Čože sú to dva mesiace pre vybavovačov, ak poľnohospodár vie o výzvach rok dopredu. Ibaže by nie
Únik informácií o termínoch vyhlásených výziev, príprava žiadostí o nenávratný finančný príspevok samotným zamestnancom Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ale aj posedenia „na káve“ s výmenami informácií o žiadateľoch medzi vybavovačmi a zamestnancom PPA. Ďalší deň súdneho pojednávania na banskobystrickom pracovisku Špecializovaného trestného súdu ponúkol v stredu výpovede troch bývalých zamestnancov PPA.
Dva mesiace vopred
„Kropil mal vždy informácie, keď mala byť vyhlásená nejaká výzva. Keď sa mala vyhlásiť výzva na lesy, vedel to dva mesiace dopredu,“ uviedol v stredu svedok Pavol Kyman.
Kyman pracoval od roku 2006 do roku 2021 na Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Pozná sa s obžalovanými Ľubomírom Kropilom aj Viktorom Miklasom. S Miklasom v roku 2008 a 2009 dokonca zdieľali jednu kanceláriu na regionálnom pracovisku PPA vo Zvolene. Miklas v roku 2009 z PPA odišiel a odvtedy pripravoval žiadosti o dotácie. Žiadateľom sprostredkoval kontakt s Kropilom, ktorý mal zabezpečiť schválenie projektov.
„Nemal som vedomosť o tom odkiaľ mal pán Kropil vopred informácie aké výzvy budú vyhlásené, viem, že často chodil do Bratislavy, ale konkrétne mená s kým sa tam stretával nikdy nespomínal,“ uviedol svedok.
Kyman v rámci výpovede povedal, že po roku 2017, keď pôsobil ako kontrolór na PPA, prijal finančné prostriedky za vypracovanie žiadosti. Koľko? V stredu si nespomenul.
„Nemal som vplyv na hodnotenie projektu, ani som nikoho nekontaktoval ohľadne projektu,“ povedal.
Podľa Kymana, Kropil nebol jediný ani najväčší poradca. Únik informácií bol podľa svedka aj smerom k veľkým poradenským firmám, ktoré o tom následne oboznámili potencionálnych žiadateľov.
„Tie veľké poradenské firmy zvyknú informovať o tom, že sa chystá výzva, možno tak týždeň dopredu, ako to vyjde oficiálne na stránke apa.sk. Kropil, ako som už uviedol, o tom vedel dva mesiace dopredu,“ povedal Kyman.
Harmonogram výziev
Únik informácií dostáva do konkurenčnej výhody niektorých žiadateľov, pretože sa môžu začať pripravovať na predloženie projektov. Ak kupujú stroj, vedia si porovnať jednotlivé špecifikácie, keď pripravujú stavebnú investíciu, majú väčší priestor na vysporiadanie pozemkov alebo môžu začať v predstihu komunikovať s projektantom.
„Či bolo možné vedieť aké výzvy budú vyhlásené? Dodnes je zverejňovaný harmonogram výziev, ktorý sa zverejňuje rok dopredu. Našiel som si ten harmonogram aj za rok 2015. Z verejne dostupných zdrojov, nie dva mesiace ale rok dopredu,“ bráni sa obžalovaný Ľubomír Partika, výkonný riaditeľ PPA z rokov 2012 až 2016.
Napriek našej snahe sme harmonogram výziev Programu rozvoja vidieka, ktorý sa dotýka roku 2015 na webovej stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry ani ministerstva pôdohospodárstva nenašli. Radi by sme ho porovnali so skutočnými termínmi, keď boli výzvy vyhlasované. Ak tam harmonogram aj v minulosti bol, dnes je prístupný za rok 2015 len harmonogram výziev pre operačný program Rybné hospodárstvo a Integrovaný regionálny operačný program.
