navyše zmodulovaná až na nulu. Celkovo podpora prvovýroby mlieka za minulý rok dosiahla cca 110 eur na VDJ, čo bolo len cca 1,7 eurocenta na kilogram mlieka. Len pre porovnanie, ešte v roku 2009 podpora predstavovala cca 245 eur na VDJ, čo bolo približne 4,3 eurocenta na kilogram mlieka. 

Tento stav pravdepodobne utlmuje produkciu mlieka na Slovensku

Minulý rokslovenskí prvovýrobcovia mlieka už po šiestykrát zaznamenali stratu. Celková strata za posledných šesť rokov dosiahla vyše 300 miliónov eur.Dlhodobo nepriaznivá situácia spôsobila to, že za minulý rok skončilo s prvovýrobou mlieka ďalších 21 podnikov. Celkovo tak od vstupu Slovenska do EÚ zrušilo prvovýrobu mlieka vyše 200 podnikov, čo je pokles o 30%.

V októbri minulého roka bol ministrom pôdohospodárstva predstavený nový systém podpôr. Výsledkom podpory živočíšnej výroby by podľa ministerstva malo byť naštartovanie chovu hovädzieho dobytka. Zdieľajú podobný optimizmus aj samotní producenti mlieka?

Momentálne je šanca, že schválený systému podpory živočíšnej výroby, ktorý je pripravený na rok 2014 a následne na obdobie rokov 2015-2020, by mohol prispieť k rozvoju prvovýroby mlieka. Pri tých podnikoch, ktoré už skončili s výrobou mlieka je len veľmi malá šanca, že sa k chovu mliečneho dobytka ešte raz vrátia. Ostatní, a našťastie je ich väčšina, vnímajú toto opatrenie ako „svitanie na lepšie časy“. Vedia však aj to, že pre nich je nákupná cena mlieka predsa len to najdôležitejšie, čo im robí tržby za mlieko a už teraz sa obávajú toho, že podpora, ktorá je ešte len sľúbená, by mohla skončiť vo vreckách ostatných účastníkov trhu.

V ďalších fázach reťazca je spracovateľ a obchod, ktoré sú koncentrované. To sa o prvovýrobe na báze odbytových organizácií dá povedať len veľmi ťažko.

Európska aj národná legislatíva umožňuje zakladať producentské organizácie, ktoré sú oprávnené obchodovať s mliekom v objeme do 33 percent národnej produkcie a to treba využiť.

Úroveň združovania prvovýrobcov je na Slovensku veľmi nízka. Máme síce 22 odbytových organizácií, ale sú to malé organizácie, prostredníctvom ktorých sa nakupuje len necelých 30 percent z celkového objemu nakúpeného mlieka. Pre porovnanie, v EÚ sa nakupuje až 58 percent mlieka prostredníctvom odbytových organizácií. Napriek tomu, že naše existujúce odbytové organizácie sú malé, máme evidentné dôkazy o tom, že majú vyššiu vyjednávaciu silu ako samostatné – nezdružené  podniky a vedia vyrokovať výhodnejšie podmienky nákupu, hlavne vyššiu nákupnú cenu mlieka.

O zakladaní a speňažovaní produkcie cez odbytové organizácie pritom hovoríme roky…

Dôvody a argumenty sú ťažko vysvetliteľné. V tomto smere sa nemôžeme sťažovať na to, že by nás európska politika diskriminovala – máme rovnaké šance ako ostatné krajiny a v mnohých krajinách  EÚ sa možnosť veľkého združovania  už začína využívať. Je ťažko pochopiteľné, že na Slovensku sa nevie nájsť jeden líder, ktorý by bol schopný založiť nový právny subjekt, ktorý by združil buď existujúce malé odbytové organizácie alebo samostatných prvovýrobcov mlieka. Obávam sa, že nám opäť „ujde vlak“ a oslabíme si pozíciu na trhu EÚ ešte viac, ako doteraz.

