Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2020 Jeseň LEFT
Branding VUB 2020 Jeseň RIGHT
Branding VUB 2020 Jeseň TOP
Článok dňa Z domova Zaujímavosti

Emil Macho: My o voze a minister o koze

Emil Macho: My o voze a minister o koze

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora po zasadnutí valného zhromaždenia vyhlásila štrajkovú pohotovosť. O dôvodoch a požiadavkách hovorí jej predseda Emil Macho.

Čo znamená štrajková pohotovosť?

Valné zhromaždenie dospelo k tomu, že situácia v agropotravinárskom sektore je natoľko vážna, že poverilo vedenie komory, aby vstúpilo do štrajkovej pohotovosti. To znamená, že nebudeme musieť zvolávať valné zhromaždenie, ale stačí rozhodnutie predstavenstva SPPK o tom, aké ďalšie kroky zvolíme aj v prípade nášho demokratického práva, a teda štrajkov, akým spôsobom s týmto právom budeme narábať.

Ako sa toto rozhodnutie rodilo a prečo napokon aj vyplynulo z valného zhromaždenia?

Musím úprimne priznať, a toto všetko počas valného zhromaždenia v pragmatickom a pokojnom duchu zaznievalo, že nikto neočakáva od vedenia ministerstva, ani od tejto vlády, že problémy v poľnohospodárstve a potravinárstve, ktoré sú tu nahromadené za 30 rokov, sa zo dňa na deň vyriešia. My sme si sľubovali, že nastavíme koncepciu, sadneme si za jeden stôl a budeme sa rozprávať, ako stabilizovať agropotravinársky sektor. Bohužiaľ musím konštatovať, že opak je pravdou. Ministerstvo a vláda zatĺkla posledné klince do rakvy slovenského agropotravinárstva, a posledným klincom je aj to, že zmienka o poľnohospodárstve a potravinárstve sa nedostala do plánu obnovy. Toto je pre nás akýsi lakmusový papierik. Poľnohospodári a potravinári cítia potrebu položiť otázku verejnosti – potrebuje táto krajina vôbec poľnohospodárov a potravinárov? Sme skutočne len ľudia, ktorí poberajú dotácie, nič nerobia a sú agrobaróni? Potrebujeme, aby ministerstvo a vláda naopak, vnášali pokoj do poľnohospodárskej verejnosti. Aby spájali malých, veľkých, stredných, rodinných poľnohospodárov, a aby tí mali vytvorené podmienky na to, aby sme skutočne vedeli na Slovensku rozprávať o potravinovej sebestačnosti, o vzhľade krajiny.

SPPK je najväčšou organizáciou v agropotravinárskom sektore, dá sa teda povedať, že nespokojnosť so stavom v sektore je plošná?

Treba si uvedomiť, že SPPK, to nie sú  len poľnohospodári. SPPK zastrešuje zväzy, ktoré spájajú napríklad hydinárov, ovocinárov, zeleninárov, chovateľov dobytka, oviec, kôz, zastupujú takisto zemiakarov, potravinárov a mnohých ďalších. To znamená, že so stavom v agrosektore nie je nespokojná len nejaká časť poľnohospodárov, ale hovoríme o prierezovej nespokojnosti vo vzťahu k týmto segmentom.

Bol krok vyhlásiť štrajkovú pohotovosť nevyhnutný?

Takýto vývoj sme si ani my sami nepredstavovali, že po necelých siedmych mesiacov od volieb budeme v štrajkovej pohotovosti. Avšak vzhľadom na absolútnu absenciu koncepčnej komunikácie vo vzťahu k spoločnej poľnohospodárskej politike, vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, absolútne nepremyslené a často až populistické kroky vo vzťahu k Slovenskému pozemkovému fondu nás viedli k tomu, že sme štrajkovú pohotovosť museli vyhlásiť. My už inú možnosť nevidíme. Po tom, ako sme vyzbierali 700 podpisov od poľnohospodárskych subjektov, ktorí zamestnávajú desiatky tisíc ľudí, po tom, ako sme pred týždňom informovali premiéra, že situácia v sektore je vážna, poverilo valné zhromaždenie vedenie komory na vstup do štrajkovej pohotovosti.

