Európska komisia plánuje výrazne znížiť používanie pesticídov a hnojív v európskom poľnohospodárstve, čo by malo v nasledujúcom desaťročí obmedziť negatívny vplyv na klimatické zmeny. Počíta s tým poľnohospodárska stratégia, ktorú v stredu (20.5.2020) EK zverejnila a v rámci ktorej sa má do roku 2030 používať len polovica súčasného objemu prostriedkov proti škodcom.

Až štvrtina poľnohospodárskej pôdy má v tom čase patriť organickému hospodáreniu, čo vítajú ekologické organizácie, ale kritizujú niektorí poľnohospodári.

„Koronavírusová kríza nám ukázala, ako sme zraniteľní a ako je dôležité obnoviť rovnováhu medzi ľudskou činnosťou a prírodou,“ vyhlásil v stredu podpredseda Komisie Frans Timmermans zodpovedný za boj proti klimatickým zmenám.

Európske poľnohospodárstvo podľa štatistík únijnej exekutívy produkuje desatinu celkového objemu skleníkových plynov EÚ. Poľnohospodári na jednej strane trpia dopadom klimatických zmien v podobe čoraz intenzívnejšieho sucha striedaného prívalovými dažďami, na druhej strane upozorňujú, že organické poľnohospodárstvo im zníži výnosy.

Hnojív menej o pätinu, pesticídov o polovicu

Zatiaľ čo v súčasnosti sa organicky obhospodaruje necelá desatina poľnohospodárskej plochy v EÚ, Komisia chce tento podiel zvýšiť na štvrtinu. Okrem toho si stanovila za cieľ výrazne obmedziť látky potenciálne škodlivé pre zdravie či pôdu. Hnojív by sa malo za desať rokov používať o pätinu menej, pesticídov dokonca o polovicu. Polovičný by mal byť aj predaj prostriedkov proti mikróbom používaných u hospodárskych zvierat.

Všetky tieto ciele musia podľa komisárov najprv prejsť analýzou vplyvu na poľnohospodársku výrobu v EÚ, až potom o nich budú môcť hlasovať členské krajiny a Európsky parlament. Brusel počíta s tým, že ekologicky šetrné farmárčenie bude mať svoj podiel na financiách, ktoré budú v budúcom sedemročnom rozpočte vyčlenené pre spoločnú poľnohospodársku politiku. Jeho návrh zásadne ovplyvnený koronavírusovou krízou predstaví EK za týždeň.

Komisia pritom pripúšťa, že súčasná pandémia zvýši tlak na to, aby sa do Európy dovážalo čo najmenej potravín z iných kontinentov.

„Dodávateľské reťazce sa skrátia, viac sa bude vyrábať v Európe,“ vyhlásil v stredu Timmermans.

Záväzné ciele pre obnovu zničených ekosystémov

To môže mať priaznivý ekologický dopad vďaka zníženiu emisií z dopravy, ale zároveň viesť k zdraženiu niektorých poľnohospodárskych produktov.

S poľnohospodárskou a potravinovou stratégiou Komisia spája tiež súčasne zverejnený plán na posilnenie biodiverzity. Tiež tu Komisia zdôrazňuje spojitosť so súčasnou pandémiou, pretože ohrozenie prirodzeného prostredia posilňuje kontakt živočíchov s ľuďmi. Vedci pritom tvrdia, že značná časť infekčných chorôb má pôvod vo zvieratách, covid-19 konkrétne v netopieroch.

Brusel chce navrhnúť záväzné ciele pre obnovu zničených ekosystémov riek či lesov, ochranu ohrozených druhov živočíchov alebo rastlín alebo návrat opeľujúceho hmyzu na poľnohospodársku pôdu.

„Príroda je životne dôležitá pre naše fyzické i duševné zdravie, čistí náš vzduch aj vodu, reguluje klímu a zaisťuje úrodu. My však robíme, akoby na tom vôbec nezáležalo a strácame prírodu v bezprecedentnom meradle,“ uviedol včera komisár pre životné prostredie Virginijus Sinkevičius .

Plán počíta s tým, že EÚ na ochranu druhovej pestrosti vyčlení každoročne v rámci únijných fondov a ďalších zdrojov okolo 20 miliárd eur.