Zadajte hľadaný výraz

Rastlinná výroba Z domova

Funguje tretina závlah, na ťahu je štát

Funguje tretina závlah, na ťahu je štát
insert_photoilustračné foto

Tohtoročné horúce a suché leto dávalo poľnohospodárom zabrať. Málo zrážok a vysoké teploty neprospievali plodinám. No a to možno efektívne eliminovať závlahami. Ešte pred rokom 1989 štát vybudoval závlahy na 320 tisíc hektároch.

Dnes funguje len tretina. Mnohé z čerpacích staníc, ako aj závlahové detaily sú nefunkčné. Ich torzá skončili v kovošrote.

„Keby sme sa mali spoliehať na to, že zaprší, neoplatilo by sa nám zasadiť ani hektár zemiakov, cibule, či kukurice,“ povedal senecký farmár Zdenek Černay. Od apríla idú závlahy na Černayovej farme nonstop.

 Rok 2016 bol pre Zdenka Černaya o niečo lepší, ako ten terajší.

 „Počasie bolo múdre, napršalo, keď bolo treba. Nemusel som veľa zavlažovať. Ušetril som. Zato v tomto roku ma vyjde závlaha na 400 tisíc eur. Denne miniem na závlahy 3-5 tisíc eur,“ konštatuje Zdenek Černay.

 Nie s ľútosťou nad vynaložením peňazí, ale s pochopením faktu, že bez vody by boli jeho polia spustnuté. Až 80 percent výmery jeho polí je pod závlahou. Nechápe tých kolegov, ktorí tvrdia, že oni nemôžu zavlažovať.

 „Je to otázka chcenia,“ tvrdí a rozvíja myšlienku ďalej: „Takmer všade sú predsa nejaké potoky, rieky, studne, rybníky  či nádrže. Je iba otázkou chcenia, či chce roľník tú vodu naozaj využiť.“

 V tomto mimoriadne suchom a horúcom roku zavlaží denne 100 hektárov. O závlahové zariadenie sa stará 17 ľudí. A skutočne vidno, ktoré porasty dostali vodu. Sú životaschopné. Nezavlažené repky mu dali 1,5 tony z hektára, zavlažené 3,5 tony z hektára. A to je naozaj rozdiel. Nelení sa mu cez víkendy, ba aj cez týždeň, keď treba,  presúvať bubny a naťahovať závlahové hadice, byť od skorého rána do večera na poli. Sám sa chopí roboty. 

 „Nelogické je, že farmári, ktorí  majú možnosť zavlažovať, nechcú. Veď globálne otepľovanie postupuje, je čoraz teplejšie a voda sa stáva rozhodujúcejším činiteľom pri roľníčení. Keby zemiaky nedostali vodu, boli by iba ako orechy. A kto by ich kúpil? Bez závlah to dnes naozaj nejde. Ale treba sa o ne aj starať,“ vyslovil starú známu pravdu o tom, že ak chceme, aby nám čosi slúžilo, musíme o to aj dbať.

Na farme vybudovali 5 kilometrov závlah, k cukrovej repe vytláčajú vodu až 13 kilometrov. Stojí to zato. Ale mohlo by byť aj lepšie. Keby štát podporil rekonštrukciu závlah. Brzdí ju napríklad aj to, že zariadenia sú štátne a pozemky, na ktorých sa nachádzajú zase súkromné. Jednoducho, manažment vody v krajine treba doriešiť. Lebo, ako tvrdia klimatológovia, extrémy počasia nezmiznú, iba sa znásobia. A štát by mal zasiahnuť aj keď je už v hodine dvanástej. Alebo chce, aby sa opotrebovaný závlahový systém na Slovensku úplne rozpadol?