Čas sa pritom kráti. Približne o rok dôjde v európskom priestore k odstráneniu mliečnych kvót. Ako sa prvovýrobcovia pripravujú na túto závažnú zmenu?

V tomto smere sa ich postoje rôznia. Podľa našich pozorovaní možno povedať, že progresívni prvovýrobcovia sa chystajú na odstránenie mliečnych kvót plánovaným nárastom produkcie a pre tých ostatných je to „nočná mora“.

Postoj progresívnych farmárov vychádza zo skutočnosti, že nárast produkcie sa nedá regulovať žiadnym kohútikom –  na zvýšenú produkciu mlieka treba nastaviť stádo v dvojročnom časovom predstihu. Novonarodenej jalovičke trvá zhruba dva roky, pokiaľ začne dojiť. Znamená to, že jalovičky, ktoré začnú dojiť v období, kedy sa chystá zrušenie mliečnych kvót, teda 1. apríla 2015, sa narodili už minulý rok na jar. Preto jednotlivé podniky už teraz vedia zhruba odhadnúť, koľko mlieka sú schopní vyprodukovať v období po zrušení kvót.

Aký vývoj na trhu s cenou mlieka po odstránení kvót predpokladajú európske inštitúcie?

Európska komisia sa pozerá na obdobie po zrušení mliečnych kvót veľmi optimisticky. Odhaduje, že dodávky mlieka sa ustália na úrovni cca 147 miliónov ton a tvrdí, že sa neočakávajú žiadne katastrofické scenáre. Ak by sme aj chceli uveriť tomu, že EÚ celkovo nezaznamená veľké navýšenie produkcie mlieka, otázne stále zostáva, kto toto mlieko vyrobí. Už dlhšiu dobu totiž pozorujeme, že prvovýrobcovia z Holandska, Belgicka, Dánska, Írska a iných krajín sa už istý čas pripravujú na výrazné navýšenie produkcie mlieka. Aj tu sa však nájdu takí, ktorí produkciu mlieka znižujú a dokonca s ňou celkom končia. Preto je ťažké odhadnúť situáciu, ktorá nastane po zrušení mliečnych kvót. Jednoznačne je však potrebné, aby EÚ prijala také opatrenie, ktoré by zabezpečilo, aby sa zachovala produkcia mlieka vo všetkých krajinách EÚ a aby niektoré krajiny zvýšenou produkciou nevytlačili z trhu tie ostatné.

Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka sa snaží presadzovať, aby sa EÚ vo všetkých analýzach nezameriavala len na situáciu na trhu EÚ všeobecne, ale aby sa dopad všetkých opatrení analyzoval aj z hľadiska ich dopadov na jednotlivé členské krajiny EÚ.

Momentálne Európska komisia pripravuje tzv. Observatórium pre trh s mliekom, t.j. nástroj, ktorý by mal prispieť k  zlepšeniu informácií a diskusie medzi účastníkmi na trhu s mliekom EÚ. Zatiaľ sa hovorí o vytvorení web stránky, ktorá by poskytovala informácie o trhu s mliekom v EÚ a vo svete, čo sa týka objemov, cien, obchode, maržiach, atď. Hovorí sa aj o vytvorení diskusnej platformy, ktorá by mala zlepšiť komunikáciu medzi jednotlivými účastníkmi na trhu s mliekom.

Ako to hodnotíte?

Je ťažké hodnotiť, či tieto pripravované opatrenia pomôžu európskemu mliečnemu trhu. Osobne zastávam názor, že sa nemá vopred odsudzovať to, čo ešte neexistuje a preto túto myšlienku nezavrhujem. Samozrejme situácia na trhu s mliekom z celosvetového pohľadu bude veľmi záležať hlavne od vývoja spotreby mlieka. Optimistické scenáre hovoria o tom, že zvýšená celosvetová spotreba mlieka bude vedieť pohltiť zvýšenú produkciu mlieka.