Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora po zasadnutí valného zhromaždenia vyhlásila štrajkovú pohotovosť. O dôvodoch a požiadavkách hovorí jej predseda Emil Macho.

Čo znamená štrajková pohotovosť?

Valné zhromaždenie dospelo k tomu, že situácia v agropotravinárskom sektore je natoľko vážna, že poverilo vedenie komory, aby vstúpilo do štrajkovej pohotovosti. To znamená, že nebudeme musieť zvolávať valné zhromaždenie, ale stačí rozhodnutie predstavenstva SPPK o tom, aké ďalšie kroky zvolíme aj v prípade nášho demokratického práva, a teda štrajkov, akým spôsobom s týmto právom budeme narábať.

Ako sa toto rozhodnutie rodilo a prečo napokon aj vyplynulo z valného zhromaždenia?

Musím úprimne priznať, a toto všetko počas valného zhromaždenia v pragmatickom a pokojnom duchu zaznievalo, že nikto neočakáva od vedenia ministerstva, ani od tejto vlády, že problémy v poľnohospodárstve a potravinárstve, ktoré sú tu nahromadené za 30 rokov, sa zo dňa na deň vyriešia. My sme si sľubovali, že nastavíme koncepciu, sadneme si za jeden stôl a budeme sa rozprávať, ako stabilizovať agropotravinársky sektor. Bohužiaľ musím konštatovať, že opak je pravdou. Ministerstvo a vláda zatĺkla posledné klince do rakvy slovenského agropotravinárstva, a posledným klincom je aj to, že zmienka o poľnohospodárstve a potravinárstve sa nedostala do plánu obnovy. Toto je pre nás akýsi lakmusový papierik. Poľnohospodári a potravinári cítia potrebu položiť otázku verejnosti – potrebuje táto krajina vôbec poľnohospodárov a potravinárov? Sme skutočne len ľudia, ktorí poberajú dotácie, nič nerobia a sú agrobaróni? Potrebujeme, aby ministerstvo a vláda naopak, vnášali pokoj do poľnohospodárskej verejnosti. Aby spájali malých, veľkých, stredných, rodinných poľnohospodárov, a aby tí mali vytvorené podmienky na to, aby sme skutočne vedeli na Slovensku rozprávať o potravinovej sebestačnosti, o vzhľade krajiny.

SPPK je najväčšou organizáciou v agropotravinárskom sektore, dá sa teda povedať, že nespokojnosť so stavom v sektore je plošná?

Treba si uvedomiť, že SPPK, to nie sú  len poľnohospodári. SPPK zastrešuje zväzy, ktoré spájajú napríklad hydinárov, ovocinárov, zeleninárov, chovateľov dobytka, oviec, kôz, zastupujú takisto zemiakarov, potravinárov a mnohých ďalších. To znamená, že so stavom v agrosektore nie je nespokojná len nejaká časť poľnohospodárov, ale hovoríme o prierezovej nespokojnosti vo vzťahu k týmto segmentom.

Bol krok vyhlásiť štrajkovú pohotovosť nevyhnutný?

Takýto vývoj sme si ani my sami nepredstavovali, že po necelých siedmych mesiacov od volieb budeme v štrajkovej pohotovosti. Avšak vzhľadom na absolútnu absenciu koncepčnej komunikácie vo vzťahu k spoločnej poľnohospodárskej politike, vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, absolútne nepremyslené a často až populistické kroky vo vzťahu k Slovenskému pozemkovému fondu nás viedli k tomu, že sme štrajkovú pohotovosť museli vyhlásiť. My už inú možnosť nevidíme. Po tom, ako sme vyzbierali 700 podpisov od poľnohospodárskych subjektov, ktorí zamestnávajú desiatky tisíc ľudí, po tom, ako sme pred týždňom informovali premiéra, že situácia v sektore je vážna, poverilo valné zhromaždenie vedenie komory na vstup do štrajkovej pohotovosti.

Vy ste už v uplynulých dňoch aj týždňoch verejne signalizovali nespokojnosť, spomínali ste list premiérovi, dostali ste nejakú odozvu?