Vy ste už v uplynulých dňoch aj týždňoch verejne signalizovali nespokojnosť, spomínali ste list premiérovi, dostali ste nejakú odozvu?

Bohužiaľ, žiadnu spätnú väzbu sme z úradu vlády nemali. Musím však pozitívne zhodnotiť dnešnú (nahrávané: 7.10.2020) reakciu premiéra na novinársku otázku týkajúcu sa vyhlásenia štrajkovej pohotovosti, keď sa vyjadril, že potrebuje dva-tri dni na to, aby sa zoznámil s problematikou, aby zaujal stanovisko. To vnímame pozitívne.

Aké sú vlastne vaše požiadavky v rámci štrajkovej pohotovosti. Aké kroky by malo ministerstvo, respektíve vláda urobiť, aby naozaj nedošlo k ostrým štrajkom v uliciach?

My si v prvom rade potrebujeme sadnúť za jeden stôl. Je evidentné, že si s rezortným ministrom nerozumieme. Máme pocit, že my hovoríme o voze a on o koze. Nejakým spôsobom si musíme začať rozumieť. Potrebujeme vniesť do debaty pokoj, aby tu neboli vytvárané dva pomyselné sektory – nejakí veľkí a nejakí malí. Tí, ktorí za všetko môžu a tí, čo za niečo bojovali. Nie. My sme všetci na jednej lodi. Potrebujeme aj úrad vlády upozorniť na to, že si s rezortným ministrom nerozumieme. Treba povedať, že kritiku vo vzťahu k ministerstvu nevyjadrujeme len my, ale sú to aj bývalí poradcovia ministra, ktorí poodchádzali a je to aj predseda parlamentného výboru pre poľnohospodárstvo. Čiže my potrebujeme situáciu upokojiť a povedať si, ako ďalej.

Čo konkrétne chcete, aby sa do plánu obnovy reálne dostalo?

Treba uviesť veci na správnu mieru. Mali sme minulý týždeň tlačovú besedu nášho rezortného ministra, aj s ministrom financií, kde bolo deklarované, že ministerstvo žiada do plánu obnovy 2,4 miliardy eur. Boli prezentované reformy, ktoré minister žiada a na ktorých sa aj my zhodujeme. Bohužiaľ sme v tomto reformnom pláne reálne za tých uplynulých pár dní nič nenašli. Čo my považujeme naozaj za minimum, ktoré by tam za rezort malo byť, je v prvom rade toľko deklarovaná zelená krajina. Pretože tá súvisí aj so závlahami, s hydromelioráciami, zadržiavaním vody v krajine. Rovnako tam chceme investície do potravinárstva a spracovateľského priemyslu. Jednoducho opatrenia, ktoré nás posunú k potravinovej sebestačnosti. To však znamená, že nechceme byť na 100 percent sebestační, ale aby sme si v reformnom pláne povedali, čo je potravinová sebestačnosť, a v čom chceme byť sebestační.

O sebestačnosti sa v uplynulých mesiacoch naozaj veľa hovorí aj zo strany ministerstva, čo to znamená vo vašom ponímaní?

Sebestačnosť z nášho pohľadu, uvedomujúc si rok 2020, znamená byť sebestační v základných komoditách. Pre nás je to hovädzie a bravčové mäso, hydina, ovocie a zelenina a s tým súvisiaci rozvoj vidieka. To je základ, ktorý chceme, aby sme dosiahli. A tu si s ministerstvom nerozumieme. Pochopenie základnej premisy cez prizmu roku 2020 a síce, že keď vyrábame napríklad ošípané za 1,30 eur nákladov a predávame to dlhodobo za euro, nikto to robiť nebude. Pretože aj poľnohospodársky subjekt je podnikateľský subjekt a musí zarábať. Dofinancovanie sektora je nevyhnutné. Aj slovenskí poľnohospodári nie sú spokojní s tým, ako je nastavená dotačná politika EÚ. Buď zrušme dotácie v rámci celej EÚ, a bude mať každý rovnaké podmienky na trhu alebo sa budeme musieť prispôsobiť systému a podporiť výrobu domácimi nástrojmi.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1581 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

27 komentárov

  1. Cca
    8. októbra 2020

    No… , neviem , či aj o tej koze niečo vie…

    Odpovedať
    1. Lukas
      8. októbra 2020

      A ty o voze vies nieco ?

