Hoci sa s nimi rátalo už v roku 2024, v praxi nefungujú doteraz a navyše je o nich stále málo informácií medzi tými, ktorým by mali slúžiť. Finančné nástroje zostávajú zahalené rúškom tajomstva aj s blížiacim sa koncom prvého kvartálu roka 2025, ktorý je tretím z piatich rokov aktuálnej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ako by mali v praxi fungovať nevedia presne ani banky, ani poľnohospodári. Navyše sa v uplynulých týždňoch ozvali aj názory hovoriace o tom, že finančné nástroje by bolo lepšie zrušiť alebo minimalizovať. Ten, kto by mal tému komunikovať – a teda Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, však o týchto nástrojoch mlčí, čím medzi samotnými poľnohospodármi vyvstáva stále viac otáznikov, aj kritiky.

Nejde o novinku

Finančné nástroje a ich využívanie pritom na Slovensku nie sú novinkou. V minulosti boli spustené aj počas pandémie koronavírusu, kedy sa cez program štátnych úverových záruk dostala v krátkom čase k podnikateľom asi miliarda eur. Hoci skúsenosti teda existujú, do využitia finančných nástrojov pod taktovkou agrorezortu to nateraz viac svetla nevnáša. O tom, ako budú fungovať, vedia nateraz pomerne málo aj banky.

„Štruktúra podpory, ako aj riadenie nástroja v rámci nového Strategického plánu SPP na roky 2021 – 2027 je plne v kompetencii Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Bankový sektor čaká na návrh podmienok finančných nástrojov zo strany ministerstva, je pripravený k jeho prípadnému pripomienkovaniu a následnému podieľaniu sa na uplatňovaní finančných nástrojov,“ uviedla pre poľnoinfo.sk Daniela Gilányi, hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie.

Z odpovede vyplýva, že banky nateraz návrh zo strany ministerstva nedostali. Odpoveď nám pritom zástupkyňa Slovenskej bankovej asociácie zaslala ešte koncom januára. Teraz – v polovici marca, potvrdila rovnaké vyjadrenie. Medzičasom portál poľnoinfo.sk oslovil aj samotný rezort pôdohospodárstva, a to na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Hoci je podľa neho ministerstvo povinné odpovedať, dodnes sa tak nestalo. Vyjadrenie k téme finančných nástrojov neposkytlo ani napriek urgenciám. Podobne sú na tom aj poľnohospodári.

„Informácie o finančných nástrojoch nám boli poskytnuté v čase, keď sa pripravoval strategický plán. Od tej doby nemáme bližšie informácie a nie je známa ani metodika poskytovania finančných nástrojov,“ uviedla pre poľnoinfo.sk Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska.

Čo vieme?

Na finančné nástroje je v Strategickom pláne Spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2027 vyčlenených 278,7 milióna eur. Z toho majú 128,7 milióna eur predstavovať granty a 150 miliónov eur záruky. Tak sa to píše v samotnom Strategickom pláne.

„Realizácia je plánovaná vo forme vyčlenených prostriedkov na záruky – prejavia sa v znížení úrokovej sadzby na úveroch, ktoré budú poskytované farmárom prostredníctvom bánk, a zároveň vo forme bonifikácie časti nákladov projektu, čo sa prejaví ako nenávratný finančný príspevok, ktorým sa splatí istina poskytnutého úveru,“ vysvetlila Daniela Gilányi zo Slovenskej bankovej asociácie.

Rezort ešte vlani v novembri potvrdil, že na príprave finančných nástrojov pracuje.

„Finančné nástroje strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky by mali byť aplikované v druhej polovici roku 2025 a budú sa týkať podpory mladých farmárov a prvovýroby,“ vysvetlil rezort vo svojej písomnej odpovedi z 18. novembra 2024, ktorú vtedy portálu polnoinfo.sk zaslal na základe žiadosti zo zákona.

Poľnohospodári v očakávaní

Obdobie avizované samotným ministerstvom pôdohospodárstva sa teda blíži. Záväznosť vyjadrenia však v kontexte meškania termínov, zakotvených v schválenom strategickom pláne vyvoláva otázky aj u tých, ktorí na zavedenie finančných nástrojov čakajú.