Bohužiaľ, žiadnu spätnú väzbu sme z úradu vlády nemali. Musím však pozitívne zhodnotiť dnešnú (nahrávané: 7.10.2020) reakciu premiéra na novinársku otázku týkajúcu sa vyhlásenia štrajkovej pohotovosti, keď sa vyjadril, že potrebuje dva-tri dni na to, aby sa zoznámil s problematikou, aby zaujal stanovisko. To vnímame pozitívne.

Aké sú vlastne vaše požiadavky v rámci štrajkovej pohotovosti. Aké kroky by malo ministerstvo, respektíve vláda urobiť, aby naozaj nedošlo k ostrým štrajkom v uliciach?

My si v prvom rade potrebujeme sadnúť za jeden stôl. Je evidentné, že si s rezortným ministrom nerozumieme. Máme pocit, že my hovoríme o voze a on o koze. Nejakým spôsobom si musíme začať rozumieť. Potrebujeme vniesť do debaty pokoj, aby tu neboli vytvárané dva pomyselné sektory – nejakí veľkí a nejakí malí. Tí, ktorí za všetko môžu a tí, čo za niečo bojovali. Nie. My sme všetci na jednej lodi. Potrebujeme aj úrad vlády upozorniť na to, že si s rezortným ministrom nerozumieme. Treba povedať, že kritiku vo vzťahu k ministerstvu nevyjadrujeme len my, ale sú to aj bývalí poradcovia ministra, ktorí poodchádzali a je to aj predseda parlamentného výboru pre poľnohospodárstvo. Čiže my potrebujeme situáciu upokojiť a povedať si, ako ďalej.

Čo konkrétne chcete, aby sa do plánu obnovy reálne dostalo?

Treba uviesť veci na správnu mieru. Mali sme minulý týždeň tlačovú besedu nášho rezortného ministra, aj s ministrom financií, kde bolo deklarované, že ministerstvo žiada do plánu obnovy 2,4 miliardy eur. Boli prezentované reformy, ktoré minister žiada a na ktorých sa aj my zhodujeme. Bohužiaľ sme v tomto reformnom pláne reálne za tých uplynulých pár dní nič nenašli. Čo my považujeme naozaj za minimum, ktoré by tam za rezort malo byť, je v prvom rade toľko deklarovaná zelená krajina. Pretože tá súvisí aj so závlahami, s hydromelioráciami, zadržiavaním vody v krajine. Rovnako tam chceme investície do potravinárstva a spracovateľského priemyslu. Jednoducho opatrenia, ktoré nás posunú k potravinovej sebestačnosti. To však znamená, že nechceme byť na 100 percent sebestační, ale aby sme si v reformnom pláne povedali, čo je potravinová sebestačnosť, a v čom chceme byť sebestační.

O sebestačnosti sa v uplynulých mesiacoch naozaj veľa hovorí aj zo strany ministerstva, čo to znamená vo vašom ponímaní?

Sebestačnosť z nášho pohľadu, uvedomujúc si rok 2020, znamená byť sebestační v základných komoditách. Pre nás je to hovädzie a bravčové mäso, hydina, ovocie a zelenina a s tým súvisiaci rozvoj vidieka. To je základ, ktorý chceme, aby sme dosiahli. A tu si s ministerstvom nerozumieme. Pochopenie základnej premisy cez prizmu roku 2020 a síce, že keď vyrábame napríklad ošípané za 1,30 eur nákladov a predávame to dlhodobo za euro, nikto to robiť nebude. Pretože aj poľnohospodársky subjekt je podnikateľský subjekt a musí zarábať. Dofinancovanie sektora je nevyhnutné. Aj slovenskí poľnohospodári nie sú spokojní s tým, ako je nastavená dotačná politika EÚ. Buď zrušme dotácie v rámci celej EÚ, a bude mať každý rovnaké podmienky na trhu alebo sa budeme musieť prispôsobiť systému a podporiť výrobu domácimi nástrojmi.