  2. Ján
    9. októbra 2020

    Lukas,za reakciu na „príspevok“ ktorý napísal Cca- máš 100 bodov!!!

    Odpovedať
    1. Milan Cimbaľak
      11. októbra 2020

      Macho sa oháňa 700 podpismi od poľnohospodárskych subjektov. Zaujímalo by ma koľko skutočných majitelov majú tých 700 subjektov…. Myslím, že by vyšlo dvojciferné číslo… (a možno aj s jednotkou vpredu…)

  3. Pavel Oršuľák
    9. októbra 2020

    A čo vie Macho o voze? Stále len plače a trasie sa za dotáciami, aby tiekli ako za Matečnej. Dobrý, poctivý a srdcom poľnohospodár dokáže robiť aj bez dotácie. A mimochodom, plán obnovy bol vytvorený na obnovu hospodárstva ktoré bolo postihnuté korona krízou, nuž povedzte ktorí poľnohospodár nezožal úrodu kvôli korone???

    Odpovedať
    1. Pavel Borko
      9. októbra 2020

      Takéto „hrdinstvo“ bez dotácií v prostredí dotovanom z každej strany si môžeyr vyskúšať na vlastnej koži. Za vlastné peniaze.

    2. Lp
      11. októbra 2020

      Napríklad aj ja mám na poli z 24 ha zemiakov ešte 8 ha, lebo slovenské veľkosklady radšej vezmú nemecké zemiaky.

    3. Myxo
      12. októbra 2020

      Tak ako istý pán z východu F.O., ktorý plače ako mu je ublížené a ako ho chcú veľkí zničiť. Či to je už inom… si zistite kto stojí po boku „dedalesa“. Koľko ha pôdy ten pán obhospodaruje a na koho ich má napísané, a aké dotácie poberal za predchádzajúcich vlád a období. A potom tu píšte kto po čom túži a kto za čím smúti…

    4. Ferko
      12. októbra 2020

      a ďalšia pravda o pánovi F.O. je taká, že nie všetko čo sa v televízii o jeho „probléme“ s PPA narozprávalo je aj skutočne tak a pritom v skutočnosti ide len o veci vytrhnuté z kontextu, ktorý sa médiám nehodil, lebo to už nebolo také bombastické 🙂

  4. Nohavica
    9. októbra 2020

    …včerajšia debata na TA3 bola trochu sklamaním…opakovali sa stále tie isté frázy, Macho s Poturnayom boli dokonca dosť submisívny…minister ich mal zasypať argumentami…nebolo to presvedčivé….Hlivák (šéf ÚVO), ktorý šiel po nich, využil krátkosť času oveľa lepšie…

    Odpovedať
  5. pavolh
    9. októbra 2020

    Pan Orsulak dotacie netecu tecie voda polnohospodar ich ma na Slovensku ako aj v Rakusku i ked podstatne menej povedz mi ty poctivy polnohospodar kolko urobis odvodov do statu ? co stale drbes do Macha ved je tu snaha zachranit polnohospodarov ako celok.Ved zacnime mozajku skladat konecne vsetci ak to neurobime skapeme VSETCI.

    Odpovedať
    1. Pavel Oršuľák
      11. októbra 2020

      Pán pavolh pre niektorých vyvolených dotácie naozaj „tiekli“ (obrazne povedané) keď na niktoré tituly dostanú dotáciu 70 a aj 100%, keď kombajn reálnej hodnoty 300 tisíc € ide na projekt za 700 tisíc €, to v Rakúsku isto nemajú. Odvody, koľko mi štát prikazuje a daňový zákon umožňuje. Čo Macho stále drbe do ministra ktorý má úprimnú snahu vykoreniť korupciu, rozkrádanie eurofondov (dobytkára) a tým pomôcť VŠETKÝM poľnohospodárom. Súhlasím len všetci spoločne dokážeme poskladať mozaiku, lebo každý zo svojho uhla pohľadu môže prispieť k riešeniu toľkých problémov v poľnohospodárstve.

  6. Jozef Malina
    9. októbra 2020

    Nemali by byť platené články aj takto označené?