„V zmysle strategického plánu mali byť finančné nástroje zavedené v roku 2024, čo je z pohľadu mladých farmárov pomerne neštandardný a nezodpovedný prístup k povinnostiam dohodnutým pre Slovensko v záväznom dokumente, ktorým je Strategický plán SPP. Privítali by sme čo najskoršie zavedenie finančných nástrojov,“ vyjadril sa Marián Glovaťák, predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku.

Finančné nástroje ako moderná forma

O to, ako by mali finančné nástroje fungovať, sa zaujímajú agropodnikatelia naprieč rôznymi poľnohospodárskymi združeniami.

„V rámci Komoditnej rady pre ovocie, zeleninu a zemiaky sme si vyžiadali bližšie informácie, avšak tie sú pomerne skromné, uvádza sa tam, že Slovensko ako druhý štát z krajín V4 využije pri intervenciách 73.04 a 73.05 modernú formu financovania prostredníctvom finančných nástrojov, čím sa nielen vďaka vysokému objemu alokovanej sumy uľahčí prístup k financovaniu podnikom a farmám všetkých veľkostných kategórií. Vďaka záruke budú úvery dostupnejšie, lacnejšie a bude možné stimulovať rozvoj podnikania napriek globálne sa zhoršujúcemu ekonomickému trendu. Z hľadiska formy poskytnutia sa v informácii uvádza, že by sa jednalo o úver krytý zárukou, úver krytý zárukou v kombinácii s bonifikáciou úrokovej sadzby alebo úver krytý zárukou v kombinácii s grantom,“ vyjadril sa pre poľnoinfo.sk Jozef Šumichrast, predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu SR.

Z pohľadu šéfa zemiakárov by mali finančné nástroje pri dobrom nastavení prispieť najmä k rozvojovým investíciám v sektore a k investíciám, ktoré reálne naplnia nastavené ciele, ako je napríklad zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskych podnikov ich modernizáciou a rozšírenie chovu zvierat.

„Z hľadiska alokácie finančných nástrojov na špeciálnu rastlinnú výrobu je vyčlenených 18 miliónov eur, na živočíšnu výrobu 70 miliónov eur, na modernizáciu poľnohospodárstva (čo je prierezový cieľ) a na obnoviteľné zdroje energie je vyčlenených 76,6 miliónov eur. Alokácia zvyšnej sumy by mala byť pravdepodobne predmetom rokovaní na základe aktuálnosti,“ dodal Šumichrast.

Zrušiť či nezrušiť?

Hoci finančné nástroje sú zakotvené v strategickom pláne, ozvali sa aj hlasy za ich nahradenie priamymi investíciami.

„Vôbec nevieme, čo je pripravené, do akej miery sa chystá táto forma možnej pomoci. Takže tu by som privítal, keby sme sa od ministerstva pôdohospodárstva v novom roku dozvedeli, v akom štádiu príprav sa rezort nachádza. Máme už prebiehajúce programové obdobie a pokiaľ sa nemýlim, určitá suma peňazí musí byť v roku 2025 z tohto rozpočtu minutá. Zatiaľ však neexistujú žiadne výzvy na podávanie investičných zámerov a projektov. Je tu hrozba, že sa dostaneme do rovnakej nezávideniahodnej situácie, ako sme v súčasnosti s rozpočtom predchádzajúceho programového obdobia. Sme zástancami toho, aby sa upustilo od finančných nástrojov a aby sa finančné prostriedky poskytli formou priamych investícií – na zmodernizovanie výroby, zvýšenie konkurencieschopnosti a rozvoja tak živočíšnej, ako aj špeciálnej rastlinnej výroby,“ vyjadril sa Andrej Gajdoš, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory koncom minulého roka pre portál polnoinfo.sk.

Proti rušeniu finančných nástrojov je Agrárna komora Slovenska, ktorá združuje poľnohospodárov najmä v južných oblastiach Slovenska.