Autor článku: Soňa Ludvighová - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: ilustračné foto

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
9 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
jm
jm
4. september 2017 22:34

Tak ako som uviedol v minulosti, bolo by dobré si naliať do čaše čisté víno. Kto je za rozkradnutím celých sústav hydrogenerátorov? Určite toľko kusov agregátov nemohlo skončiť v zlievárňach bez povšimnutia. Je úbohé ak sa nájde jednotlivec ktorí dokáže obviniť poľnohospodára z rozkrádania celých komplexov zariadenia na závlahu ako… Celý komentár »

Lada
Lada
5. september 2017 6:31

Nemyslim si ze tu niekto obvinil prave polnohospodara, vazeny anonym „jm“! Ale pravda je ze zavlahy v pode maju svoje roky a potrebuju vylepsit. Ak ma rolnik so statom zmluvu o dlhodobom prenajme pody, moze investovat do rekonstrukcie hydromelioracii, ktore by sa tym mali stat jeho majetkom. Ald zatial je… Celý komentár »

absolvent SPU
absolvent SPU
5. september 2017 8:48

Myslím si, že závlahy sú dôležitý intenzifikačný faktor rastlinnej výroby, ale k tomu mám pár pripomienok: – kto dopustil, aby sa závlahy rozkradli a zničili? Neboli to práve krátkozrakí poľnohospodári? – prečo vôbec výkupne šrotu brali takéto „tovary“? – prečo tam, kde je vybudovaná závlaha, napr. okolie Piešťan – je… Celý komentár »

jm
jm
5. september 2017 11:06

Pani Lada nikto tu neobvinil polnohospodára to je pravda . No v predošlom článku som si prečítal v jednom príspevku kde padlo obvinenie práve na polnohospodárov z rozkrádania. Viac menej by ma zaujímalo kto spravoval štátny majetok ktorý tieto závlahové zariadenia spravoval a slepo po tichu sa z nich vytratili… Celý komentár »

G.S.
G.S.
5. september 2017 18:29

jm a chceš povedať, že to častokrát neboli práve poľnohospodári, ktorí to rozkradli a predali do kovošrotu? Prípadne ich zamestnanci ,aby si „prilepšili“? V tej oblasti nemáte veľa Cigánov, takže na koho sa vyhovoríte? Nechodili sme hádam my z východu vám kradnúť. Kde skončili bubny , hadice, ventily ,potrubia nad… Celý komentár »

jm
jm
6. september 2017 0:01

GS máš dobrý prehľad . Ibaže ak štát raz do niečoho investoval a ostalo to akoby nepotrebné to neznamená že mal ktokoľvek s tým nakladať takým spôsobom akým nakladal. Ja som sa snažil poukázať na čerpaciu časť ktorá si myslím nebola nikdy priamim majetkom poľnohospodárov. Takže naň nemali celkom dosah.… Celý komentár »

patriot
patriot
6. september 2017 11:37

pan Zdenko Csernai je realne uvazujuci podnikatel-a kona prezieravo a mudro.a aj ostatni v jeho okoli ako je rodinna Firma Agromacaj, p.Domotor,p.Szalai – vedia ze pri zaradeni do osevneho planu plodiny narocne na vodu musia mat zabezpecenu zavlahu. Konaju a napreduju. Verim ze nove vedenie Hydromelioracii s.p. pripravi pre svojho… Celý komentár »

G.S.
G.S.
6. september 2017 18:54

jm. zhodneme sa v tom, že napríklad Hydromeliorácie ako štátny podnik by bolo rozumnejšie zrušiť a závlahy ako také previesť do nejakej verejnej neziskovky, kde by mali podiel aj farmári , ktorí majú o závlahy záujem. A oni nech si ich spravujú a peniaze zaplatené za závlahovú vodu nech idú… Celý komentár »

jm
jm
7. september 2017 10:52

Asi tak ako píšeš. Však táto štátna firma má myslím nejaké vedenie ktoré by malo zodpovedať za majetok štátu čiže náš spoločný majetok. A poľnohospodár ak by mal len platiť a nemať právo aj rozhodovať o chode takejto firmy by skončilo ako vodárne a kanalizácie po privatizácii. Totiž dnes ak… Celý komentár »