    Odpovedať
  7. Maroš Kovalčík
    9. októbra 2020

    Srdečne Vás pozdravujem všetkých … rád by som zareagoval na príspevok pána Oršuľáka … tento rok práve vďaka pandémii COVOD 19 sme prišli o vyše 30% objednávok na hovädzie mäso, cena bravčového mäsa sa nám prepadla o vyše 22%, cena mlieka nám spadla o 10%, a to všetko práve kvôli zatvoreným školám, reštauráciám, hotelom a podobne … hovorím len o našom podniku, nie všeobecne …
    Máme vlastný bitúnok a malú rozrábku … napriek pandémii z úveru staviame mäsovýrobu a mliekovýrobu na spracovanie našich vlastných surovín na ďalšie mäsové a mliečne výrobky, keďže z poľnohospodárskej prvovýroby nevieme normálne vyžiť … nie sme veľký podnik, obhospodarujeme len 890ha pôdy, máme len asi 830ks hovädzieho dobytka a ročne vyrobíme cca 85000kg vlastného hovädzieho mäsa, cca 50000kg vlastného bravčového mäsa, cca 1,5-1,8mil. litrov mlieka, ktoré potom predávame do mliekarne v Liptovskom Mikuláši a cez 6 vlastných mliekomatov v Poprade a okolí, máme tiež vlastný lom kde ťažíme dolomitický vápenec … robili sme aj zemiaky, či zeleninu no museli sme to pozastaviť keďže ceny boli mizerné, ale radi by sme sa k tomu vrátili, keď budú priaznivejšie podmienky … Nie, pán Oršulák, nerobíme to kvôli dotáciám, inak by sme už dávno nemali napr. výrobu mlieka … viete je ťažko takto nadiaľku vysvetľovať niekomu kto nás nepozná, ako sa snažíme a že každoročne nám stúpnu mzdové náklady len pri 32 zamestnancoch o 20-30 tis. EUR, lebo si to niekto takto vymyslel ale nezaslúžil … Možno ste šikovnejší ako my pod Tatrami a Vám netreba dotácie … Ja osobne som srdcom poľnohospodár, ale to bohužiaľ nestačí … úrodu sme zožali ale počasie nám pod Tatrami tento rok veľmi neprialo, bežne vyrobíme cca 7 t/ha pšenice, 6 t/ha sladovnického jačmeňa ale tento rok to bolo len 4,7 resp. 4,2 t/ha … a práve na vyššie uvedené výkyvy v tržbách je potrebná podpora, tak ako je tomu v okolitých krajinách … Ak by sa úplne zrušili dotácie nie je isté, že ekonomicky silné krajiny by svojich farmárov neopdporili z vastných rozpočtov, pričom slovenský rozpočet by to určite nezvládol … Pán Oršulák, prosím Vás, prestaňme sa vzájomne napádať, a chŕliť jed okolo seba a sadnime si za jeden stôl a začnime sa zhovárať ako pomôcť nášmu poľnohospodárstvu a potravinárstvu a nastavme pravidlá tak, aby sme napĺňali snahu nás všetkých o zvýšenie potravinovej sebestačnosti aspoň na úroveň okolitých krajín a hlavne aby naše rodiny, naši susedia, naši priatelia, kolegovia, známi jedli čerstvé a kvalitné potraviny z našich fariem, no vzájomným osočovaním a delením sa na dobrých a zlých nič nevyriešime … naopak Slovenská republika zostane číslo “ 1 “ v Európskej únii v rakovine hrubého čreva a konečníka u žien aj u mužov aj naďalej a to spôsobujú nekvalitné potraviny, ktoré tu húfne dovážame … S úctou a prianím príjemného dňa, Maroš Kovalčík

    Odpovedať
    1. jozef R.
      11. októbra 2020

      Pán Kovalčík ! Možno sa pár ľuďom nepáči toto: BRATISLAVA. Bol to rozvetvený systém úplatkárstva, ktorý sa začínal dohadzovačmi „ochotných“ podnikateľov a končil sa až pri špičkách štátnej agentúry a oligarchoch v pozadí. Kauza Dobytkár, ktorú polícia rozkrýva už niekoľko mesiacov, je dosiaľ najrozsiahlejším príkladom korupcie na Slovensku.