Hovoria o nezáväznom materiáli
„Členovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory považujú indikatívny zoznam výziev za veľmi dôležitý nástroj na plánovanie budúcich podnikateľských aktivít a prípravu investičných zámerov. Pravdou je, že indikatívny harmonogram výziev bol priebežne zverejňovaný, ale reálne využitie zoznamu v praxi sa až tak nenapĺňalo. Podľa našich poľnohospodárov boli výzvy často aktualizované, čo im sťažovalo nastavovať si podľa nich svoje vlastné podnikateľské aktivity a investičné plány,“ odpovedá na otázku poľnoinfo.sk Jozef Artim, ústredný riaditeľ SPPK.
Artim hovorí, že realita v skutočnosti neodrážala pôvodný cieľ indikatívneho zoznamu výziev.
„Skôr si myslíme, že to bolo želanie samotného ministerstva a PPA, aby to v praxi fungovalo, ale skutočnosť bola iná. Aj doteraz poľnohospodárska verejnosť indikatívny harmonogram výziev vnímala a naďalej vníma skôr ako nezáväzný materiál, ktorý sa s veľkou pravdepodobnosťou v priebehu roka bude niekoľkokrát ešte upravovať,“ myslí si ústredný riaditeľ SPPK.
O tom, ako budú vyhlasované výzvy pritom nemal informáciu ani svedok, bývalý vyhodnocovateľ projektových podpôr a neskôr kontrolór na PPA.
„Aj mňa vždy zaujímalo z koho hlavy to vyjde, aká výzva bude nasledovať, čo sa bude podporovať v ďalšom období. Zrejme to bolo v rukách ľudí z ministerstva pôdohospodárstva,“ uviedol Pavol Kyman.
Lístočky
Ďalším svedkom bol Tomáš Monosza, ktorý pracoval na PPA s prestávkou v súkromnej sfére od roku 2006. Komunikoval s Miklasom aj Marekom Kodadom.
„Stalo sa, že sme boli na káve a Kodada mi ukázal lístok s piatimi firmami, či je tam nejaký problém, či je to v poriadku,“ uviedol svedok Tomáš Monosza.
Monosza podľa výpovede odpovedal Miklasovi a Kodadovi na prípadné otázky ku konkrétnym žiadateľom.
Odborné rady
Podobne postupoval aj Ľubomír Bene, ktorý na PPA pracoval od roku 2003, celkovo sedemnásť rokov.
„S Kodadom som prichádzal do kontaktu, lebo robil riaditeľa sekcie rozvoja vidieka. Vnímal som ho ako rozumného človeka, ktorý sa vyzná v problematike. Chodieval minimálne raz do mesiaca na služobnú cestu do Bruselu. Nebolo s kým sa v rámci PPA poradiť, tak som sa radil vo veciach charakteru práce s Kodadom. V tom období už nepôsobil na MPRV SR. Vyhľadal som jeho osobu, čo sa týka odborných procesov. Potreboval som nejaké odborné rady,“ uviedol Ľubomír Bene.
Svedok na súdnom pojednávaní v stredu povedal, že Kodada sa zaujímal napríklad o to, kedy začnú vyhodnocovať výzvu, koľko prišlo žiadostí a kedy je predpoklad, že bude výzva uzavretá. Prokurátor poukázal na rozpor vo výpovedi a uviedol, že pokiaľ na súde svedok hovorí, že Kodada sa nepýtal na konkrétny prípad žiadateľa, tak v prípravnom konaní uviedol, že „sem tam sa pýtal na konkrétny projekt.“ Po poukázaní na rozpor svedok uviedol, že pred troma rokmi, keď vypovedal, si to pamätal lepšie. Bolo to skôr.
„Myslím si, že Kodada sa ma pýtal aj na nejaké chyby, nedostatky konkrétnych projektov, ktoré treba odstraňovať. Dal som mu informáciu, že tam bude zaslaná výzva,“ povedal Bene.
Bene komunikáciu s Kodadom zdôvodňuje tak, že išlo o pomoc za pomoc. Kodada mu radil v odborných témach a Bene mu zas poskytol konkrétne informácie.
Súdne pojednávanie v kauze Dobytkár by malo pokračovať v marci.