„Sme proti tomu, aby sa prostriedky vyčlenené na finančné nástroje presunuli do projektových podpôr. Sme toho názoru, aby boli podpory z finančných nástrojov na jeden subjekt limitované, aby boli prostriedky určené pre čo najširší počet poľnohospodárov,“ uviedla Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska.

Na názor na prípadné zrušenie finančných nástrojov sa portál polnoinfo.sk pýtal aj samotného agrorezortu. Ani na túto otázku odpoveď neprišla.

Najmä rýchlosť

Proti zrušeniu tejto formy podpory argumentujú niektoré združenia poľnohospodárov. Osoh z nich očakávajú najmä menší a mladí agropodnikatelia.

„Tí pre malú výmeru a veľkosť podnikov neboli pre banky doposiaľ zaujímaví. Avšak práve takíto farmári majú veľký potenciál ekonomického rastu. Ďalšou výhodou je rýchlosť. Hovorí sa, že „kto rýchlo dáva, dvakrát dáva“ a dohodnutie úveru v komerčnej banke je omnoho rýchlejšie, ako projektová podpora. Tento ušetrený čas pomôže rozvoju podnikania. Azda najväčšou výhodou je, že časť tohto úveru bude možné splatiť grantovou dotáciou,“ dodal Glovaťák.

Veľmi podobne reagovala Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska.

„Treba povedať, že poľnohospodári, ktorí nemajú špeciálnu rastlinnú výrobu alebo živočíšnu výrobu očakávali, že budú môcť investovať do svojich zámerov prostredníctvom finančných nástrojov. Často sú to poľnohospodári s 500 – 600 hektármi a práve pre nich sme vnímali, že by bol tento nástroj veľmi užitočný. Poľnohospodári by nemuseli ísť cez zdĺhavé projekty a ich vyhodnocovanie na platobnej agentúre, ale o úspechu žiadateľa by rozhodla banka na základe jeho ekonomických ukazovateľov,“ uviedla Helena Patasiová.

Zaslúžia si pozornosť

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora aktuálne stanovisko k finančným nástrojom zhrnula len do stručného vyjadrenia.

„Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora nemá dostatok informácií k téme finančných nástrojov. Práve preto v tomto štádiu nechceme zaujať konkrétnejšie stanovisko k tejto téme. Predpokladáme, že v krátkom čase niekoľkých týždňov by sa mohla rozprúdiť odborná diskusia na túto tému, ktorá by nám mohla priblížiť problematiku finančných nástrojov a viac nás uviesť do tejto problematiky,“ vyjadrila sa Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.

Názory sa rôznia a niektorí poľnohospodári vo finančných názoroch a situácii okolo nich vidia pozitíva, aj negatíva.

„Finančné nástroje sú výsledkom rokovaní pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov viacerých záujmových združení. Za ich zrušenie hovorí veľa nejasností okolo ich implementácie v radoch poľnohospodárov, aj keď v rámci špeciálnej rastlinnej výroby sú finančné nástroje vždy zaradené ako bod programu v rámci organizovania seminárov, kde sa snažíme sprostredkovať aktuálne informácie a skúsenosti z iných sektorov. Za ich využívanie hovoria zas nemalé problémy pri výzvach, ktorými si každý poľnohospodár stretol. Taktiež je výhodou skutočnosť, že poľnohospodár by obdržal grant „na začiatku“, bez zdĺhavého čakania. Nevýhodou a zároveň výhodou bude výška grantu, ktorý určite nebude v takej výške, ako to bolo doteraz, čo bude mať určite vplyv na druh investícií,“ uviedol Jozef Šumichrast zo Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu.

Finančné nástroje by si podľa neho zaslúžili oveľa väčšiu pozornosť a diskusiu naprieč celým sektorom, aby ten nezavrhol niečo skôr, ako o tom bude mať dostatok informácií.

Pákový efekt

Výhody vo finančných nástrojoch vidí aj bankový sektor, ktorý na informácie k ich spusteniu tiež čaká.