      Len dosiaľ zdokumentované prípady uplácania dosiahli podľa vyšetrovateľov celkovú výšku vyše desať miliónov eur. Výsledkom je devätnásť obvinených ľudí a tiež obvinenie piatich právnických osôb, ku ktorým môžu ešte pribudnúť aj ďalší.

      Ako mohla schéma fungovať v praxi? Podľa doterajších uznesení zo súdov či uniknutých informácií z vyšetrovania mal celý tento systém množstvo článkov a zložitú hierarchiu, ktorá mala zabrániť rozkľúčovaniu toku peňazí.

      Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22443425/o-com-je-kauza-dobytkar-a-co-odhalila.html

    2. G.S.
      11. októbra 2020

      jozef R. – to sa nepáči nikomu rozumnému. Ja nie som žiaden oligarcha a nedostával som dotácie na stroje a podobne. Podporujem ministra v boji s korupciou. Ale boj s korupciou nie je jedinou náplňou jeho práce. A ja musím pozerať do budúcnosti a nielen do minulosti. Chcem aspoň vedieť čo ma čaká o rok,dva roky a nové programovacie obdobie. Či to zas nebude nejaký sendvič pri ktorom sever zaplatí lepšie zajtrajšky pre juh a práve tých oligarchov. Chcem vedieť ako si už ale reálne predstavuje minister podporu malých a tých , ktorí reálne pracujú a nie mulčujú alebo len sejú obiloviny a energetické plodiny. Ako to bude s podporou produkcie , naftou a kedy reálne začnú robiť pozemkové úpravy. Nič z toho zatiaľ neviem. Ty áno? Keď bol minister taký akčný s neopodstatneným zvýšením nájmu SPF bez ohľadu na reálne využitie pozemkov(zmluvy sú jednoducho pod tlakom podpisované aj na neproduktívne a desaťročia zarastené plochy) a prečo mu vôbec neprekáža nájom pár centov za ha za poľovné pozemky(ŠL majú bežne nájom 12€/ha)? Takže z tohto pohľadu predstava, že ma budú ešte dlhú dobu kŕmiť rečami o „Dobytkárovi“, ma desí. Fakt ma to desí a preto som ochotný podporiť aj Macha, lebo nevidím žiadne reálne kroky pre budúcnosť ale len kopu sľubov. A z tých sa moje kravy nenajedia. A ja takisto.

    3. Jozef Artim
      12. októbra 2020

      Maroš, poznám Tvoj príbeh a som veľmi rád, že si napísal tento príspevok.

    4. Ja L.
      12. októbra 2020

      G:S: To že ostali pozemky zarastené krovím môže SPF, lebo v teréne nekontrolovali, a len všetko sa riešilo od stola. Tí ktorý mali od SPF prenájme štátne pozemky vadí zvýšenie nájomného. Nikto ich nenúti používať ďalej pozemky za zvýšené nájomné. Nájdu sa podnikateľské subjekty /malí či veľký/ ktorý rád zaplatia aj zvýšené nájomné. Keď pozeráme na zvýšenie nájomného, že sa zvýši z 30 eur/ ha na 70 eur/ha tak to prenajímateľom ohromne vadí. Ale že pre cirkev sú ochotný zaplatiť nájomné 150-200 eur na ha tak to im nevadí. Štát nemôže byť do nekonečna „dojnou kravou“. Za zvýšenie nájomného na pozemky od SPF plne súhlasím.

    5. G.S.
      12. októbra 2020

      Ja L. – takže ty sa hlásiš, že dobrovoľne prevezmeš od nájomcov SPF pozemky zarastené desaťročia náletmi, cesty a rokliny a budeš im s radosťou za ne platiť obvyklé nájomné plus daň z pozemkov? Lebo nájomcom ani tak neprekáža zvýšenie nájmu u pôdy zaradenej v LPIS, ale to plošné zvýšenie bez ohľadu na skutočnú možnosť využitia pozemkov. Takže píš kontakt a nech sa nájomcovia u teba hlásia. Predpokladám, že s radosťou platíš bežné nájomné aj súkromným vlastníkom a cirkvi za pozemky z ktorých absolútne nemáš možnosť brať úžitok. Lebo aj za zarastený pozemok so stromami musíš síce platiť daň a nájom ale za vyrúbané stromy im musíš ešte zaplatiť osobitne trhovú cenu. A nebliakaj tu o záujme zo svojej strany. Ja chcem len férové podmienky nájmu. Pozemok s 40 ročným porastom nemôže SPF vyhlasovať za vhodný pre poľnohospodárstvo a nútiť ma za neho platiť zvýšený nájom. Takisto ani za poľnú cestu využívanú verejnosťou.Tak ako štát nemá byť dojná krava, tak ani ja ňou nechcem byť.

