Čistý zisk poľnohospodárskych podnikov v ČR vlani podľa predbežných informácií stúpol medziročne viac ako dvojnásobne na 400 miliónov eur (9,7 miliardy českých korún). Pod lepšie výsledky sa podpísal najmä rast cien živočíšnych komodít, dôvodmi sú aj lacnejšie energie a nižšie výdavky na investície. Vyplýva to z interného prieskumu Poľnohospodárskeho zväzu ČR, ktorého výsledky dnes na tlačovej konferencii v Prahe predstavil predseda zväzu Martin Pýcha.

Zisk na hektár 114,60 eur

Aj napriek viac ako dvojnásobnému rastu bol podľa neho vlaňajší zisk z dlhodobého hľadiska podpriemerný. Priemerný zisk poľnohospodárskych podnikov predstavuje od vstupu Českej republiky do Európskej únie v roku 2004 do vlaňajška 430 miliónov eur (10,4 miliardy korún).

V prepočte na hektár poľnohospodári vlani zarobili 114,60 eur (2779 CZK), v roku 2024 to bolo 50,50 eur (1295 CZK). Podiel podnikov, ktorých hospodárenie skončilo na nule alebo v strate, vlani klesol na zhruba pätinu z predvlaňajších 40 percent.

“Teší nás, že sa nášmu odboru vlani darilo lepšie, ale pre absolútnu väčšinu podnikov je to naďalej skôr každoročný boj o prežitie ako nejaká veľká prosperita. Dlhodobo patríme medzi najmenej ziskové odbory podnikania. Veď napríklad iba päť najväčších obchodných reťazcov zarobí za jeden rok viac ako všetci poľnohospodári spolu,” uviedol Pýcha.

Poukázal tiež na to, že predvlani bol zisk najhorší od vstupu ČR do EÚ. Veľkú časť zisku zároveň podľa neho generujú vedľajšie činnosti, vlani to bola vyše polovica. Medzi tieto činnosti patrí napríklad výroba energie v bioplynových staniciach.

“Vzhľadom na to, že do celého sektora smeruje ročne zhruba 30 až 40 miliárd korún dotácií, nie je zisk okolo desiatich miliárd korún nijako dobrý,” povedal ČTK minister pôdohospodárstva Martin Šebestyán (za SPD).

Vývoj v minulom roku podľa neho ukázal, že je dôležité rozdelenie príjmov medzi viaceré podnikateľské činnosti.

Sektor potiahla živočíšna výroba

Naopak agrárny analytik Petr Havel označil vlaňajší výsledok sektora za dobrý.

“Živočíšna produkcia predstavovala dlhodobo pri viacerých komoditách pre poľnohospodárov skôr stratu, teraz konečne vlani na tom začali trochu zarábať,” povedal Havel ČTK.

Za rastom cien živočíšnych komodít stálo podľa Havla mnoho faktorov, okrem iného vyššie náklady, pokles stavu hospodárskych zvierat a tiež vyšší dopyt po živočíšnych produktoch. V tomto roku už ale ceny živočíšnych komodít neporastú a začnú klesať, doplnil Havel. Poukázal aj na závislosť sektora od dotácií.

“Viac ako v súčasnosti by sa preto malo investovať do zvyšovania pridanej hodnoty v poľnohospodárstve,” uviedol.

Z poľnohospodárskych komodít vlani medziročne stúpla napríklad cena jatočného hovädzieho dobytka o 26 percent. Cena mlieka sa zvýšila o zhruba 17 percent a kurčatá podľa zväzu zdraželi o päť percent. Naopak, ceny rastlinných komodít skôr klesali alebo stagnovali, najväčší prepad zaznamenali poľnohospodári pri zemiakoch, ktoré zlacneli o 23 percent, cena jačmeňa sa znížila o osem percent. Cena potravinárskej pšenice oproti tomu vzrástla o šesť percent, napriek tomu za ňu poľnohospodári podľa zväzu dostanú zaplatených o 40 percent menej ako pred tromi rokmi.

Poľnohospodársky zväz je jednou z najväčších mimovládnych poľnohospodárskych organizácií v ČR. Združuje viac ako tisícku poľnohospodárskych podnikov, najmä tie veľké a stredné.

1 EUR = 24,253 CZK