„Hlavnou výhodou je, že tento finančný nástroj umožní farmárom, aby si jedným administratívnym úkonom vybavili úver a zároveň nenávratný finančný príspevok. Čas, ktorý farmári zvyknú stráviť administratívnymi úkonmi, sa vďaka tomu môže znížiť až o polovicu, a tak budú môcť venovať viac času svojej hlavnej činnosti – produkcii potravín pre obyvateľstvo,“ vyjadrila sa Daniela Gilányi zo Slovenskej bankovej asociácie.

Na pozitíva poukazuje aj Ján Pokrivčák, ktorý sa v minulosti podieľal na príprave Strategického plánu aktuálnej Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

„Finančné nástroje majú opodstatnenie v slovenskom poľnohospodárstve. Na Slovensku aj v iných členských štátoch EÚ existuje finančná medzera, čo je neuspokojený dopyt životaschopných fariem po úveroch. Mnohé životaschopné farmy v súčasnosti nedostanú úver vôbec, dostanú menší úver ako potrebujú alebo si o úver ani nepožiadajú, lebo by ho určite nedostali,“ vysvetlil Pokrivčák, ktorý pôsobí na Fakultne ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Alokácia určená na finančné nástroje by podľa neho bola doplnená aj súkromnými zdrojmi, čo by prinieslo pákový efekt.

„Jedno euro z Programu rozvoja vidieka by prinieslo dodatočné 4 eurá na investície zo súkromného sektora. Vyššie investície znamenajú nárast konkurencieschopnosti a ziskovosti fariem, zlepšenie potravinovej bezpečnosti, rast kvality produkcie a znižovanie cien pre spotrebiteľov,“ upozornil Pokrivčák.

Podľa neho netreba zabúdať ani na to, že na zavedení finančných nástrojov sa pri kreovaní strategického plánu zhodli poľnohospodári naprieč sektorom.

„Veľkí aj malí, starí aj mladí sa zhodli na užitočnosti finančných nástrojov. Všetky dotazníkové prieskumy, diskusie a workshopy s poľnohospodármi, ktoré sme na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite robili, preferujú finančné nástroje pred investičnými projektovými grantmi,“ uviedol jeden z hlavných tvorcov slovenského strategického plánu.

Chaos vo výzvach

V ich prípadnom zrušení a zámene za priame investície vidí nesystémovosť.

„Priame čerpanie vo forme grantov na Slovensku dlhodobo nefunguje veľmi efektívne a spravodlivo. A máme aj bohaté skúseností s meškaním projektových investičných výziev. Dobre nastavené finančné nástroje dokážu vyriešiť aj obrovské problémy, ktoré Slovensko má s financovaním poľnohospodárstva prostredníctvom investičných grantov. Investičné projektové výzvy sú dlhodobo nepravidelné, zle načasované, zameranie výziev nereflektuje potreby poľnohospodárov a celý proces je zdĺhavý a prebyrokratizovaný, čo brzdí tak potrebné investície do slovenského poľnohospodárstva,“ pripomenul Ján Pokrivčák.

Svoje o tom vedia aj poľnohospodári, ktorí sa zapojili do posledných investičných výziev. Zatiaľ čo niektorí stále čakajú na vyhodnotenie, iní vrátili projekty späť do zásuvky, keďže výzvu 74/PRV/2024 s finančnou alokáciou 50 miliónov eur rezort vlani vyhlásil a tento rok zrušil. Rozhodnutie minister odôvodnil aj informáciami, ktoré sa mali na Slovensku šíriť ohľadne korupcie. Žiadosti vo výzve podalo 722 poľnohospodárov.

„Ekonomická politika by mala byť transparentná a predvídateľná. Slovenskému poľnohospodárstvu škodia časté a nesystémové úpravy politík a regulácií. Nie je ideálne, keď sa politiky modifikujú pod časovým tlakom, alebo keď sú poľnohospodári nútení investovať do niečoho, čo až tak nepotrebujú, lebo výzva im nedovolí investovať do oveľa potrebnejších projektov. Časť peňazí sa potom minie neefektívne,“ dodal Pokrivčák.