    6. G.J.
      12. októbra 2020

      Obvyklé nájomné bolo do zákona 504/2003 vnesené prostredníctvom §13 ods.2 ako jedna zo skrytých podpôr nájomcov poľnohospodárskej pôdy. Bohužiaľ zrejme na úkor prenajímateľov a pravdepodobne aj protiústavne. Samozrejme, nikto z nájomcov ani stavovských organizácií proti tomuto ustanoveniu neprotestoval. Prečo by aj. Veď rozmenené na drobné, ak si nájomca dnes prenajíma 1ha za 50€ ročne a nahlásil túto sumu na OÚ ako obvyklé nájomné, má po ukončení nájomnej zmluvy právo na prednostný nájom na ďalšie nájomné obdobie – znovu za 50€ ročne. A potom znovu. Pritiahnuté za vlasy – na večné časy. Žiadna klauzula o primeranom navýšení o štatisticky zverejnenú infláciu, hoci by bola aj dvojciferná, k čomu pravdepodobne v najbližších rokoch aj dôjde.Tak prečo nezaplatiť SPF obvyklé nájomné ? A o 10 rokov znova tú istú sumu ? Veď potom to bude smiešna suma. A čo sa týka zarastených pozemkov, to je taktiež jeden z historických problémov z čias, kedy sa lúky kosili ručne kosami a nebol žiadny problém, keď bol každých 5m v ceste balvan, alebo strom. Strojovo to už obhospodarovať nešlo, takže nám to pekne zarástlo, ale TTP zostal TTP. Riešením by bolo aktualizovať v súbehu s pozemkovými úpravami skutkový stav a zaraďovanie pozemkov podľa neho.Ktorý vlastník ale pristúpi na zmenu charakteru pozemku z poľnohospodárskej pôdy na tzv. „ostatnú plochu“ keď daň za ňu, čuduj sa svete je rovnaká ako za zastavané plochy a nádvoria ? G.S. – urob z tých zarastených pozemkov nejako šikovne a lacno plantáž rýchlorastúcich drevín a výnosy z dreva budú tvoje.

    7. G.S.
      13. októbra 2020

      G.J. – nebudú . V zmluve je jasne uvedené, že smiem vyrúbať len stromy do obvodu 40 cm vo výške 130 cm. Všetko nad som povinný požiadať životné prostredie a SPF podľa trhových cien drevo ocení a zinkasuje ma v plnej výške aj keď som rezal na vlastné náklady a nie ich. No a keďže ide o stromy hrubšie, tak zinkasujú všetko a ja budem mať len náklady lebo urobiť z toho naspäť aspoň pasienok je drahé. Pritom nemáš žiadnu istotu, že reálne ak by sa tam aj investoval, tak pôdu ti môže SPF aj tak zobrať. Prehlásia , že to potrebujú pre reštituenta alebo niečo iné a môžeš ísť. Niektorí si myslia, že to je naveky. Pritom bez problémov ignoruje SPF rozkrádanie pôdy rôznymi vydržiavačmi. Vraj ich právnici „nechcú“ dávať žaloby. Asi im príliš dobre platia aj s externou zmluvou a tak na zlodejov kašlú.

  8. pavolh
    10. októbra 2020

    Orsulak posledny prispevok sa nauc naspamat a mozno sa este spamatas.

    Odpovedať
  9. Miro
    12. októbra 2020

    Pán Cimbaľák skúste napísať koľko mate zamestnancov,na akej výmere hospodárite, Vaše tržby, odvody do poisťovní. Čo pestujete, koľko zvierat chováte. Macho mal podpisy 700 podnikov, ktoré zamestnávajú tisíce ľudí a vy o probléme SPF viete minimálne.

