Štyristopäťdesiat účastníkov, vystúpenia zahraničných hostí, odpovede na otázky druhého najvyššieho predstaviteľa v bruselskej hierarchii, ale aj list od slovenského prezidenta. To je v skratke zhodnotená významnosť konferencie, ktorá sa týkala novej agrárnej politiky Európskej únie a uskutočnila sa vo štvrtok (1. marca) v sále nitrianskeho PKO.

Z hľadiska zastúpenia sa na najvýznamnejšom podujatí za posledné roky nezúčastnil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorý v ten deň o 11.00 zvolal na svojom domovskom úrade tlačovú konferenciu – Ďalšie kroky v záujme zvýšenej ochrany spotrebiteľa. Napriek tomu bolo adekvátnych osobností, ktoré vedeli odpovedať niekedy na ostré otázky poľnohospodárov, dostatok.
Jednou z najčastejšie skloňovaných tém bol postupný prepad možnosti Slovenska uživiť svojich obyvateľov. Potravinová sebestačnosť dosahuje najnižšej úrovne zo štátov Európskej únie a pohybuje sa na úrovni 45 percent.

„Budúca spoločná poľnohospodárska politika bude mať za následok ďalší pokles produkcie v nížinných oblastiach a v horských oblastiach prinesie zvyšovanie výmer zelených plôch, to znamená krmovín. Tento nárast ale nebude z dôvodu rozvoja živočíšnej výroby,“ povedal Milan Semančík, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a doplnil, že dôvodom bude skôr nastavenie kritérií, ktoré sa črtá v predloženom návrhu.

Možnosťou ako zvrátiť nepriaznivý stav, by bolo zameranie na produkčných poľnohospodárov a odstránenie diskriminačných kritérií. Tu ale narážame na postoj Európskej komisie, ktorý prezentoval jej vysokopostavený úradník.

„Európska komisia urobila maximum, aby sa nožnice medzi priamymi platbami v nových a starých členských štátoch ešte viac neroztvárali. Bohaté štáty, čistí prispievatelia do spoločnej pokladnice, a ich občania žiadajú, aby sa tieto príspevky znížili, nové krajiny, čistý poberatelia požadujú, aby sa naopak zvýšili“ uviedol Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie.

Istým priaznivým krokom v pripravenom návrhu reformy európskeho poľnohospodárstva je zmiernenie dosahov zastropovania priamych platieb. Súčasný návrh, ktorý prihliada na tridsať percentné ozeleňovanie a odpočet mzdových výdavkov sa našich podnikov, podľa Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, dotkne sumou 1,24 miliónov eur. To je pri celkovom rozpočte 402 miliónov eur určenom na priame platby v roku 2017 v podstate bezvýznamná časť. Napriek tomu, že je súčasný návrh rozpočtu pre slovenské poľnohospodárstva na roky 2013-2020 značne diskriminačný, treba uviesť, že i tak budeme hospodáriť s nezanedbateľným balíkom finančných prostriedkov. Natíska sa preto otázka, ako ďalej. Účastníci konferencie často vzývali zavedenie národnej koncepcie rozvoja poľnohospodárstva, ktorá by prešla naprieč politickým spektrom. Isté je, že ak nedôjde ku konkrétnym návrhom od samotných poľnohospodárov, ktoré zaviažu rezortné ministerstvo a exekutívu k ich napĺňaniu, dôsledok bude ďalšia strata rozmeru slovenského poľnohospodárstva.

„Od roku 2004 do roku 2010 došlo k poklesu poľnohospodárskej produkcie na Slovensku o 17,3 miliardy eur. Najväčší prepad živočíšnej výroby sme zaregistrovali vo výrobe bravčového mäsa, ktorého produkcia poklesla o 58,4 percenta a hovädzieho mäsa o 46 percent! Slovensko sa vo výrobe hovädzieho mäsa podieľa na výrobe Európskej únie len 0,18 percentami. Približne 91 percent trhu s touto komoditou ovládajú staré členské štáty,“ uviedol Milan Semančík.

Náš agrokomplex už dávno dosiahol dno. Teraz je na rozhodnutiach poľnohospodárov a ich tlaku na exekutívu, či dopustíme, že toto pomyslené dno prerazíme a budeme padať ďalej, alebo pomocou možností, ktoré ponúka nová agrárna politika naštartujeme odvetvia, ktoré môžu tento stav zvrátiť.