    Odpovedať
  10. Ja L.
    13. októbra 2020

    G:S: Nejedná sa o rokliny. Ale o orné pôdy zarastené krovím. V 90, rokoch vymerali náhradné pozemky, aby nebol rozdrobený celý chotár kvôli rozdrobenosti / 20 ha parcela bola zložená 20-40 árových pozemkov od 2 do 20 majiteľov na jeden pozemok/. Každý používal to čo vymerali. Kde mal pôvodné užívala iná firma, kde niektoré pozemky nechali zarásť a za 20 rokov tam pekne zarástlo krovím. Naraz za čias Matečnej tieto náhradné pozemky padli, a každý má ísť na vlastný pozemok. Na papieri realizovateľné ale v praxi ťažko. Aj ja mám niektoré pôvodné pozemky zarastené krovím, ktorú mala v prenájme od SPF „nemenovaná firma“ a teraz akože ja by som mal po ich lajdáctve vyčistiť pozemok na vlastné náklady? V SPF mali jasne definované na ktorých pozemkoch majú prenajaté pôdy, a stav pozemkov ich nezaujímal.
    Tak isto vinice. Firma zoberala dotácie za ukončenie pestovania hrozna či ako to bolo presne definované /ospravedlňujem sa ale presne neviem názov tej dotácie z EU/ nechala zarásť vinice /šípi, trňe,../, a teraz podla zákona každý má ísť do pôvodného, tak majiteľ pozemku má vyčistiť zarastenú plochu po inej firme, ktorá zobrala peniaze a vykašlal na všetko?
    Od SPF nemám žiadny prenajatý pozemok, nakoľko sa vyhovárali na to, že som žiadnu budovu neodkúpil z bývalého družstva a preto nemám nárok na štátnu pôdu. Keby prenájom pozemkov od SPF riešilo dražbou, aj doteraz neúspešný uchádzači o štátne pozemky by mali šancu prenajať pozemky od SPF, viac peňazí by pritieklo do štátnej kasy, ale pôvodný prenajímatelia by prišli o lukratívne prenajaté pozemky.
    K tým pozemkovým úpravám: Som za aby to bolo čím skôr, ale nie systémom ktoré bolo vyhlásené za bývalú ministerku, že zložité a veľmi rozdrobené katastre ostanú na koniec. Nie tam treba robiť pozemkové úpravy kde „kozmeticky upravujú“ 5- 8 ha pozemok má 1 či 2 majiteľov aby štatistické číslo rástlo koľko katastrov už zvládli. Ale treba riešiť najrozdrobenejšie katastre v ktorom aj hospodárim, a nie odkladať a vymýšlať zákony aby zaťažovali tých ktorý robia práve v najrozdrobenejších katastroch.

    Odpovedať
    1. realista
      13. októbra 2020

      neviem ako vo Vašej obci ….
      Moja skúsenosť je to 50:50 keď nie rokliny tak aspoň svahy na 12 stupňov, často len nesprávne uvedená kultúra (aj mapy registra „C“ sú niekedy „od reality“ ) a normálne pozemky často podiely, ktoré len „chýbali do 51 %“…..ak by nešlo ako balík tak za polovicu pozemkov nedáme ani cent….a SPF si môže v kľude platiť dane……

    2. G.S.
      13. októbra 2020

      Mýliš sa . Na obranu „geniálnej“ Matečnej poviem, že náhradné pozemky prakticky skončili oveľa skôr. Konkurzom alebo likvidáciou pôvodnej povinnej osoby(družstva), smrťou oprávnenej osoby. §15 zlikvidovali ešte v roku 2007. U nás napríklad SPF bez zábran do nájomných zmlúv dala aj pozemky urbáru – debre, rokliny. Mne dali bývalé obecné smetisko v inej obci a pozemok v lese úplne zarastený ako aj cestu. Takže fakt to nie je len o zarastených pozemkoch. Takých som sa načistil na prevzatých pozemkoch od iného užívateľa už dosť.

  11. dedo jozef
    19. októbra 2020

    kolko stoji členstvo v sppk od 1ha prenajatej pody od spf.,?!viac ako doterajši najom,pan Macho,alebo menej.

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.